Dostupnosť internetu u nás dosahuje už takmer priemer Európskej únie. Zvykajú si aj starší ľudia.
BRATISLAVA. Kukni mi do tej mašinky, kedy mi ide vlak. S podobnou prosbou sa z času na čas obráti na syna či vnuka 74-ročná Anna Hrabajová z obce Gajary na Záhorí.
Patrí k 15 percentám slovenskej populácie vo veku 16 až 74 rokov, ktorá nikdy nepracovala s internetom.
„Celý život sme mali naponáhlo, museli sme stíhať prácu, domácnosť aj záhradku. A teraz na staré kolená je to už pre nás španielska dedina,“ priznáva dôchodkyňa.
Dostupnosť internetu u nás prudko rastie a dosahuje už takmer priemer Európskej únie.
Ešte v roku 2005 pritom nemalo žiadne skúsenosti s internetom až 42 percent Slovákov medzi 16 a 74 rokov.
Dnes ho má podľa najnovších štatistických dát už 78 percent slovenských domácností a až 61 percent ľudí surfuje takmer denne.
Sociológ SAV Milan Zeman hovorí, že výrazné zlacnenie výpočtových technológií a lepšie pokrytie sprístupnilo internet takmer každému.
„Bežným ešte nie je u dnešných šesťdesiatnikov a sedemdesiatnikov, ktorých už vlna informatizácie nezastihla na pracoviskách,“ hovorí.
Obzvlášť sa to podľa neho týka starších ľudí s malými dôchodkami a nižším vzdelaním, ako sú vyučení remeselníci alebo robotníci.
Motiváciou sú vnuci
Aj medzi seniormi však záujem o internet rastie.
„Čoraz viac starších ľudí sa dostáva k internetu aj vďaka odsťahovaným deťom a vnukom, s ktorými takto môžu ľahko komunikovať,“ hovorí predseda Jednoty dôchodcov zo Sabinova Michal Bodnár.
„Najmä seniori, ktorí pracovali v kancelárskej sfére alebo ako učitelia, ho využívajú často už aj na dennej báze.“
Prieskum Štatistického úradu z jari tohto roku na 4500 domácnostiach ukazuje, že internet nikdy nepoužilo 61 percent ľudí vo veku 65 až 74 rokov. Ešte pred tromi rokmi to bolo o desať percent viac.
Kým stredná generácia využíva internet podľa prieskumu najmä na elektronickú komunikáciu a vyhľadávanie informácií o tovaroch a službách, starší ľudia okrem prijímania a posielania emailov najviac času na internete trávia vyhľadávaním informácií o zdraví.
Pozor na riziká
Sociológ Zeman však varuje, že hoci internet je pre mnohých ľudí neoceniteľným zdrojom informácií a pracovným a komunikačným nástrojom, spoločnosti prináša aj riziká.
„Veľmi ľahko a veľkou rýchlosťou sa cezeň šíria aj rôzne neoverené informácie,“ hovorí.
Riziko vidí aj v zotročovaní modernými technológiami. Ako príklad spomenul profesionálnych vodičov, ktorých pohyb šéfovia nezriedka sledujú cez počítač pomocou GPS. „Počul som o prípadoch, keď im majitelia vyčítajú aj päťminútovú prestávku na ceste s tovarom.“
Ostražití by podľa psychologičky Ivany Juráčkovej mali byť aj rodičia. Mladí ľudia ešte často nemajú vyhranené záujmy a na internete trávia dlhé hodiny pri surfovaní z jednej stránky na druhú.
„Dlhé sedenie a málo pohybu spôsobuje skoliózu chrbtice, priberanie či očné problémy, ktoré sa v blízkom čase dostavia,“ upozorňuje.
Deti, ktoré trávia na internete priveľa času, majú podľa psychologičky často aj problémy s komunikáciou a pozornosťou.
„Rodičia aj učitelia musia na ne viac tlačiť a nútiť ich, aby si plnili povinnosti a dávali pozor. To môže u detí spôsobovať napätie,“ varuje.
Beata
Balogová
