BRATISLAVA. Aké bude Slovensko v roku 2035? Demografi predpokladajú, že počet obyvateľov už začne klesať, no bude nás ešte o čosi viac ako dnes.
Na drobnom náraste sa bude podieľať čoraz menšia časť krajiny.
„Do prelomu storočí sa Slovensko posunulo z pozície krajiny s jednou z najvyšších plodností v Európe na krajinu s jednou z najnižších plodností na svete,“ hovorí demograf Branislav Šprocha.
Zostarneme
Po zmene režimu začali mladé ženy odkladať pôrody na neskorší vek a počty narodených detí prudko klesali.
Situácia sa začala naprávať až od roku 2003, keď ženy narodené v populačne silných 70. rokoch začali odkladané materstvo doháňať.
Počet pôrodov opäť stúpa, vlani sa narodilo viac ľudí ako umrelo v 36 zo 79 okresoch. Do materského veku sa však začínajú dostávať ženy zo slabších ročníkov a v roku 2035 tak bude prirodzený prírastok už len v desiatich okresoch krajiny.
Zachovať si ho podľa demografov dokážu regióny Oravy a Spiša a okolie Košíc. V západnej časti krajiny sa častejšie ako rodné listy budú vystavovať úmrtné.
Práve pre úbytok odkladaných pôrodov silných ročníkov sa bratislavská Petržalka prepadne z okresu so štvrtým najvyšším prirodzeným prírastkom z roku 2012 až na okres s deviatym najvyšším úbytkom v roku 2035.
Okolie Bratislavy vymierať nezačne, úbytok nahradia prisťahovalci z ostatných kútov krajiny.
Naša populácia bude aj výrazne staršia, v priemere až o päť rokov. Kým priemerný vek obyvateľov bratislavského Starého Mesta dosiahne v roku 2035 takmer 50 rokov, v Trebišove to bude o sedem rokov menej.
Zvyšovať sa bude ďalej aj vek, ktorého sa Slováci dožijú. Muži narodení v roku 2035, sa v priemere dožijú okolo 78, ženy zhruba 83 rokov. Je to však stále menej, ako sa ľudia dožívajú vo viacerých krajinách Európskej únie už dnes.
Demografi na základe prírastku obyvateľstva a ich vekového zloženia odhadli, že v roku 2035 budú tri regióny s rozvojovým potenciálom.
Najväčší bude tvoriť pás okresov na východe od Kežmarku po Michalovce, do druhého patria okresy Námestovo, Tvrdošín a Bytča.
Kým tieto regióny budú ťažiť najmä z vyššej pôrodnosti, tretí rozvojový región v zázemí Bratislavy sa bude spoliehať najmä na migráciu.
Kde bude ťažko
Najmenší potenciál demografi naopak vidia v páse okresov v severo-južnom smere od Martina po Levice.
Vedúci Výskumného demografického centra Boris Vaňo hovorí, že situácia tam môže byť vážna.
„V okresoch, kde sa znižuje počet obyvateľov a obyvateľstvo starne, očakávame zníženie životnej úrovne, stagnáciu na trhu práce či zvýšenie nárokov na zdravotnú a sociálnu starostlivosť o seniorov.“
Beata
Balogová
