Pavol Hrušovský vstúpil do politiky ešte v roku 1989. Bol kooptovaným poslancom federálneho parlamentu a od roku 1992 pôsobí v slovenskom parlamente. Uplynulé štyri roky bol podpredsedom Národnej rady SR.
KDH vedie od trenčianskeho snemu, ktorý bol v jeseni 2000. Hrušovský v tom čase prirovnal KDH k boxerovi, ktorý leží na zemi uprostred ringu. Delegátom snemu sa prihovoril slovami amerického boxera Georgea Foremana: „Nie je porazený ten, koho zrazia k zemi. Porazený je ten, kto zostane ležať.“
Hrušovský optimisticky tvrdil, že „dnes sa musíme začať pozerať sami na seba ako na budúcich víťazov“.
FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Kresťanským demokratom sa splnila túžba byť v stredovo-pravicovej vláde bez Mečiarovho HZDS a Ficovho Smeru. Tvrdili, že parlamentné voľby vyhrá ten, kto bude schopný zostaviť vládu. O tom, ako zvládli rozhovory o vzniku vlády a ako si bude počínať nový parlament, sme hovorili s predsedom KDH a Národnej rady PAVLOM HRUŠOVSKÝM.
Cítite sa v KDH ako víťazi?
„Áno, cítime sa. Po parlamentných voľbách sa naše vízie naplnili a Slovensko má dnes vládu, akú sme si predstavovali.“
Nesplnilo sa vám len to, že nie ste lídrom pravice. Táto úloha patrí Mikulášovi Dzurindovi a SDKÚ. Čo ste si pomysleli vo chvíli, keď ste videli volebný výsledok dzurindovcov?
„Ak mám byť úprimný, prekvapil ma. A nielen mňa. Dnes po rozhovoroch s Mikulášom Dzurindom môžem povedať, že aj jeho samotného a celú SDKÚ. Výsledok parlamentných volieb bol veľmi prekvapujúci. Vyjadril však záujem občanov, aby Slovensko nadviazalo na predchádzajúce zmeny.“
Pred voľbami ste SDKÚ chceli predbehnúť v popularite. Ako si dnes rozumiete s Mikulášom Dzurindom?
„Dobre, aj keď politická súťaž niekedy zanecháva stopy na vzťahoch. Rokovania po voľbách však ukázali, že aj keď sú KDH a SDKÚ dve samostatné strany, vieme sa dohodnúť. Sme si tiež programovo blízki, a to je dobrý základ na spoluprácu.“
SDKÚ sa najjasnejšie prihlásila k výsledkom minulej vlády. KDH zobralo zodpovednosť len za rezort ministerstva spravodlivosti. Neurobili ste chybu v tom, že ste sa jednoznačnejšie neprihlásili ku kontinuite rokov 1998-2002?
„Nebolo to celkom možné. KDH nenieslo v predchádzajúcej vláde toľko zodpovednosti, aby sa mohlo k výsledkom hlásiť do takej miery, ako si to mohol dovoliť Mikuláš Dzurinda. KDH reprezentoval jediný minister Ján Čarnogurský, a preto som považoval za korektné niesť zodpovednosť za tento rezort.“
Budú SDKÚ a KDH konkurenčné strany aj vo volebnej kampani v roku 2006?
„Určite áno. Nech sme si už akokoľvek blízki, budeme súťažiť o voliča. Tak je to v demokraciách obvyklé.“
Možno očakávať spojenie s SDKÚ v podobe nemeckej CDU/CSU?
„KDH sa spájať nebude, ale je pripravené spolupracovať.“
Položili ste si pred vstupom do koaličných rozhovorov otázku, či chcete vstúpiť do vlády s SDKÚ, SMK a ANO?
„KDH pred parlamentnými voľbami hovorilo o pravicovej vláde a povedali sme, ktoré strany považujeme za pravicové. Po voľbách sme už o vstupe do vlády nediskutovali. Považovali sme to za samozrejmé.“
V opozícii sa ocitli HZDS, Smer a KSS. V štandardnej demokracii sa opozícia chápe ako alternatíva k vláde. Sú pre Slovensko tieto politické strany alternatívou?
„Smer nemá jasnú programovú cestu. HZDS sa profiluje ako ľudová strana. Zatiaľ nevedia nájsť svoju polohu, či sú vľavo, v strede, alebo vpravo a KSS síce v parlamente je, čo ma trošku mrzí, ale rešpektujem slobodnú vôľu občanov. Čas ukáže, ako bude táto opozícia ochotná rešpektovať záujmy Slovenska a ako sa bude podieľať na schvaľovaní zákonov potrebných na integračný proces.“
Ako KDH zvládlo rokovania o vzniku novej vlády?
„Veľmi dobre a úspešne.“
KDH má ministrov spravodlivosti, vnútra a školstva. Chceli ste práve tieto rezorty?
„Áno, mali sme záujem obsadiť rezort vnútra alebo zahraničia. Ponúkali sme alternatívu v čase, keď Mikuláš Dzurinda ohlásil, že o tieto dva rezorty má záujem SDKÚ. Chceli sme ministerstvo školstva. Netajím sa, že sme chceli aj niektorý z hospodárskych rezortov. Pri rokovaniach sa ukázalo, že každá strana musí mať aj tzv. neatraktívny rezort. Keďže KDH malo pripraveného odborníka na rezort ministerstva spravodlivosti, tak sme obsadili tento post.“
Daniel Lipšic je veľmi mladý. Zvládne post ministra spravodlivosti?
„Som presvedčený, že áno. Daniel Lipšic je mladý, ale skúsený odborník.“
Vy ste prečo nechceli ísť do vlády?
„Cítim sa dobre v parlamente. Mám s tým skúsenosti. Tam som videl priestor na svoje pôsobenie.“
KDH bojovalo o kreslo ministra vnútra. Aspoň denníku Pravda ste povedali, že budete trvať na ministerstve vnútra. To bolo kategorické tvrdenie. Nemyslíte?
„Bolo to možno v tom čase predčasné alebo aj nešťastné vyjadrenie. Zabudol som dodať, že tá požiadavka bola buď vnútro alebo zahraničie.“
Až dodatočne ste dodali, že ministerstvo vnútra alebo zahraničia.
„Nie. Už na prvých rokovaniach koalície KDH požadovalo rezort vnútra alebo zahraničia.
Pre KDH však bolo prioritou získať post ministra vnútra?
„Žiadne priority neboli.“
A čo vám povedal Mikuláš Dzurinda, prečo SDKÚ dostane zahraničie?
„Prečo vnútro, a nie zahraničie nám bližšie nezdôvodnil. Ani sme o tom nepotrebovali diskutovať.“
Nevnímali ste vaše verejné vyjadrenie o tom, že budete trvať na vnútre ako nátlak na partnerov?
„Možno som sa netaktne vyjadril v čase, keď sme sa dohodli na moratóriu nezverejňovať obsah koaličných rozhovorov. Vysvetlili sme to. Žiadne ďalšie nedorozumenie to nevyvolalo.“
Keď sa Dzurindova vláda v roku 1998 ujímala moci, boli s ňou spojené veľké očakávania. Nevzbudzujete priveľké očakávania ambicióznymi cieľmi aj teraz?
„Programové tézy koalície sa rodili zložito. Každá strana si toho bola vedomá. Ak vydrží taká jednota, aká sa ukázala na začiatku, má táto koalícia šancu splniť väčšiu časť programových téz.“
KDH a DS pred voľbami intenzívne hovorili o rovnej dani. Koalícia však tvrdí, že bude skúmať možnosť jej zavedenia. Znamená to, že chýba zhoda v tejto veci?
„Keď sme rovnú daň ponúkli, nehovorili sme, že sa dá zaviesť z roka na rok, ale že ide o proces. Tak je to vyjadrené aj v programových tézach. Bol by som veľmi rád, keby ku koncu volebného obdobia bola reálnou skutočnosťou.“
KDH otvorilo pri novele ústavy otázku zákazu interrupcií. Otvoríte ju aj v tomto volebnom období?
„Zákaz interrupcií je predmetom skúmania Ústavného súdu, počkáme si na výsledok. Je to naša agenda. Nie však interrupcie, ale ochrana života. Je to trvalá hodnota politiky KDH.“
Rozhodnete sa teda podľa toho, čo povie Ústavný súd?
„Otázka ochrany života nebola predmetom koaličných rokovaní.“
Možno povedať, že KDH bude národným pilierom novej vlády?
„Vždy budeme obhajovať záujmy Slovenska. Nikdy sme neboli nacionalisti, vždy sme vyjadrovali silný vlastenecký vzťah k republike. Tak budeme pôsobiť aj ďalej.“
Protokolárne ste druhým najvyššie postaveným mužom v štáte po prezidentovi republiky. Vnímate to tak aj vy?
„Zatiaľ si to protokolárne postavenie ani neuvedomujem. Skôr obrovskú zodpovednosť, ktorá leží na mojich pleciach. Som však na to pripravený. Aj v minulom volebnom období som často zastupoval predsedu parlamentu. Mám s tým skúsenosť.“
Druhou najsilnejšou stranou koalície je SMK. Pred štyrmi rokmi to bola SDĽ. Jej predseda sa stal šéfom parlamentu. Myslíte si aj vy, že na Slovensku ešte nie je taká politická klíma, aby mohol byť Maďar predsedom parlamentu?
„Nejde o to, či Maďar alebo Slovák. Nebol by som rád, keby sme to tlačili do tejto polohy. Obsadenie postu predsedu parlamentu bolo výsledkom dohôd.“
Béla Bugár nechcel povedať, či chcel byť predsedom.
„Rokovali a dohodli sme sa korektne.“
Jozefa Migaša pred štyrmi rokmi nepodporila ani celá vládna koalícia, vás vo voľbách šéfa snemovne podľa výsledkov hlasovania podporila aj opozícia. Čo to pre vás znamená?
„Vnímam to ako prejav novej parlamentnej kultúry. Chcem byť predsedom všetkých poslancov koalície a opozície. O tom je parlament. Nemožno ho tak kategoricky deliť na koalíciu a opozíciu, ak nám ide o záujmy štátu. Je tu dosť problémov, nad ktorými sa musí zamyslieť aj opozícia. Ukazuje sa, že môžeme dosiahnuť novú kvalitu vzťahov.“
Parlament bude schvaľovať mnohé nepopulárne, ale potrebné reformné zákony. Možno preto očakávať tvrdé konflikty. Nemáte trochu naivnú predstavu, keď chcete pestovať novú kultúru vzťahov?
„Neobávam sa tvrdých konfliktov, pokiaľ to nebude demagógia a klamstvo. Som za korektnú a tvrdú kritiku a za to, aby sme silno konfrontovali svoje názory. Ak však chceme pestovať novú kultúru, aj opozícia si musí byť vedomá zodpovednosti za vývoj na Slovensku.“
Koalícia má v parlamente len 78 hlasov. Čo ak niekto ochorie a opozícia to využije? Doveziete ho aj v pyžame na rokovanie parlamentu?
„Nepredpokladám, že k tomu dôjde. V prvom období sme však boli svedkami takýchto udalostí, keď pán poslanec Augustín Marián Húska prišiel na hlasovanie po ťažkej operácii srdca priamo z nemocnice a po hlasovaní tam opäť odišiel. Keď som sa pozeral do pléna parlamentu, želal som si jedno - dôverovať poslancom. Bol by som rád, keby sa už nepoužívali také nešťastné metódy, ako keď opozícia primitívnym neprezentovaním sa paralyzovala činnosť Národnej rady. Bývalo to vtedy, keď koalícia nemala v pléne dostatok poslancov. Bol by som radšej, keby sa rozhodlo v korektnom hlasovaní aj za účasti opozície.“
Ako to chcete docieliť?
„Neexistuje žiadny donucovací prostriedok. Bude záležať len na svedomí a zodpovednosti každého poslanca.“
Mali by ste mať k dispozícii tvrdšie nástroje ako potrestať poslancov, keď sa nebudú zúčastňovať na práci pléna?
„Je to krajný prostriedok a nikdy neprináša dobrý výsledok. Skôr treba s poslancami diskutovať.“
Ako vnímate snahy obmedziť poslancom požitky?
„Je nešťastné, ak niekto otvára túto diskusiu cez médiá. Sme pripravení hovoriť o prenosných počítačoch alebo o cestovnom, ale nič nadštandardné oproti poslancom iných európskych štátov slovenskí poslanci nemajú. Tých požitkov nie je až tak veľa, aby sme mohli siahnuť k tvrdým obmedzeniam.“
Obnovíte leteckú dopravu poslancov z východu republiky?
„Závisí to od peňazí. V rozpočte Kancelárie Národnej rady na to zatiaľ nie sú vyčlenené žiadne prostriedky. Aj keď prvý záujem už poslanci z východu prejavili. Budeme o tom hovoriť, ale tento rok si nemôžeme dovoliť platiť poslancom prepravu lietadlom.“
Beata
Balogová
