BRATISLAVA. Historická budova Slovenskej národnej rady, hymna, štátna zástava, vláda, poslanci Smeru, šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin a zahraniční diplomati.
V tomto priestore a pred takýmto publikom Robert Fico slávnostne oznámil, že kandiduje za hlavu štátu.
Smer termín a okolnosti oznámenia kandidatúry svojho šéfa dlho tajil.
Pozvánky na akciu s názvom Vyhodnotenie roka 2013 posielal Úrad vlády len niekoľko dní pred akciou. Ambasády na poslednú chvíľu zvolané stretnutie prekvapilo.
Premiér zvykne s diplomatmi bilancovať rok až v januári na novoročnom stretnutí. Skrátený program mala pre vystúpenie premiéra aj Národná rada.
Na iných bol ostrý
Profil
Ficove funkcie
1992 – 1999: poslanec za SDĽ;
1994 – 2000: agent pre zastupovanie Slovenska pri Európskom súdom pre ľudské práva;
1999 : zakladá Smer a stáva sa predsedom strany;
2006 – 2010: premiér;
2010 – 2012: podpredseda parlamentu;
2012: premiér.
To, že hlavným bodom Ficovho vystúpenia nebude hodnotenie roka, ale oznámenie kandidatúry, sa za týchto okolností už očakávalo.
Na zásadné vyhlásenia k prezidentským voľbám upozorňovala už pri uvádzaní premiérovho vystúpenia jeho hovorkyňa a na jeho začiatku aj sám Fico.
Okrem troch priorít Smeru - znižovania nezamestnanosti, zvyšovania miezd a boja proti daňovým únikom, o ktorých hovoril Fico už na sneme - väčšinou hovoril o tom, čo jeho strana dokázala. Pomerne ostro sa vymedzil k protikandidátom.
Pohoršoval sa nad protikandidátom Milanom Kňažkom, ktorý Smer v rozhovore so SME označil za extrémistický.
„Ako bude vyzerať spolupráca medzi tromi najvyššími ústavnými činiteľmi, keď vaši kandidáti chcú, aby prezident bol protiváhou vlády?“ pýtal sa opozície. „Nebude koniec sociálnej politiky?“
Kandidatúru ohlásil po dvadsiatich minútach prejavu. Vtedy ho jediný raz prerušil potlesk poslancov Smeru.
Hovoril o sebe ako o človeku, „ktorý plne chápe význam politickej zodpovednosti“ a kandidatúru nevníma ako avantúru či pokus o zavŕšenie kariéry. Aj v stredu pripustil, že voľby vyhrať nemusí.
Kolektívna úvaha
„Môjmu osobnému rozhodnutiu a rozhodnutiu príslušného orgánu Smeru predchádzala kolektívna úvaha,“ vravel a hneď pripomínal, že jeho vláda získala jeden z najsilnejších mandátov v Únii, „ak vôbec nie najsilnejší“.
Poslanci mu zatlieskali a po niekoľkých minútach sa začali rozchádzať. O tom, kto ho vo funkcii premiéra nahradí, nechcel hovoriť nikto z nich a novinárom sa väčšinou vyhýbali.
Fico po príhovore na otázky novinárov neodpovedal. Len okolo nich s úsmevom prešiel, aby sa stretol s pozvanými hosťami. Jeho hovorkyňa Beatrice Szabóová vraví, že sa ku kandidatúre vyjadrí na tlačovke, ktorá bude až začiatkom januára.
V historickej budove Národnej rady bolo osem desiatok poslancov Smeru i členovia vlády.
Prišiel predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský, ukázal sa aj pisateľ niektorých Ficových prejavov Drahoslav Machala, v minulosti agent ŠtB. Patril k prvým gratulantom premiérovi, ktorý v príhovore hovoril aj o vlastenectve.
Druhú polovicu sály tvorili diplomati – prišli aj veľvyslanci Spojených štátov a Nemecka.
Z opozície neprišiel nik. Jediná nominantka opozície vo vysokej funkcii je ombudsmanka Jana Dubovcová. Tá dostala pozvánku až na obed deň pred akciou a v jej čase mala dlhodobú zahraničnú cestu.
„Neviem o tom, že by niekoho od nás volali,“ povedal šéf klubu Mosta-Híd László Solymos. Nepozvali ma, odkázal aj podpredseda parlamentu a šéf KDH Ján Figeľ.
Predseda Smeru spravil zásadné oznámenie, väčšina z pozvaných smerákov však odchádzala z budovy bez komentára. Dlhšie sa zdržal len minister vnútra Robert Kaliňák. O tom, kedy presne vedeniu strany Fico oznámil, že chce kandidovať, príliš hovoriť nechcel.
„Má prehľad, je politicky skúsený, ideálny vek. Isto je to jeden z favoritov,“ pochvaľoval si poslanec Smeru Mojmír Mamojka.
Podpredseda strany Vladimír Maňka tvrdil, „že to bude všetko dobré a Smer bude rovnako silno ďalej bojovať, aby pomáhal tejto krajine“.
