Stačí sa pozrieť na kandidátky jednotlivých strán najmä v okresných i krajských mestách a zistíme, že pravicovo-ľavicové chápanie politiky na miestnej úrovni často pokrivkáva, pretože tam rozhodujú iné pravidlá hry. Určuje ich väčšinový systém komunálnych volieb, na rozdiel od pomerného v parlamentných voľbách, vplyv osobností a miestnych lobistických skupín na vytváranie niekedy aj účelových koalícií, často špecifické dlhodobé rozloženie politických síl a neanonymný pohyb komunálnych politikov pred zrakmi voličov.
Podávanie kandidátok do komunálnych volieb krátko po parlamentných sa ukazuje ako nie veľmi šťastné riešenie, pretože mnohým rýchlokvaseným miestnym politikom zrazu narastú krídla a šikovne sa dokážu vyviezť na momentálnej vlne eufórie z výsledkov parlamentných volieb. Aj keď voliči budú mať v decembri tendenciu voliť skôr známe osobnosti ako straníkov, predsa len u niektorých z nich sa pri rozhodovaní prejaví vplyv rozloženia politických síl na najvyššej úrovni. Pochopili to najmä ľavičiari, ktorí - okrem KSS - prepadli a spájajú sa často aj s HZDS. Ak k tomu prirátame zvyčajne nižšiu účasť v komunálnych voľbách, zomknutosť politických síl a disciplína voličov môžu sláviť úspech.
Zdá sa, že vysoké percentá v parlamentných voľbách nemiestne zdvihli sebavedomie najmä miestnym funkcionárom vládnych strán, ktorí akoby zabudli, že čím ďalej od Bratislavy, tým viac klesá na komunálnej úrovni vplyv lídrov z vlády či parlamentu. Nehovoriac o tom, že osobné vzťahy a lobistické záujmy v niektorých mestách na Slovensku dávajú dokopy ľavicové s pravicovými stranami, vládne s opozičnými, čo iba veľmi ťažko môžu ovplyvniť stranícke centrály v Bratislave.
Otázkou zostáva, či to voličom na miestnej úrovni prekáža. A tak sme na Slovensku svedkami zaujímavého úkazu, že regionálne štruktúry strán často nekopírujú ideológiu republikových orgánov a vymykajú sa z politologického ponímania ľavice a pravice, čím dosť zneprehľadňujú politickú scénu na komunálnej úrovni. Pri väčšinovom systéme voľby osobností to možno nie je taký problém, ale potom sa v mestských parlamentoch vytvárajú niekedy absurdné zoskupenia ľudí bez toho, aby niesli zodpovednosť voči vlastným politickým stranám. Tým nechcem povedať, že to musí platiť aj o nezávislých.
So zodpovednosťou pred vlastnými voličmi je to však u nás ešte stále biedne, pretože mnoho občanov dodnes nepozná mená poslancov vo svojich volebných obvodoch. Chce to zrejme ešte nejaký čas, aby väčšinový volebný systém bol skutočne o nesení osobnej zodpovednosti pred vlastnými voličmi, ktorí budú mať o práci tých, ktorých zvolili, všetky potrebné informácie a budú ich môcť účinne kontrolovať.
Najhoršie je však to, keď sa pod značkami vládnych či opozičných strán na miestnej úrovni skrývajú skupinky funkcionárov či zopár vplyvných ľudí, ktorí si spravia z politiky vlastný biznis. Potom sa nemožno čudovať, že ak to zistia tradiční voliči pravice alebo ľavice, znechutení buď nepôjdu voliť a dajú tak možnosť vyniknúť extrémom, alebo dajú svoj hlas zo vzdoru niekomu úplne inému, ako pôvodne chceli.
Ale taký je už volebný život na Slovensku. Poučený výsledkami parlamentných volieb dúfam, že v konečnom dôsledku bude volič uvažovať racionálne a rozhodne sa správne. Možno v nastávajúcich komunálnych voľbách v mnohých mestách naozaj nepôjde o klasický súboj pravice s ľavicou, ale o súboj osobností, ktoré ľudia poznajú a vedia, čo od nich môžu očakávať.
Autor: MIROSLAV TOMAN(Autor je podpredsedom DS)
