Samuel Brečka nosil správy o chartistovi. Minister školstva Čaplovič spolupracovníkov ŠtB na univerzitách nehodnotí.
BRATISLAVA. „Mal výhrady k prebiehajúcemu zjazdu komunistickej strany, kritizoval Brežneva, že neprišiel s ničím pozitívnym,“ donášal vysokoškolský učiteľ budúcich novinárov Samuel Brečka v 70. rokoch Štátnej bezpečnosti na chartistu Miroslava Kusého.
„Moje svedomie je absolútne čisté, ŠtB som ničím nepomohol,“ hodnotí dnes Brečka, ktorý prvýkrát prehovoril o svojej spolupráci s ŠtB. Eštebákom vraj hovoril iba to, na čom sa predtým s Kusým dohodol.
„Nie je to pravda. Keď sme spolu robili v Novinárskom študijnom ústave, netušil som, že je na mňa nasadený ako agent ŠtB,“ reaguje 81-ročný signatár Charty 77 Kusý.
Desiatky spolupracovníkov
Fakty
Činnosť ŠtB
- Štátna bezpečnosť bola pod kontrolou komunistickej strany a slúžila na likvidáciu protivníkov režimu,
- Po roku 1968 sa zaujímala o tých, čo sa postavili proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy či vystúpili zo strany,
- Aktívne pracovala do novembra 1989, potom masívne skartovala spisy príslušníkov aj agentov.
Na vysokých školách okrem Brečku dodnes pôsobia desiatky vedomých spolupracovníkov ŠtB. V Česku do vysokých akademických funkcií nesmú, u nás nič také neplatí.
Brečka, ktorý dnes pôsobí ako vedúci Katedry mediálnej komunikácie na súkromnej Akadémii médií, podpísal spoluprácu s ŠtB v apríli 1976, zvolil si krycie meno Dodo.
„Ak som to podpísal, tak určite nie v triezvom stave,“ hovorí. Eštebáci podľa neho využili, že bol v ťažkom životnom období. „V roku 1970 ma vyškrtli z KSČ, dostal som sa do existenčných problémov.“
V jeho osobnom spise, ktorý je v archíve Ústavu pamäti národa, sa spomína, že ho vyškrtli pre pasivitu a nezaplatené členské.
Tajní sa spoliehali, že vďaka tomu bude ešte bližší Kusému, ktorého z KSČ vylúčili pre „pravicovo-oportunistickú činnosť v krízových rokoch 1968 až 1969“.
Kam pôjdeš na víkend?
Sedemdesiatročný profesor tvrdí, že Kusý od začiatku vedel, že ŠtB o ňom nosí správy. „Spočívalo to v tom, že som sa pýtal, Miro, kam pôjdeš budúci víkend alebo čo mám povedať, kam ideš?“
Kusý to popiera, na takúto hru vraj s nikým nepristúpil. „Keď mi niektorí známi hovorili, že majú s ŠtB problémy, že by sme sa mali dohodnúť, čo môžu povedať, zásadne som hovoril, že je to pre mňa neprijateľné, nech radšej so mnou prerušia styky, než aby sa nechali chytiť do pasce.“
Správy o Kusom podával Brečka tri roky mesiace, kontakty s ŠtB prerušil v roku 1979, pretože chartistu vyhodili z novinárskeho ústavu a prešiel do Univerzitnej knižnice.
Brečka vraví, že zašiel za vedúcim pracovníkom ŠtB, ktorému vysvetlil, že sa už s Kusým nestretáva a ďalšie schôdzky nemajú význam.
„ŠtB mi nič neplatila, ale povedal som mu, však aj tie gruzínske koňaky, ktoré pijeme, sú dosť drahé, je to zbytočné vyhadzovanie peňazí. Mám vážnu rodinnú situáciu, keby niekto ohrozoval socialistickú republiku, tak vám to prídem povedať aj sám. A takto sa mi podarilo spoluprácu prerušiť.“ Odvtedy vraj s ŠtB nič nemal.
Kytica od Čarnogurského
Ako to bolo s donášaním ŠtB, zisťoval bývalý disident Ján Čarnogurský v roku 2007, kým Brečku navrhol za dekana Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy, ktorú zakladal. Vtedy zašiel za kamarátom Kusým a jeho manželkou.
„Čarnogurský došiel s veľkou kyticou. Ale vysvetlil som mu, že neviem, ako to bolo. Dodnes som nevidel žiadne spisy z ÚPN,“ spomína Kusý, ktorého v roku 1989 väznili a neskôr súdili za zradu a rozvracanie republiky. Brečku mu však odobril ako odborníka na médiá. „Nemám voči nemu nepríjemné pocity. Chartisti sa nikdy nechceli pomstiť ani väzenským bacharom.“
Čarnogurský reagoval, že mu Kusý potvrdil, že o stykoch Brečku s ŠtB vedel.
„O žiadosti príslušníkov ŠtB informoval Kusého a dohodli sa, že mu vždy povie, o čom sa s ním budú rozprávať,“ tvrdí aj Čarnogurský.
V Brečkovej minulosti Čarnogurský nevidí etický problém. „Každý prípad údajnej spolupráce s ŠtB by som overoval a hodnotil individuálne.“
REPROFOTO - SME
Čaplovič nekomentuje
V Česku dodnes platí lustračný zákon, podľa ktorého dekanmi či rektormi nemôžu byť ľudia, ktorí majú záznam v registračných protokoloch ŠtB. U nás takéto obmedzenie nie je.
Minister školstva Dušan Čaplovič zo Smeru neprezradil, čo si o bývalých agentoch ŠtB na univerzitách myslí.
„Vysoké školy sú samosprávne, nezávislé inštitúcie, ktoré rozhodujú o svojich najvyšších predstaviteľoch,“ napísal jeho tlačový odbor.
Kusý sa domnieva, že univerzity sa dodnes neočistili, lebo revolúcia v roku 1989 nebola „krvavá a všetko sa utriaslo“.
Za najväčší problém považuje, že na akademickej pôde zostali takí, ktorí udávali až do pádu režimu.
Brečka upozorňuje, že on medzi nich nepatrí. Sám sa radí k tým, čo na bývalý režim doplácali.
„Vyškrtnutie z KSČ mi pokazilo kariéru na 20 rokov. Keby som bol komunistom, stanem sa profesorom už pred dvadsiatimi rokmi a nie teraz. Ako komunisti, ktorí sú dodnes vo funkciách profesorov a nič sa im nestalo.“
Udával aj rybačky spolužiakov, teraz je rektorom
Rektorovi veterinárskej školy Emilovi Pilipčincovi vyplácala ŠtB odmeny.
BRATISLAVA. Už na prvom stretnutí príslušníkovi Štátnej bezpečnosti udal dvoch spolužiakov, že propagujú západný spôsob života.
Tajným sa sťažoval aj na šiestich druhákov, ktorí „vandrácky vystrojení chodia na rybačku a do prírody, na internát sa vracajú pod vplyvom alkoholu a porušujú poriadok“.
Študent Vysokej školy veterinárskej v Košiciach Emil Pilipčinec sa eštebákovi zapáčil, a tak ho 2. augusta 1977 zverboval na spoluprácu.
Pilipčinec (na snímke SITA) je dnes rektorom školy premenovanej na Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
„Na svoju česť a svedomie vyhlasujem a zároveň sa zaväzujem, že budem pomáhať príslušníkom ŠtB pri odhaľovaní osôb, ktoré vystupujú proti socialistickému zriadeniu, súčasnej politike KSČ a priateľom zo ZSSR,“ napísal Pilipčinec eštebákovi na papier a stal sa tajným agentom s krycím menom Blatný. Jeho písomný záväzok je v archíve Ústavu pamäti národa.
Priateľ Alžírčanov?
Ako prvú úlohu dostal spriateliť sa so študentmi z Alžírska, ktorí v Košiciach študovali. „Zistiť ich názory na politické udalosti v ČSSR, vo svete, ich vzťah k ZSSR a Číne,“ píše sa v jeho osobnom spise. Mal upozorňovať na protisocialistické a protiprávne počínanie.
Informácie odovzdával v troch konšpiračných bytoch Ryba, Jozef a Škola. Podával vlastnoručne písané správy, ktoré sa v spise nezachovali.
Tajným donášal aj po doštudovaní. Keďže v škole ostal pracovať, informoval o kolegoch, hlavne o učiteľoch a výskumných pracovníkoch, ktorí sa podieľali „na riešení výskumných úloh utajovaného charakteru alebo úloh dôležitých pre národné hospodárstvo“.
ŠtB ho využívala aj pri preverovaní učiteľov, ktorí chceli vycestovať do kapitalistického zahraničia. Samotnému Pilipčincovi potom v roku 1988 navrhli cestu do Holandska.
REPROFOTO - SME
Mikolaj ho nezastavil
Posledný zápis v Pilipčincovom spise je z 29. októbra 1989. Operatívny dôstojník Juraj Petrík navrhol pár dní pred pádom režimu ukončiť spoluprácu, už sa mu javil ako neperspektívny.
Nadriadených uistil, že Pilipčinec nebude o praktikách ŠtB hovoriť, písomne sa zaviazal mlčať.
Petrík vyčíslil, že ŠtB mu dovedna vyplatila na odmenách dvetisíc československých korún a vyše 600 korún sa minulo počas schôdzok.
Pilipčinec odmietol o svojej minulosti hovoriť. „Je to pre mňa uzavreté. Nemám sa k čomu vyjadriť.“ SME podľa neho šíri nepravdy.
Rektorom košickej školy je už druhé funkčné obdobie. V minulosti krátke obdobie platilo, že funkciu rektora mohol obsadiť iba ten, kto získal bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia „vyhradené“, čo Pilipčinec nemohol ako bývalý agent ŠtB dostať.
Minister školstva Ján Mikolaj z SNS za prvej vlády Roberta Fica priznal, že na odvolanie Pilipčinca právomoc nemal.
Ministerstvo smelo iba upovedomiť akademický senát, ktorý ho zvolil. Keďže ministerstvo malo s dodržiavaním podmienky problémy, tak ju neskôr zrušilo.
Mária Benedikovičová
Beata
Balogová
