Dvesto mužov, žien a detí plávalo minulú zimu v nitrianskom mestskom parku. Fotoaparáty cvakali, kamery bežali, novinári spovedali aj najmladšiu osemročnú Ester, pre ktorú to nebolo prvé vítanie Nového roka v ľadovej vode. Otužilci berú túto udalosť takmer ako olympiádu a pripravujú sa na ňu celé mesiace v oveľa menej exkluzívnom prostredí – doma v sprche alebo v jazere za mestom.
Ak ste netrénovali aj vy, rok 2014 radšej vítajte v teple. No stačí chcieť a na nasledujúci Nový rok môžete vliezť do studenej vody tiež.
A aj ak vás zmrznuté jazerá nelákajú, otužovať môžete doma. Zvyknúť si na studenú vodu má samé výhody: prinútite pracovať cievy, zlepšíte si imunitu a doprajete telu aj duši pravidelnú záplavu endorfínmi, hormónmi šťastia. V prípade, že to chcete skúsiť, pamätajte si zásadu číslo jeden: robte to pomaly a postupne.
Hlavne odhodlane
Kým sa trnavskí otužilci dostanú k svojmu tréningovému miestu, prejdú štyristo metrov cesty v úplnej tme, po paneloch okolo plotov za mestom. Na takomto mieste by človek čakal skôr zatúlanú zver, nie tréning športovcov.
Cesta okolo záhradkárskej osady v trnavskom parku Kamenný mlyn sa však nekončí ničím strašidelným, aspoň nie tri dni v týždni. Kúpu sa tam vytrénovaní a usmievaví muži a ženy v plavkách. Čím je väčšia zima, tým sú spokojnejší.
Neprekáža im ani, že o piatej je už úplná tma, na hladinu rieky Parná si posvietia autami.
Nasadia si neoprénové rukavice a topánky, na hlavy založia čiapky a kráčajú do vody.
Robia to pravidelne trikrát týždenne, rozvrh tréningov majú aj na Facebooku, návod pre začiatočníkov zavesili na YouTube.
Rocvičíte sa, alebo aj nie. Každý z otužilcov má vlastný spôsob.
„Z 85 percent ide len o odhodlanie začať, ostatné sa už dá natrénovať,“ zhodujú sa štyria trasúci sa muži na brehu rieky. Nevidíme si do tvárí hoci stojíme pár desiatok centimetrov od seba, na ulici by sme sa nespoznali, nálada je však výborná.
Ak by ste čakali korpulentne tvarovaných ľudí, ktorí sa proti chladu chránia tukom, boli by ste prekvapení. Stoja tu športovci v skvelej kondícii. Podávajú si čaj, vtipkujú, práve sa okúpali a obliekli, triaška je prirodzenou súčasťou otužovania. „Pridajte sa, je to super,“ otáčajú sa na potenciálneho nováčika.
Takéto výkony sa však dajú dosiahnuť len pravidelným otužovaním. Aj krátky výpadok či bežná choroba dokážu vyhodiť z formy aj dlhoročných otužilcov. „Tri sprchy a dve plávania týždenne vám zabezpečia, že si telo krásne zvykne a umožní vám venovať sa tomuto športu,“ hovorí Alexander Bán, predseda združenia Trnavskí Bílí medvedi.
Otužilcom sa stáva ten, kto je schopný plávať vo vode, ktorá má teplotu menej ako štyri stupne. A aj pre profesionálov platia zásady a limity, ktoré neprekračujú. Napríklad maximum 22-minút v studenej vode. Ľudské telo viac neznesie.
Trnavskí otužilci nie sú ani zďaleka jediným organizovaným klubom otužilcov. Bán odhaduje, že jeden plavec v ľadovej vode pripadá asi na dvetisíc Slovákov.
Diery v ľade a endorfíny
„Na jeseň začíname plávať vo vode, ktorá má okolo dvanásť stupňov, vyššia teplota je pre nás nezaujímavá,“ usmieva sa Bán. Nakoniec sa dočkajú aj zimy so zamrznutou Parnou. Kým sa okúpu, musia si v ľade urobiť dieru. Je to síce trochu natesno, ale ozajstným otužilcom sa ráta práve pobyt vo vode tesne nad nulou.
Táto ich záľuba často nejde do hlavy miestnym rybárom, ale ani mestským policajtom. Spočiatku nemohli uveriť, že sa nechystajú pytliačiť na ryby a že sa chcú len na pár minút ponoriť do ľadovej vody.
„Vlani sme v našom tréningovom centre mali pätnásťcentimetrový ľad a dosiahli sme minimálnu teplotu vody, ktorou je pol stupňa Celzia,“ vysvetľuje Bán. Práve minúty v takejto vode sú vrcholom ich sezóny.
Ale prečo to vlastne robia? Najlepších je pár minút po opustení vody. „Ten pocit je neskutočne príjemný. Vaše telo zahltia endorfíny,“ hovorí Bán.
Otužilci bývajú podľa neho výrazne menej chorí, celkovo im zlepšuje zdravotný stav a oveľa ľahšie odbúravajú stres. „Funguje to, ako keď si doma vyzlečiete kabát. Odstránenie stresu je okamžité,“ hovorí Bán.
Nijaká podobná metóda podľa neho neexistuje. „Ten stav vám potom vydrží aj 24 hodín, alebo aj niekoľko dní,“ hovorí Bán. „A je to pre nás zároveň obrovský koníček,“ dodáva ďalší otužilec Ľuboš Andel.
Skúsení plavci aj drobné zdravotné komplikácie liečia práve otužovaním. „Kašleš, soplíš, trápi ťa zvýšená teplota (do 37,5 °C), šups do mrazivej vody rieky či jazera,“ píše špecializovaný portál zimneplavanie.sk. Viacminútové kúpanie v mrazivej vode dá vraj baktériám taký šok, že sa z neho už nespamätajú. Samozrejme, lekári by určite podobnú liečbu neodporúčali, najmä nie netrénovaným.
Začiatky v sprche
Najjednoduchšie je začať s otužovaním v sprche. A ideálne je začať v lete. Na vstup do ľadovej vody by ste sa mali vedieť pripraviť za štyri mesiace. Pokojne môžete v kúpeľni aj skončiť a otužovať sa len tam, hranice nie sú nijaké.
„Organizmus v bežnom živote nemá rád extrémy, ale ak je to pravidelnosť, človek sa na to potom adaptuje a je to naopak taká malá droga,“ hovorí telovýchovná lekárka Alena Urvayová.
Aj podľa nej je najsprávnejšie pripraviť sa na všetky otužilecké výkony pomaličky a postupne.
Najlepšie je pred prvou studenou sprchou navštíviť lekára. A ak sa neukážu nijaké zdravotné komplikácie, „potom v tom nevidím problém,“ hovorí Urvayová.
Budúcu sezónu s otužilcami by ste teda určite mali stihnúť. Príjemný pocit spôsobený endorfínmi po opustení studenej vody je aj vedecky dokázaný.
Plán tréningu
Telo si zvyká pomaly, i keď štyri mesiace nie sú až taký dlhý čas. Výborné je začať so zimným plávaním v lete. Najsilnejší jedinci by zrejme zvládli aj okamžitý prechod do studenej vody, nikto z odborníkov a ani samotní otužilci to neodporúčajú.
Jarné mesiace – ľahšie oblečenie, menej vrstiev a intenzívnejšie prechádzky.
Letné mesiace – veľa plávať pod holým nebom a začať postupné otužovanie pod sprchou.
Jesenné mesiace – počas jesene neprestávajte plávať pod holým nebom (teplota vody klesá približne o 6 až 8 stupňov za mesiac), striedať plávanie a otužovanie pod sprchou.
Zimné mesiace – pomalé privykanie organizmu na studenú vodu, začať s pár sekundami a postupne pridávať, odporúča sa v spoločnosti iných otužilcov, pomôžu radou i v prípade problémov.
Otužilcov je u nás zrejme stále viac. Otužovať sa však dá aj pod sprchou.
FOTO: SITA
Studená voda masíruje cievy
Za najdôležitejší vplyv otužovania na organizmus považujú odborníci tréning ciev. Počas pobytu pod studenou vodou sa rozširujú a zase zužujú a ťažšie sa tak upchávajú.
„Otužilec obráti všetko naruby – o veku nerozhodujú roky, ale pružné cievy,“ píše zimneplavanie.sk.
Samozrejme, treba mu pomôcť aj zdravým životným štýlom. Organizmus je odolnejší proti baktériám, otužovanie trénuje srdce a imunitný systém.
Ľahšie sa vyrovná napríklad so situáciou, keď sa človek neplánovane slabo oblečie, alebo zmokne. Zvýšená produkcia hormónu somatotropín pri saunovaní zase pomáha pri odbúravaní tukov.
Pre otužilcov je najpríjemnejšie vyplavenie hormónu šťastia – endorfínu, vraj podobnému morfiu. „Chladná voda tak ako kryoterapia dvíha endorfíny, pocit blaha a dobra po absolvovaní pravidelnej prípravy. Aj táto činnosť musí byť pravidelná,“ hovorí telovýchovná lekárka Alena Urvayová.
Po skončení kúpania má aj otužilec na niekoľko hodín pocit eufórie a celkovej pohody. Aj preto sa na liečbu depresií často využíva fyzická aktivita. Otužovanie a zimné plávanie je svojím spôsobom adrenalínový šport takmer pre všetkých.
Ľudia so slabším srdcom by si však mali dávať pozor.
„Chladná voda totiž znamená aj určité riziko. Nielen podchladenia, ale najmä schladenie srdcového svalu, keď sa spomaľuje tepová frekvencia,“ dodáva Urvayová.
Pre ľudí so slabším srdcom by to tak mohlo byť nebezpečné a viesť až k zlyhaniu srdca. Preto je dobré pravidelne prejsť vyšetrením lekára a s otužovaním začínať len postupne. Celkový vplyv na organizmus by potom mal byť naozaj pozitívny.
Michal Trško
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
