BRATISLAVA. Novozvolený banskobystrický župan Marian Kotleba sa už roky snaží presadiť v politike najmä protirómskou rétorikou.
Podrobnejší pohľad na nedávne voľby však ukazuje, že len tá by mu na prvý výrazný úspech zrejme nestačila.
Líder ĽSNS vyhrával najmä v obciach, kde žije Rómov málo. Zo 41 obcí Banskobystrického kraja, kde získal nad 70 percent hlasov, až v 25 nežijú žiadni či takmer žiadni.
Vo zvyšku obcí tvoria podľa Atlasu rómskych komunít, ktorý zverejnilo ministerstvo vnútra, len malú časť obyvateľstva. Väčšie komunity žijú len v Jelšave a Držkovciach.
Protestné hlasy
Volebný geograf Tibor Madleňák hovorí, že kým v prvom kole župných volieb sa Kotlebovi darilo najmä v obciach s problematickým spolužitím oboch komunít, v druhom už išlo viac o protest.
„Súčasný župan zvíťazil aj v Banskej Bystrici a jej okolí či v niektorých obciach okolo Žiaru nad Hronom, kde Rómovia vôbec nežijú,“ vraví.
Madleňák upozorňuje, že v zmiešaných obciach s rómskym obyvateľstvom sa na volebnom správaní prejavilo aj to, či ide skôr o lokality v maďarskom alebo v slovenskom prostredí.
„Slovenské etnikum žijúce v zmiešanom prostredí s Rómami napríklad v okolí Jelšavy alebo Revúcej malo väčšiu tendenciu voliť pána Kotlebu ako maďarské etnikum v zmiešaných obciach s Rómami,“ hovorí volebný geograf.
Aj sociológ Martin Slosiarik upozorňuje, že politické strany by porážku nemali zjednodušovať iba na tému, s ktorou je Kotleba najviac spájaný.
„Na politickú scénu v mnohých krajinách Európy prichádzajú neštandardné strany, ktoré kritizujú existujúce skostnatené politické systémy pre neschopnosť reagovať na problémy čoraz väčšej časti populácie na hranici chudoby,“ vraví.
V našich pomeroch sa zhoršujúci sociálny štandard najviditeľnejšie odráža práve na protirómskych náladách. „Ak sa znižuje sociálne zabezpečenie väčšinovej populácie a mnohí žijú na hranici chudoby, tak dávky pre Rómov sa ľahko stávajú tŕňom v oku,“ vraví Slosiarik.
Na Slovensku preto nie je problém hrať s rómskou kartou aj v prostredí, kde ľudia v bezprostrednom styku s Rómami nie sú.
„Voliči, ktorí s Rómami nemajú priamu skúsenosť, sa rozhodujú na základe stereotypov a predsudkov, ktoré podporuje aj väčšina politikov a médií,“ vraví kultúrny antropológ Alexander Mušinka.
Zostali doma
Kotlebovmu protikandidátovi a doterajšiemu županovi Vladimírovi Maňkovi zo Smeru sa darilo najmä tam, kde je Rómov viac.
Samotných Rómov pritom hrozba, že budú mať župana, ktorý podnecuje protirómske nálady, mobilizovala len slabo. V obciach s väčšími rómskymi komunitami bola účasť zväčša hlboko pod celokrajským priemerom 24,6 percenta.
V Čelovciach neďaleko Veľkého Krtíša žije necelých 450 ľudí, polovica z nich sú Rómovia. Nedávne voľby župana, v ktorých kandidoval politik s najhlasnejšou protirómskou rétorikou v krajine, však dedinu nevzrušili a voliť prišlo iba 71 miestnych. Nový župan Kotleba tam výrazne prehral, keď získal iba tretinu hlasov.
Starosta obce Ján Petroch hovorí, že obe etniká v dedine vychádzajú bez väčších problémov. „U nás nie sú žiadne krádeže ani záškoláctvo, pracujeme s nimi v komunitnom centre, máme terénnu pracovníčku aj dvoch asistentov,“ rozpráva.
Zvlášť mobilizované v týchto obciach zväčša nebolo ani majoritné obyvateľstvo. Z vyše 1100 voličov v Telgárte, kde je polovica Rómov, prišiel k urnám iba každý piaty. Slovákov aj Rómov bolo podľa zapisovateľky volebnej komisie Anny Kuňákovej zhruba rovnako. V obci vyhral Maňka so ziskom 60 percent.
V obciach, kde Rómovia nežijú, bola účasť častejšie nad krajským priemerom. Až 25 z 36 obcí župy, kde účasť presiahla 40 percent, v Atlase rómskych komunít nie je.
Beata
Balogová
