BRATISLAVA. Zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková vyjadrila znepokojenie, že Ústavný súd SR zamietol návrh predsedu Najvyššieho súdu Štefana Hrabina na obnovu konania v jeho disciplinárnom prípade.
Ústavný súd ho za neumožnenie kontroly rezortu financií na Najvyššom súde potrestal zrážkou 70 percent platu počas jedného roka.
Harabin žiadal o obnovu konania na základe verdiktu ESĽP z 20. novembra 2012, ktorý uznal, že v disciplinárke pred Ústavným súdom bolo porušené právo Harabina na spravodlivý súdny proces.
Možno navštívia Ústavný súd
Sťažnosť
- Ústavný súd v roku 2011 potrestal Harabina 70-percentnou zrážkou z platu na rok,
- dôvodom bolo nevpustenie kontroly ministerstva financií na Najvyšší súd,
- Harabin sa obrátil na Európsky súd, lebo podľa neho bolo porušené jeho právo na nestranný súd,
- Štrasburg sťažnosť uznal a odporučil, aby Ústavný súd v prípade opätovne rozhodol,
- Ústavný súd v októbri 2013 obnovu konania zamietol.
Pirošíková upozorňuje na povinnosť Slovenska prijať individuálne opatrenia na výkon rozsudku Harabin vs. Slovensko, ktoré v tomto prípade znamenajú obnovu konania.
“Pripomíname, že prípad sleduje Výbor ministrov Rady Európy, ktorý kontroluje dodržanie záväzkov vyplývajúcich z rozsudkov ESĽP a neukončí ich sledovanie pokiaľ ich nebude považovať za splnené,” uviedla Pirošíková v stanovisku, ktoré je zverejnené na webe ministerstva spravodlivosti.
Pirošíková tam píše aj o tom, že pracovníčka Sekretariátu Výboru ministrov Rady Európy 5. decembra 2013 avizovala, že výbor v súvislosti s neobnovením konania možno navštívi Ústavný súd SR.
Štrasburg navrhoval obnovu konania
ESĽP už v rozsudku uviedol, že ak skonštatuje porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach alebo jeho protokolov, tak zároveň ukladá žalovanému štátu isté povinnosti.
Nejde len o vyplatenie sumy za priznané spravodlivé zadosťučinenie. Ak je to nevyhnutné, musí daný štát urobiť aj individuálne opatrenia, aby sa skončilo porušenie Dohovoru, ktoré ESĽP zistil.
V prípade porušenia práva na spravodlivý proces by sa mal sťažovateľ dostať do takej situácie, v akej by bol, ak by požiadavky tohto článku Dohovoru boli rešpektované.
„Najvhodnejšia forma nápravy, v prípadoch podobných predmetnému, by mala byť obnova konania, ak bude o ňu požiadané, pred súdom spĺňajúcim požiadavku nestrannosti v zmysle článku 6,“ uvádza sa v rozsudku ESĽP.
Harabin avizuje ďalšiu sťažnosť
Pirošíková poukázala na príklad sťažnosti švajčiarskej spoločnosti bojujúcej za práva zvierat, ktorá sa sťažovala, že jej nepovolili odvysielať komerčnú reklamu.
Táto pred ESĽP uspela až dvakrát. Druhýkrát výlučne pre neobnovenie konania na základe rozsudku ESĽP.
Až po druhom verdikte ESĽP domáce súdy obnovili konanie, čo ESĽP uviedol ako podmienku nápravy zisteného porušenia.
Aj Harabin už avizoval, že sa na ESĽP opakovane obráti so sťažnosťou, tentoraz pre neobnovenie disciplinárneho konania. Plánuje žiadať aj satisfakciu.

Pochybnosti o zaujatosti
Vo verdikte o jeho prvej sťažnosti ESĽP konštatoval, že o Harabinovi rozhodovali aj ústavní sudcovia, pri ktorých boli pochybnosti o zaujatosti.
Keď ESĽP zistil takéto pochybenie, k podstate sporu sa už nevyjadroval. Nepovedal teda, či ministerstvo financií má, alebo nemá právo kontrolovať Najvyšší súd SR, ani či si Harabin zaslúžil trest.
Touto prvotnou sťažnosťou, ktorú Harabin dával na ESĽP a čiastočne aj uspel, chcel vysúdiť 150-tisíc eur.
Európsky súd mu priznal tritisíc eur, s tým, že je potrebné obnoviť konanie pred ústavným súdom, a 500-eurové trovy.