Testy OECD odhalili slabiny slovenských žiakov. Matematiku nevie každý štvrtý, slabí sú aj v slovenčine a prírodovede.
Ak chceme zmeniť naše školstvo, musíme výrazne zdvihnúť platy učiteľov, píše František Múčka
BRATISLAVA. Slovenskí žiaci si nedokážu poradiť ani s jednoduchými úlohami z matematiky, ukázali testy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Takmer 40 percent pätnásťročných napríklad nevedelo vyznačiť na pláne bytu, ktoré dĺžky potrebujú poznať, aby mohli vypočítať jeho podlahovú plochu.
Spomedzi 34 krajín OECD Slovensko dosiahlo podpriemerné výsledky. V matematickej gramotnosti porazilo iba päť štátov – Izrael, Grécko, Turecko, Čile a Mexiko.
Výsledky testov naznačili, že zo slovenských škôl vychádza čoraz viac mladých, ktorí neovládajú ani základné matematické vedomosti a zručnosti.
Kým pred desiatimi rokmi ich bolo necelých 20 percent, teraz už viac ako štvrtina (27,5 percenta).
Nevedia ani násobilku?
Testy OECD
skúmali matematickú, čitateľskú a prírodovednú gramotnosť,
zo Slovenska písalo testy 5737 pätnásťročných školákov zo všetkých typov škôl,
z 34 krajín OECD v matematike obsadili 23. až 29. miesto,
v čítaní 32. miesto,
v prírodovede sa umiestnili na 28. až 31. mieste.
Najhoršie dopadli stredoškoláci na odboroch bez maturity. V počtoch ich zlyháva takmer 64 percent.
„Pozorujem to už dlhšie. Zo základnej školy k nám nastupujú deti, ktoré nevedia násobilku, pomaly nevedia čítať a písať, ich gramatika je katastrofálna,“ hovorí Anton Birčák, riaditeľ Strednej odbornej školy na Ulici SNP v Sabinove.
Najslabší sú uňho študenti, ktorí sa učia za stolárov a v odbore obrábanie kovov.
Na chvoste rebríčka skončili slovenskí žiaci aj v prírodovednej a čitateľskej gramotnosti.
Čítanému textu nerozumejú a nedokážu s ním pracovať opäť hlavne tínedžeri z odborov bez maturity.
„Na trh práce vypúšťame funkčne negramotných žiakov, čo je vážny problém. Nie sú schopní sa ďalej vzdelávať, lebo v podstate neovládajú základ,“ hodnotí Romana Kanovská, šéfka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.
Mladí s najnižším vzdelaním majú problém nájsť robotu. Pracuje ich iba 14,6 percenta, priemer Európskej únie je 46,6 percenta.
Podľa zistení OECD u nás ubúda aj excelentných žiakov.
Horšie výsledky majú osemročné gymnáziá. „Už nie sú iba pre elitu, dostane sa tam akýkoľvek žiak,“ dodáva Kanovská.
Štvorročné gymnáziá si udržali „určitý štandard a sú relatívne najstabilnejším typom školy“.
Tajnosti Čaploviča
Minister školstva Dušan Čaplovič zo Smeru v utorok slabé výsledky nekomentoval. Od roku 2003, odkedy sa Slovensko zapája do testovania OECD, sme dopadli najhoršie.
Čaplovič ani neprezradil, čo spraví, aby školy ďalej neupadali. Jeho tlačový odbor iba odpísal, že sa v stredu bude počas rozpravy v parlamente venovať aj zisteniam OECD.
„Každý minister len tápal a prichádzal s nezmyslami. Je evidentné, že ani reforma prvej vlády Roberta Fica nezabrala,“ vraví učiteľka Jana Vrábelová z martinskej základnej školy.
Ministerstvo už v lete oznámilo, že učebné osnovy z čias reformy exministra Jána Mikolaja z SNS po piatich rokoch zmení.
Čaplovič chce od septembra predpísať žiakom základných škôl viac hodín matematiky, slovenčiny aj prírodovedných predmetov. Teraz sa vyhodnocujú pripomienky učiteľov.
Meniť sa majú aj osnovy pre gymnáziá a odborné školy. Čaplovič navrhoval povinnú maturitu z matematiky pre gymnazistov, zatiaľ ju nenariadil.
Kanovská považuje za kľúčové, aby sa odborné školy nesústredili len na manuálne zručnosti. „Musia sa zamerať aj na vedomosti, bez ktorých ich študenti v reálnom svete neobstoja. Musia vedieť pracovať s informáciami.“
Birčák zo Sabinova považuje za najhoršie, že školáci majú istotu, že sa dostanú na takú strednú školu, na akú chcú. „To úplne demotivuje deti od učenia.“
Zlepšenie očakáva od zavedenia povinných prijímačiek. Po novom sa im vyhnú iba jednotkári a tí, čo chcú ísť na trojročné učňovské štúdiá bez maturity.
Anketa
Čo konkrétne treba spraviť, aby sa zlepšili výsledky našich žiakov?
Alena Petáková, predsedníčka Združenia samosprávnych škôl
Školstvo trápi málo peňazí na všetko: na delenie žiakov na skupiny, na praktické vyučovanie a pomôcky, učebnice sú nekvalitné, v štátnych vzdelávacích programoch sú chyby, učitelia, ktorí nie sú motivovaní, a aj to, že sa všetko šije horúcou ihlou. Školstvo má veľa organizácií, ktoré by mali priamo napomáhať vzdelávacie mu procesu, učiteľovi, a nerobia to. Učiteľ zostal osamotený.
Libor Vozár, prezident Slovenskej rektorskej konferencie, rektor UKF v Nitre
Treba významnejšie motivovať učiteľov, aby sa venovali žiakom. Aby žiaci získali lepšie vedomosti a zručnosti v rámci riadnej výučby. Myslím si, že najlepšia motivácia pre učiteľov je finančná, ale aj dobré pracovné podmienky.
Pavel Ondek, šéf školských odborov
To, čo sa udialo, je výsledkom dlhodobého finančného poddimenzovania škôl. Je tu jasný dôkaz, hlavne vo vyspelých štátoch, kde sú výsledky lepšie ako u nás, že finančné dotácie do školstva ovplyvňujú aj úroveň vzdelania.
Zuzana Sedláčeková, riaditeľka ZŠ Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici
Veľa čítať, počítať a písať. Je to na učiteľoch, ako namotivujú žiakov. Ideálne je, ak funguje spolupráca učiteľ, žiak, rodič. U nás to platí a zatiaľ sa nám darí.
Viktor Baláž, riaditeľ Obchodnej akadémie v Rožňave
Záujem rodiny o to, aby žiak prosperoval v škole.
Pavel Sadloň, šéf Asociácie štátnych gymnázií, riaditeľ Gymnázia L. Sáru v Bratislave
Nie som v tom tak doma, aby som sa vedel absolútne odborne vyjadriť. Najprv sa treba zamyslieť, čo testom PISA sledujeme a či máme tak aj nastavené školstvo. Niekedy mám pocit, ako keby nás nezaujímalo, či žiak testom vôbec rozumie. Nás zaujíma len výsledok a žiaci možno ani nevedia, čo od nich chceme.
Vladimír Crmoman, učiteľ Spojenej školy na Novohradskej v Bratislave, aktivista
Z hľadiska financovania školstva je Slovensko v rebríčku OECD dlhodobo na chvoste. To sa muselo prejaviť. Školstvo by potrebovalo serióznu reformu, ktorá by vychádzala zospodu, zo skúseností učiteľov v praxi. Nie chaotické reformy, ako ich poznáme, že sa vždy niečo začne, nedokončí sa to, a tak to ide dokola.
Jakub Bahyl, študent, strieborný na majstrovstvách sveta v riešení logických úloh
Základ je prístup učiteľov. Učitelia nie sú dosť motivovaní to žiakov naučiť. Keby sa učiteľom chcelo a urobili hodiny zaujímavejšie, tak ani deti by to nebrali tak pasívne. Asi každý vám povie, že by sa malo učiť nie ako, ale prečo. Nemalo by to byť len vstrebávanie faktov, ale rozmýšľať na hodine a prísť k výsledkom, ktoré inak učia.
Vasil Dorovský, riaditeľ Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch
Musia sa zlepšiť podmienky. V prvom rade sa musia zlepšiť učitelia. Aby sa to zlepšilo, musia niečo urobiť fakulty, ktoré pripravujú učiteľov. Oceňovanie musí byť na začiatku. Nástupný plat učiteľa je na spodnom konci rebríčka vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Ak bude na hornom konci, môže sa to zmeniť.
Miroslav Beblavý, poslanec SDKÚ, člen školského parlamentného výboru
Prvá vec je, že nebudeme meniť veci len tak bez rozmyslu, ale len ak sú zmeny pripravené a premyslené. Musíme tiež klásť dôraz na to, aby mal každý dobré vzdelanie. Ukazuje sa aj v PISE, že máme najväčšie rozdiely medzi deťmi z chudobnejších a bohatších rodín. Je za tým povaha nášho vzdelávacieho systému.
Oľga Nachtmannová, poslankyňa Smeru, členka školského parlamentného výboru
Za hlavnú príčinu považujem normatívne financovanie školstva. Spôsobuje to úpadok školstva. Takisto tézy mnohých pseudoodborníkov, že sa v školách nemá najmä memorovať. Odborníci v oblasti neurofyziológie už dlho hovoria, že aj memorovanie má svoj význam, pretože rozvíja určité štruktúry mozgu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
