BRATISLAVA. Do roku 2030 by počet Rómov na Slovensku mohol stúpnuť na 500 až 640- tisíc.
Branislav Šprocha z Výskumného demografického ústavu tretí rok skúma, akým tempom sa zvyšuje rómska populácia. Dnes žije na Slovensku 402-tisíc Rómov.
Demograf skúmal život v osadách v Spiši a údaje Štatistického úradu od roku 1980 a Atlasu rómskych komunít.
Pôrodnosť Rómov najviac ovplyvňuje chudoba a vzdelanie. Čím je rodina chudobnejšia, tým má viac detí. Ženy v osadách porodia priemerne štyri až päť detí. Vzdelané a zamestnané rómske ženy majú v priemere o dve deti menej.
„Rómky nechcú o tejto téme hovoriť, väčšinou sa hanbia,“ myslí si Branislav Šprocha.
Hanbia sa za viac detí
O deťoch v rodine hovoria skôr muži. Aj preto je podľa analytika problém dopracovať sa k reálnym číslam o pôrodnosti v osadách.
Rómky sa počas výskumu snažia v priemere zamlčať dve deti.
„Väčšina sa pri výskume hanbila priznať, koľko majú detí. Povedali to, čo si mysleli, že chcem počuť a ukázať sa v lepšom svetle,“ vysvetľuje Šprocha, prečo sa čísla o rómskej populácii líšia.
Údaje o počte detí si preto musel overiť u ďalších členov rodiny a vajdov. „V osadách je téma pôrodnosti veľké tabu. Rodičia o týchto veciach s deťmi takmer vôbec nehovoria,“ upozorňuje.
Žijú o sedem rokov kratšie
Jednoduchšie bolo pre neho zmapovať úmrtnosť u Rómov.
Tá je v osadách na úrovni, aká bola vo väčšinovej spoločnosti pred 50 rokmi. Muži v osadách sa priemerne dožívajú 55 rokov, ženy 59,5 roka.
Rómovia tak žijú priemerne o päť až sedem rokov kratšie ako väčšinová spoločnosť. Príčinou je najmä zlá hygiena stravovanie a nedostatočná zdravotná starostlivosť.
Najväčším problémom v segregovaných komunitách sú kardiovaskulárne ochorenia. Tvoria až 40 percent úmrtí Rómov.
Zlý zdravotný stav v osadách dokazuje aj niekoľkonásobne vyššia úmrtnosť rómskych novorodencov. Celoslovenská je na úrovni šesť úmrtí z tisíc novorodencov, v segregovaných rómskych osadách je to viac ako dvadsať.
Beata
Balogová
