Odchod do dôchodku u nás často znamená pasivitu. Slovenská spoločnosť považuje za starých už 50-ročných ľudí.
- potenciál starších ľudí slovenská spoločnosť nedokáže využiť. Často sa izolujú
- slovenská spoločnosť bude čoskoro jednou z najstarších v Únii, no len tri krajiny využívajú potenciál starších ľudí horšie
- analýza IVO ukazuje, že naši seniori majú veľké problémy udržať si zamestnanie
- vo voľnom čase sa viac ako aktívnym koníčkom či dobrovoľníctvu venujú televízii
BRATISLAVA. Dôchodkyňa Ľubica Poliachová si každú stredu ráno privstane, aby mohla pomáhať v bratislavskom onkologickom ústave.
Vystresovaným pacientom, ktorí prichádzajú do čakární z celého Slovenska, zadarmo rozdáva kávu, čaj, časopisy alebo sa s nimi iba zhovára.
Popoludní navštevuje univerzitu tretieho veku, kde sa 63-ročná bývalá učiteľka už tri roky ďalej vzdeláva. „Je to pre mňa veľmi dobrá psychohygiena, nebyť týchto aktivít, skĺzla by som do lenivosti a ničnerobenia,“ hovorí.
Aktívny prístup k životu má stále len nepatrná časť našich seniorov.
Len tri krajiny Európskej únie podľa medzinárodného indexu aktívneho starnutia využívajú možnosti starších ľudí horšie ako Slovensko.
Index meria, koľko starších ľudí pracuje a vzdeláva sa, ako sa ich generácia zapája do činností prospešných pre spoločnosť, akou je dobrovoľníctvo, a akým životným štýlom žije.
Krajina pre starých
Penzisti
Prieskum IVO
- 68 percent ľudí vo veku 45 až 64 rokov priznáva, že nepozná dostatočne svoje práva,
- žiadne zdravotné ťažkosti nemá iba 29 percent z nich,
- 46 percent ľudí po odchode do penzie má finančné problémy, 16 percent pociťuje osamelosť.
Demografické prognózy pritom ukazujú, že Slovensko sa do roku 2050 premení z krajiny s jedným z najmladších obyvateľstiev v Únii na krajinu s obyvateľstvom najstarším.
V roku 1950 tvorili ľudia nad 65 rokov iba 6,7 percenta našej populácie, v roku 2050 to má byť už 31,6 percenta.
„Ak títo ľudia nebudú dostatočne zdraví a aktívni, budú predstavovať pre spoločnosť čoraz väčšiu príťaž, namiesto toho, aby jej prispievali a produkovali hodnoty,“ hovorí sociologička Inštitútu pre verejné otázky Zora Bútorová.
Slovenskí seniori majú na aktívny život náročnejšie podmienky ako na Západe.
„Základom toho, aby sme mohli rozvojový koncept naštartovať, je dobré zdravie. Slovenskí muži aj ženy sa však v relatívne dobrom zdraví dožívajú najmenej v Európskej únii,“ upozorňuje sociologička Bernardína Bodnárová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Priemerný obyvateľ Švédska sa v zdraví dožije 71,7 roka, slovenský muž iba 52,4 a žena 52,1 roka. Spôsobuje to životný štýl, akým staršia generácia u nás stále žije.
Až 23 percent mužov a 31 percent žien nad 55 rokov trpí nadváhou. V prieskume IVO ľudia nad 45 rokov udávali ako najčastejší spôsob trávenia mimopracovného času sledovanie televízie a rozhlasu či domáce práce.
Šport, vzdelávanie, verejnoprospešné či politické angažovanie odsunuli na úplný záver rebríčka.
Apatia za dverami
„Koncept odchodu do dôchodku sa u nás spája s uzatváraním do súkromného priestoru,“ hovorí Bútorová.
„Výskumy ukazujú, že aj keď sa človeku po odchode do dôchodku otvorí časový priestor, ak sa nenaučil byť aktívny vo svojej komunite skôr, je už veľmi ťažko s tým začínať.“
Podobnú skúsenosť má aj predseda zvolenskej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska Jozef Bystriansky.
„Ľudia, ktorí sa v niečom angažovali už popri práci, si častejšie nájdu cestu aj do seniorských združení,“ hovorí. „Stále však okolo seba vidím veľa apatických ľudí, ktorí sa po odchode do dôchodku cítia zbytoční, nič ich nezaujíma a do ničoho sa nezapájajú,“ povedal.
Aktivitu seniorov znižujú aj zložitá ekonomická a sociálna situácia, a prístup okolia. „Prevládajú stále predsudky a vnímanie staršieho veku sa u nás mimoriadne spája s pasivitou a odkázanosťou,“ hovorí Bútorová.
Prieskum IVO ukázal, že slovenská verejnosť považuje za staré už 50-ročné ženy a 53-ročných mužov.
Rovnosť nie je rovnakosť
Verejnosť a zamestnávatelia v prieskume zároveň vo vysokej miere pripúšťajú, že starší ľudia sú pre vek diskriminovaní na trhu práce.
„Koncept vytvárania priateľského prostredia k jednotlivým vekovým skupinám u nás zatiaľ nemá oporu, iba 18 percent zamestnávateľov si vybralo vekovo citlivý prístup,“ hovorí Bútorová.
Zamestnávatelia neberú dostatočne ohľad na vek zamestnancov podľa sociologičky aj preto, že nesprávne chápu rovnosť šancí.
„Často sa obávajú, že keď rovnosť nebude znamenať rovnakosť podmienok, budú vystavení kritike, že diskriminujú ostatných,“ upozorňuje.
Na dôchodku sa bavili o chorobách. Ponuka z divadla im zmenila život Čítajte
Beata
Balogová
