Dedičom reštitučný zákon nepomohol, zlato im priznal až český najvyšší súd. Zatiaľ ho nemajú, banka sa sťažovala.
BRATISLAVA. Národná banka Slovenska odmieta vrátiť zlato, ktoré jej nepatrí. Patrilo rodine z Trenčína, ktorej ho pred šesťdesiatimi rokmi zobrala komunistická vláda. Hodinárstvo a zlatníctvo bolo vtedy pre režim vďačnou korisťou.
O zhabaný majetok sa teraz súdi s bankou jeden z dedičov Robert Lifka.
O kauze rozhodujú od začiatku 90. rokov súdy v Česku, kauza sa však týka našich občanov a inštitúcií. Spor sa ťahá už 21 rokov, po verdikte ústavného súdu sa vracia na najvyšší súd.
Na reštitúciu má okrem Lifku nárok aj jeho ujo, spisovateľ Kornel Földvári. Lifka sa s ním dohodol, že ho bude neoficiálne zastupovať.
Po nacistoch komunisti
Starý otec Roberta Lifku spolu s bratom jeho starej mamy musel schovať majetok už cez druhú svetovú vojnu pred nacistami.
Zlato, brilianty či hodiny asi za 190 miliónov vtedajších korún zamurovali v zlatníctve na Mierovom námestí v Trenčíne.
Zobrali im ho až komunisti v roku 1953. „V 50. rokoch museli nájsť vinníkov, prečo nefunguje socialistické hospodárstvo. Našli ich v ľuďoch, ktorí skupovali majetky a zlato.“
Komunisti skonštatovali, že Lifkovi predkovia schovávajú veľký majetok. Mučili ich a väznili. Medzi cennosťami bolo aj 10,3 kilogramu 14-karátového zlata, o ktoré sa teraz Lifka sporí.
„Moja mama na súdoch dokázala, že zlato skončilo v Československej národnej banke v Bratislave, odkiaľ ho presunuli do Prahy. Tam sa roztavilo a zostalo ako súčasť československého pokladu.“
Rodinné foto Földváryovcov.
Majú doklady
Rodine zostal o znárodnení doklad, ktorý špecifikoval, čo im zobrali. Problém je v tom, že ich majetok roztavili.
Reštitučný zákon, ktorý garantoval vrátenie majetku zhabaného do roku 1989, špecifikuje, že sa majiteľom do rúk má vrátiť presne to, čo im zobrali.
„Keď vám zobrali zlaté mince, museli vám vrátiť presne tie isté,“ vysvetľuje Lifka. A to v prípade ich rodiny už nejde.
„Sme jediní, kto sa dostal tak ďaleko. Ostatní nevedeli dokázať, že to skončilo v Národnej banke. My máme listinné dôkazy.“
Najskôr žalovali Štátnu banku československú. Súd rozhodol, že reštitučný spor zdedila slovenská NBS, pretože komunisti zobrali zlato z Trenčína. S dôkazmi tak skončil Lifka až na najvyššom súde v Česku, ktorý prikázal NBS zlato vrátiť.
Banka sa zlata aj tak nevzdala, Lifkova mama Irena preto dala návrh na jej exekúciu. NBS sa jej vyhla podaním sťažnosti českému ústavnému súdu.
Súd v stredu po dvoch rokoch rozhodol, že banka zlato vrátiť nemusí a Najvyšší súd v Česku má znovu rozhodnúť o odvolaní.
Vyčítal mu to, že o prípade rozhodol dvakrát rôzne a nevysvetlil prečo. Lifka tvrdí, že aj keď ústavný súd NBS v niečom vyhovel, právo na zlato mu neodoprel.
Národná banka Slovenska sa k prípadu zatiaľ nechce vyjadriť, keďže ešte verdikt nedostala.
„Ak rozhodol v náš prospech, sme radi, pretože potvrdzuje oprávnenosť našej sťažnosti,“ povedala len hovorkyňa banky Petra Pauerová.
Či je nárok Lifku oprávnený a prečo mu nechcú vyhovieť, neodpovedala.
„Je to zhabaný majetok, nikomu sme ho neukradli,“ odkazuje Lifka. Obáva sa, že spor sa bude ťahať roky. Jeho matka sa návratu majetku svojich rodičov nedožila.
Kornel Földvári. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Zatiaľ sa zhodnocuje
Medzitým cena zlata stále rastie.
Obchodník so zlatom Dušan Doliak vraví, že keď komunisti v roku 1953 zhabali vyše desať kilogramov zlata, mohlo mať cenu asi 10-tisíc dolárov.
V roku 1991 mohla jeho hodnota vzrásť desaťnásobne, dnes by zaň už Lifka dostal okolo 300-tisíc dolárov.

Beata
Balogová
