Veľa voľného času na dôchodku si vypĺňali čítaním, štúdiom, krížovkami. Potom ich režisérka Viera Dubačová oslovila, že potrebuje hercov seniorov. Zmenila im život. Dôchodcovia v Bystrici hrajú divadlo.
BANSKÁ BYSTRICA. Banskobystričan Milan Valašťan má 82 a jeho kolegyňa Janka Brndiarová 68 rokov.
Nikdy netúžili hrať a dotvárať texty a na javisku sa klaňať tlieskajúcim divákom. Dnes hrajú v divadle Samorasty.
Janka Brndiarová učila celý život na strednej škole. Na dôchodok sa už tešila. Keď za ňou prišla bývalá žiačka, či by nechcela hrať, najskôr to odmietla.
„Zasmiala som sa, že nie. Nemám na to talent, už ani vek, ale oni, že potrebujú pomoc. Tak som išla. Myslela som si, že to bude konkurz a mňa určite nevyberú.“
Vybrali.
Po obavách nadšenie
Začiatky boli ťažké, ale bývalá učiteľka hovorí, že to zvládla vďaka režisérke Viere Dubačovej. Ionescova hra Stoličky ju fascinovala. Texty sa naučí, keď nejaký vypadne, improvizuje.
„Zmenilo mi to život. Stretávam sa s mladými ľuďmi, chodíme na skúšky, predstavenia,“ povedala. „Vždy som si lepšie rozumela s mladými. Toto mi chýbalo. Keď sa stretnú dôchodcovia, hovoria o chorobách. Tam zabudneme na starosti, nasmejeme sa, dáva nám to energiu.“
Milan Valašťan pracoval v farmaceutickej Biotike v laboratóriu. Keď prišiel dôchodok, netrpel frustráciami. Zaujíma ho veľa vecí, veľa toho chce zmeniť v meste aj vo svojom okolí.
S režisérkou sa stretol na mestskom úrade. „Prehovorila ma horko-ťažko. Vraj potrebujú dedkov do divadla do Stoličiek. Jej sa nedá odmietnuť, a tak sa to začalo.“
Prišiel s obavou, či to zvládne. Nakoniec sám dotváral texty do inscenácie. „Dovolila nám vložiť do hry vlastné názory, to, čo nás mrzí, trápi. Tak som tam dal to, s čím som chodil po rôznych inštitúciách.“
Valašťan tvrdí, že práve v divadle sa môžu ukázať schopnosti starého človeka. Potlesk je len dôkaz, že niekoho potešili.
„Netreba sedieť v krčme alebo na lavičke a šomrať, ale treba sa vzchopiť a dokázať sebe a okoliu, že človek aj v tomto veku môže niečo vykonať. V živote človeka je najhodnotnejšie práve to, čo urobí pre svoje okolie“.
Skúšajú novú hru
Režisérka Viera Dubačová má za sebou niekoľko úspešných projektov. Medzinárodne známe Divadlo z Pasáže s mentálne hendikepovanými hercami, projekt Animus Apertus s dievčatami z detského domova a divadlo seniorov Samorasty.
V Stoličkách hrajú iba dôchodcovia. Dubačová hovorí, že hre o zmysle ľudského života dodali iskru, nadhľad a najmä uveriteľnosť.
Ionescom dôchodcovia neskončili. Ich najnovšia hra je Statky v zmätkoch na motívy diela Jozefa Gregora Tajovského.
Aktívni penzisti sú zriedkavý úkaz. Radšej sedia pred televízoromČítajte
Beata
Balogová
