SME

Rómka si prácu na Liptove nenašla, dnes má vlastný obchod

Jana Ferencová roky žila na ubytovniach v Česku, po návrate domov začala podnikať.

Jana Ferencová vo svojom obchode.Jana Ferencová vo svojom obchode. (Zdroj: Ján Ďurina)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, BRATISLAVA. Jana Ferencová už druhý rok vedie obchod s obnoseným oblečením v Liptovskom Hrádku.

Ambiciózna rodáčka z Východnej pracovala s manželom tri roky v Česku, svoj obchod už trikrát sťahovala, ale vzdať sa svojho sna odmieta.

„Chceli sme s manželom uživiť svoje deti, preto sme sa vybrali hľadať prácu do Čiech. Tu sme si ju nevedeli nájsť," hovorí Jana Ferencová. Štyridsaťsedemročná Jana pochádza z deviatich detí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jej otec pracoval aj podnikal, aby uživil rodinu. Keď ochorel, našiel najstarším dcéram prácu v Bratislave, kde čistili povaly.

SkryťVypnúť reklamu

„Naši rodičia boli pre nás vzorom a to isté chceme byť aj my pre naše deti,“ tvrdí majiteľka obchodu len so základným vzdelaním. „Nebolo to ľahké, ale podarilo sa,“ priznáva.

Najskôr cestovala za prácou do Čiech s manželom, neskôr sa pridal starší syn. „Robili sme na mesačné turnusy – 25 dní práca a päť dní voľna. Kto chce zarobiť, pôjde všade,“ priznáva usmiata predavačka.

03_res_res.jpg

FOTO - JÁN ĎURINA

Syn nechcel žiť v Prahe

Najmladšieho syna pred odchodom do českej metropoly zabezpečila na mesiac a nechala ho svojej mame vo Východnej.

„Prácu sme si vopred dohovorili po telefóne, alebo som manžela posielala, aby tam nejakú prácu pozháňal. No a keď pozháňal, išli sme spolu,“ spomína, ako si hľadala prácu za hranicami.

Za hranicami sa im postupne začalo dariť, dokonca uvažovali aj o presťahovaní. „Pred tromi rokmi sme robili v Prahe. Manžel si tam na živnosť viedol stavebnú partiu. Majiteľ ubytovne v Hloubětíne, kde sme bývali, mi ponúkol, aby som u neho pracovala ako upratovačka," hovorí.

SkryťVypnúť reklamu

Pre Janu to bol zlomový moment v živote. Rok na ubytovni upratovala, ale potom prišiel jej manžel o prácu na stavbách. Aj jemu ponúkol šéf ubytovne prácu údržbára. „Bol by to dobrý nápad, že by sme tam mali robotu, aj to bývanie,“ bilancuje Jana.

Matka troch detí však nechcela, aby jej najmladší syn žil na ubytovni.

„Najstaršia dcéra už mala rodinu a svoj život, tak by sme tam boli iba štyria. Ale nemohla som ich tam priviezť. Desaťroční chlapci tam fajčili trávu. Keby aspoň cigarety, ale marihuanu? Bála som sa hlavne o svojho trinásťročného syna Dalibora, ktorý už vtedy mal dosť problémov sám so sebou,“ obávala sa.

04_res_res.jpg

FOTO - JÁN ĎURINA

Pomáhala aj na stavbách

Nápad presťahovať sa do českej metropoly sa nepáčil ani synovi Daliborovi. Konečné rozhodnutie tak bolo jasné - vrátia sa na Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu

„Doma som si začala všade posielať žiadosti a životopisy, ale odmietali ma,“ rekapituluje upratovačka.

Získať prácu so základným vzdelaním bolo pre ňu nemožné. „Nie som síce vyučená, ale som šikovná a je na mňa spoľahnutie. Koľkokrát bolo tak, že mali voľné miesta. Potom videli mňa – Rómku a povedali iba, že mi zavolajú neskôr,“ hovorí.

Prvý rok po návrate do Liptovského Hrádku živili rodinu fušky na stavbách. Jana pracovala s chlapmi pri miešačke, po roku to vzdali, lebo zo mzdy nedokázali pokryť účty.

„Pýtala som sa aj miestnych čínskych obchodníkov, či nepotrebujú výpomoc. Nepotrebovali,“ oprašuje pocity sklamania.

Zúfalá žena tak chodila od dverí k dverám a hľadala nejaké zamestnanie. Vedela, že bez práce by za dva mesiace minula aj peniaze, ktoré si zarobili v Česku.

SkryťVypnúť reklamu

06_res_res.jpg

FOTO - JÁN ĎURINA

Inšpirácia z Poľska

Jedného dňa si však povedala dosť. „Prečo by som sa mala neustále ponižovať?“ povedala si. Jana si všimla, že každý utorok predáva poľská obchodníčka v Liptovskom Mikuláši svoj tovar v akcii za tridsať centov.

Začala každý utorok nakupovať deky a posteľnú bielizeň a s malým ziskom ich predávala miestnym Rómom. Manžel aj syn jej robili šoféra, ona vyjednávala s Rómami.

Na internete si našla sklady oblečenia v Žarnovici, v Banskej Bystrici, chodili prezerať tovar, dohadovať podmienky aj ceny s dodávateľmi.

„Samozrejme, som si vypočítala, za koľko nakupujem od dodávateľov, za akú sumu to viem predať a či sa mi to oplatí.“

Trvalo jej tri mesiace než si našla dodávateľa, s ktorým sa dohodla. Ďalšie problémy však prišli s prenájmom. Voľné priestory nenašla u súkromníkov v Liptovskom Mikuláši ani v Liptovskom Hrádku.

SkryťVypnúť reklamu

„Bolo to ako pri hľadaní práce, všade mi povedali, že zavolajú a to bolo všetko,“ hovorí o svojich prvých podnikateľských skúsenostiach. Poslednú šancu videla v Bytovom podniku v Liptovskom Hrádku.

Skúsenosť ju naučila, že má hovoriť už iba s kompetentnými, a tak išla priamo za riaditeľom. "Hovorím: pán riaditeľ, veď vám nezáleží na farbe pleti, ale na peniazoch. Keď máte voľné priestory, tak to využite, kde je problém?“ rekonštruuje Jana svoje požiadavky.

Rázna stratégia jej vyšla a bytový podnik jej prenajal priestory pre obchod so skúšobnou lehotou na šesť mesiacov a s platbou na tri mesiace vopred.

„My sa musíme naozaj presadiť, musíme prekonať viac prekážok ako ,bieli‘. Každý sa pozerá, akoby sme z jedného vreca všetci vyšli, ale to nie je pravda,“ pokračuje svoje rozprávanie.

SkryťVypnúť reklamu

01_res_res.jpg

FOTO - JÁN ĎURINA

Z periférie do centra

Sekáč si otvorila v kultúrnom dome v Liptovskom Hrádku. Vchod zboku, nad ňou pizzeria a bar. Rýchlo musela spoznať konkurenciu a osloviť zákazníkov. „Začiatky boli ťažké, skutočne ťažké,“ nezabúda Jana. Neraz počula, ako ľudia nadávajú na jej obchod: „Tam predávajú Cigáni a ktovie, čo je to za bordel.“

Po kritických slovách začala ešte viac dbať, aby predávala iba kvalitný tovar. Veci triedila na jednotku a dvojku, ostatné rozdala. Tak si postupne získala ľudí, ale po šiestich mesiacoch jej bytový podnik prenajal priestory v inej časti mesta.

Druhýkrát sa sťahovala už mimo centrum mesta, ani tam dlho nevydržala. Dnes predáva priamo v centre a je spokojná, priestory jej prenajal súkromník. „Myslela som si, že skrachujem.

SkryťVypnúť reklamu

Keď sa trikrát do roka sťahujete, nemáte veľkú šancu uspieť. Navyše je to drahé, zmena hlavičky na pokladni. Peniaze žiadajú na daňovom úrade aj hygiena,“ opisuje ťažké chvíle.

Dnes už 18-ročný syn Dalibor vidí vo svojej mame veľký vzor. „Pozerám sa na život ako mama, nechcem iba vystierať ruku. Plánujem rozbehnúť niečo svoje, aby som si zarobil,“ uzatvára Dalibor, ktorý žije tretí mesiac v Anglicku.

Pôvodný text bol publikovaný v publikácii Odsúdení na spolunažívanie v dobrom – (Ne)obyčajné príbehy, ktorú v marci 2013 vydalo združenie Jekhetane – Spolu.
Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  2. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  3. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  4. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  5. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  6. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  7. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  1. Zlatý sen vo vzduchu
  2. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  3. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  4. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  5. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  6. Zvieratá presne vedia, aké bude počasie
  7. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  8. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  1. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 8 377
  2. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 6 702
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 4 718
  4. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 4 270
  5. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 4 041
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 695
  7. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 127
  8. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 1 991
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prehliadka na Deň víťazstva v roku 2023.

Zvláštne 80. výročie oslobodenia Európy spod tyranie fašizmu: z niekdajšieho osloboditeľa je dnes okupant


1

Kým Smer odmieta, že legitimizuje Putinove postoje, opozícia tvrdí, že sa cesta do Moskvy nedá vnímať inak.


a 2 ďalší 1
Deti stoja v rade, keď prechádzajú cez rušnú diaľnicu, aby sa dostali do školy Signal Shala v Thane pri Bombaji, India, 5. apríla 2025.

Nový výskum ukazuje riešenie.


1
Wim Wenders.

Čo sa v tej škole deje, nevedeli ani žiaci.


Sportnet

Vpravo hráč Slovenska Jakub Prokop a hráč Maďarska Zoran Ilic počas kvalifikačného zápasu na Majstrovstvá Európy 2026.

Zverenci trénera Fernanda Guricha držali so súperom krok iba v úvode.


TASR
Boris Valábik v podcaste Hokejový Boss.

Pozrite si a vypočujte si najnovší diel podcastu Hokejový BOSS.


Tréner Petržalky Michal Kuruc počas prvého zápasu baráže o Niké ligu FC Petržalka - MFK Zemplín Michalovce 21. mája 2024 v Bratislave.

Michal Kuruc trénoval Petržalku od apríla 2023.


Slovenskí hokejisti pred odletom na MS v hokeji 2025.

Pozrite si vizitky hráčov, ktorí budú reprezentovať Slovensko na MS v hokeji 2025.


SkryťZatvoriť reklamu