Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
BRATISLAVA. Aj nízke platy učiteľov zapríčiňujú, že deti hlúpnu. Školy nezaujíma, čo žiakov naučia, ale koľko ich majú, aby od štátu dostávali viac peňazí.
Slovenská komora učiteľov, Nové školské odbory a učitelia, ktorí upozorňujú na plytvanie v školstve, spísali, prečo naši pätnásťroční v testoch OECD prepadli.
Z 34 krajín OECD Slovensko skončilo v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti medzi najhoršími. Ide o najslabšie výsledky od roku 2003.
„Učiteľ musí byť ohodnotený tak, aby sa mohol naplno venovať žiakom a nemusel popoludní vykonávať druhú prácu, aby zabezpečil seba a svoju rodinu,“ napísali učitelia vo vyhlásení.
Bez toho, aby sa zvýšili platy, školy podľa nich kvalitných pedagógov nezískajú.
OECD: Neplytvajte toľko
Úpadok škôl
- v rokoch 1995 až 2007 klesli výdavky na školstvo
- zo 4,7 na 4 percentá HDP,
- financovanie škôl podľa počtu žiakov a nie kvality,
- nízke platy učiteľov,
- zbytočné školenia,
- málo kníh v knižniciach.
Zdroj: vyhlásenie učiteľov
Už v minuloročnej hodnotiacej správe Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj odporučila vláde zvýšiť platy učiteľov o polovicu, lebo inak sa úpadok škôl nezastaví.
Slovensko by mohlo podľa OECD získať peniaze, keby zoškrtalo v školstve zbytočné výdavky.
Medzinárodná organizácia vypočítala, že „elimináciou neefektívnosti“ by vláda ušetrila sumu vo výške asi 0,4 percenta hrubého domáceho produktu. Na odporúčané zvýšenie platov by potrebovala pol percenta HDP.
Učitelia základných a stredných škôl dnes v priemere zarábajú asi 800 eur mesačne.
Ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča zo Smeru v piatok reagovalo, že „zvyšovanie platov učiteľov je skutočnou prioritou, dôkazom čoho je zvýšenie ich tarifných platov v tomto roku o päť percent“.
V budúcom roku by mali tiež narásť o päť percent, čím by si v priemere učitelia prilepšili asi o 40 eur.
Žiaci v testoch pohoreli. Čo spraviť, aby školy neupadali? Čítajte Starožitnosti v kabinete
Učitelia podpísaní pod vyhlásením považujú za problém aj „neužitočné školenia“. Užitočnejšie by podľa nich bolo, keby im metodické centrá ukázali, ako deti lepšie naučiť pracovať s textami a chápať súvislosti.
Čaplovičovi ďalej vyčítajú, že sa nenakupujú knihy do školských knižníc.
Kritizujú, že 258 knižníc požiadalo o vyše 710-tisíc eur, ministerstvo však rozdelilo len osemnástim 50-tisíc eur.
Ministerstvo tvrdí, že ďalším nemohli nič dať, lebo „nedodržali rozpočtové pravidlá uvedené vo výzve“.
Projekty zaplatené z eurofondov podľa učiteľov často neposúvajú školstvo dopredu, nezlepšujú ho ani „kozmetické reformy robené len naoko“, píšu.
„Učiteľ rovnako potrebuje pre žiaka kvalitné didaktické pomôcky a nie kabinetnú zbierku starožitností.“
Čaplovič sľubuje, že prepadu škôl zabráni, keď žiakom od septembra nariadi viac hodín matematiky, prírodovedných predmetov a slovenčiny. Trvá aj na zavedení povinnej maturity z matematiky pre gymnazistov.
Učiteľom odkazuje, že testy z matematiky a slovenčiny, ktoré už nepíšu len deviataci, ale aj piataci, majú brať ako spätnú väzbu, čo sa zanedbalo na prvom stupni a čomu sa viac venovať v ďalších rokoch, aby deti lepšie obstáli v testoch.
Beata
Balogová
