Fico: O Gorile len s políciou
Hoci v spise vystupujú členovia Smeru, kauza je vraj Dzurindova. V marci bol ROBERT FICO spokojný, že sa kauza vyšetruje. Dodnes sa nevyšetrilo nič. Rozhovor sa skončil nahnevaným odchodom premiéra.
Pozrite si nezostrihaný rozhovor, ktorý sa skončil nahnevaným odchodom premiéra (piano)
Boli ste v byte na Vazovovej ulici z kauzy Gorila?
„Už som sa bál, že sa ma to nespýtate. Som rád, že sa vyšetrovanie Gorily pohlo. Je spustených asi sedem trestných stíhaní - letisko, elektrárne. Prídeme so zaujímavými údajmi o privatizácii podnikov z hľadiska ekonomickej výhodnosti. Potvrdí to, že pri privatizácii museli byť strašné úplatky. Som rád, že táto kauza, ktorá je nepochybne kauzou druhej Dzurindovej vlády, sa vyšetruje. Tímu nikto nekladie prekážky a povedal som aj ministrovi vnútra, aby im vytvoril najlepšie podmienky. Aj mňa zaujíma, či brali provízie, či tam je všetko pravda.“
Myslíte si, že tím cíti vašu podporu, ak máte možnosť potvrdiť autenticitu časti spisu a odmietate to?
„Či som ja bol v byte, je úplne nepodstatná vec. Je to snaha prekryť podstatu Gorily. Tím cíti podporu. Svedok, ktorý vypovedá, musí hovoriť pravdu. Iba vtedy môže odmietnuť výpoveď, keby ohrozil štátne tajomstvo alebo si sám privodil hrozbu stíhania. Vyšetrovateľ sa ma na to môže kedykoľvek spýtať.“
Idete rozhodovať, či dáte Pente niekoľko sto miliónov eur ako odškodné za vznik jednej zdravotnej poisťovne. Nie je správne, aby ste povedali, či ste tam boli?
„Tu mi súvislosť akosi uniká. Dlhodobo hovoríme, že pre štát je výhodnejšia jedna zdravotná poisťovňa, lebo cez súkromné odchádza obrovské množstvo peňazí. Nesúhlasíme, aby ľudia na základe zákona posielali peniaze do súkromných zdravotných poisťovní a tie si z toho časť nechávali ako zisk. Ja som dal Pente zdravotnú poisťovňu?“
Ale budete ich musieť vyplatiť.
„V prvom rade ich budem musieť vyvlastniť, ale vždy to bude lacnejšie pre štát.“
Kedy ste naposledy hovorili s Pentou?
„Určite im nevarím v rodinnom dome klobásku ako pani Radičová. Finančné skupiny ovládajú vďaka Dzurindovej vláde podstatnú časť štátu. Majú obrovskú moc a vplyv. Ak chcete riadiť štát, často narážate na vlastníkov a musíte s nimi riešiť veci. Čo je na tom nepochopiteľné?“
Kedy ste naposledy rokovali s niekým z Penty?
„Stretávam pána Haščáka na hrádzi, keď behám. Naposledy minulý rok.“
Monika Tódová, Konštantín Čikovský
Historik: Kto prerastie náš obzor, je obvinený
S historikom IVANOM KAMENCOM, autorom knihy o Jozefovi Tisovi, sme hovorili aj o nenávistnej kritike.
Zdá sa, že povyšovanie Tisa na piedestál už nie je také intenzívne ako začiatkom deväťdesiatych rokov.
„Tiež som si to myslel. Keď som vydal knihu Po stopách tragédie, prišla mi neuveriteľná spŕška anonymných listov a telefonátov. Potom to utíchlo. Na moje prekvapenie a sklamanie akoby v súčasnosti táto tendencia regenerovala.“
Vážne?
„Toto poznanie sa netýka mojich prác (veď je ich čoraz menej), ale prác viacerých kolegov, najviac z Historického ústavu SAV, ktorí iritujú svojich kritikov. Rozdiel je však aj v tom, že kritika už zväčša nemá anonymnú podobu a nepíšu ju laici či šarlatáni, ale zväčša školení historici, ktorí si pre svoju, neraz až ľudsky nenávistnú kritiku vyberajú spravidla najplodnejších, najinvenčnejších historikov, ktorí majú prirodzenú autoritu nielen v slovenskej historickej obci, ale aj v odborných kruhoch v zahraničí. Znova sa tu opakuje situácia, že ak voľakto u nás prerastie náš štandardný vzdelanostný, odborný či občiansky obzor, treba ho obviniť z najrôznejších odborných alebo protinárodných hriechov. V tomto zmysle na mňa šokujúco zapôsobil nedávny nenávistný článok kolegu Antona Hrnku v Slovenských národných novinách, kde jeho autor kladie sebe a slovenskej verejnosti demagogickú otázku: „Prečo platíme Historický ústav? Aby bojoval proti Slovensku?“ Ešte chcem upozorniť na jeden z charakteristických znakov takto používaných metód kritiky. Ich pisatelia nepoužívajú odborné argumenty, spravidla nerecenzujú kritizované diela (niekedy sa zdá, že ich ani nečítali), ale ich autorov označujú za čechoslovakistov, maďarónov a marxistov. Presne takto demagogicky a insitne sa útočilo na nepohodlných autorov pred rokom 1989. Je to dosť smutné poznanie.
Tomáš Gális
Zvolenská: V zdravotníctve treba novú cenotvorbu
Ministerka zdravotníctva ZUZANA ZVOLENSKÁ dovolila tímu SME, aby v apríli strávil týždeň v trnavskej nemocnici.
Prečo ste s projektom súhlasili?
„Dúfam, že uveríte, že otvárame všetky dvere. Často počúvam, že niektorými vecami chceme len prekrývať problémy.“
Z analýzy hospodárenia nemocnice vyplýva, že keby sa odstránili všetky chyby vo vedení nemocnice, bola by na tom lepšie, ale peňazí na dlhodobé fungovanie stále nebude dosť. Súhlasíte?
„Systému financovania, ktorý bol založený na zmixovaní stratových a ziskových oddelení, dochádza dych a vznikajú deformácie. Snažíme sa ich vyrovnávať. Ale je pravda, že vždy je priestor aj na strane nákladov.“
Stačilo by zníženie nákladov?
„Nie. A najmä treba znižovať náklady tak, aby to nepocítil pacient. Máme dvadsaťročný investičný deficit. Celý svet vie, že každých tridsať rokov sa každé lôžko musí obnoviť. Historicky sme to zanedbali a dnes sa nám to brzdí, lebo najväčšie náklady idú na mzdy.“
Odkiaľ prídu peniaze?
„Snažíme sa upraviť platby z poisťovní. Napríklad meníme spôsob platby pri operáciách, ktoré boli stratové. Snažíme sa, aby do roku 2015 boli nemocnice stabilizované a potom sa začneme zaoberať aj investíciami.“
V nemocniciach sú veľmi ziskové a veľmi stratové oddelenia. Lekári hovoria, že to je dané historicky a nemá to logiku.
„Historicky sa to ťahá. Preto je základ, aby sa dobre nastavila platba za diagnózu. Stále rokujeme s VšZP a potom je na riaditeľoch nemocníc, aby aj s inými poisťovňami dohodli podmienky, ktoré odzrkadlia náklady.“
Mnoho ziskových pracovísk bolo odčlenených z nemocníc, viete s tým ešte niečo robiť?
„Otázka je, prečo je nastavená cenotvorba tak, aby niektoré pracoviská boli ziskové a iné nie. Treba zmeniť cenotvorbu a na tom sa pracuje.“
Veronika Folentová, Konštantín Čikovský
Obeť: O znásilneniach treba hovoriť
V priebehu roka prinieslo SME rad výpovedí obetí znásilnenia a sexuálneho zneužívania. Ako prvá prehovorila DALIA GREGOROVÁ, ktorú znásilnili v Nemecku.
Prečo ste sa rozhodli vyjsť na verejnosť?
„Ľudia v mojom okolí o tom, čo sa stalo, vedeli. Bola som v keli a tváriť sa, že sa nič nedeje, nemalo zmysel. Veľmi mi pomohlo, keď som to mohla povedať na rovinu. Keď sa to dozvedelo aj širšie okolie, dostala som obrovské množstvo podporných reakcií, a veľa žien, dokonca aj jeden muž, mi priznalo, že prešli niečím podobným, či už v detstve, alebo v dospelosti.“
Prekvapilo vás, koľko ľudí vo vašom okolí má skúsenosť so znásilnením?
„Áno. Boli to desiatky ľudí. To len dokazuje, že v skutočnosti sú oficiálne štatistiky znásilnení nezmyslom. O skutočných číslach sa netuší. Téma je taká tabuizovaná a postoje ľudí sú také zvrátené, že to verejne prizná málokto. Väčšina obetí sa to snaží radšej vytesniť. Absurdne vyzneli slová policajta v reportáži televízie Joj, v ktorej sa hovorilo o nahlásených prípadoch. V roku 2011 ich bolo 150, minulý rok 88. Policajt, ktorý to komentoval, bol ešte hrdý na to, že počet znásilnení na Slovensku klesá. Odhadovaný počet obetí znásilnení sa pritom pohybuje v tisíckach ročne, takže počet nahlásených prípadov je alarmujúci. Je načase s tým niečo urobiť.“
Prečo obete mlčia?
„Prvotný pocit každej obete znásilnenia je hanba a názor, že si za to môže sama. Ten pocit poznám z vlastnej skúsenosti, hoci trval len krátko vďaka tomu, že som pomerne racionálny človek. Väčšina si to nikdy neuvedomí, lebo sa ani nedostane k informáciám o tom, že to nikdy nie je ich chyba. Táto téma je jednoducho tabu. Každá obeť si tiež uvedomuje slovenskú realitu, teda vie, čo by ju čakalo na našej polícii a súdoch, najmä ak to násilník poprie a pôjde o tvrdenie proti tvrdeniu.“
Karol Sudor
Miškov: Za pád vlády sa ospravedlňujem
Bol podpredsedom SaS, zo strany odišiel. JURAJ MIŠKOV v apríli prvýkrát priznal, že hlasovanie
za pád vlády Ivety Radičovej bola chyba.
Pod váš blog niekto napísal: Sulík mal radšej povaliť vlastnú sochu ako vládu. Odpísali ste: Súhlasím. Priznávate, že položiť vládu bola chyba?
„Určite áno. Vnútri strany som nikdy netajil, že mám na hlasovanie rozdielny názor.“
Prečo ste ho nikdy nepovedali?
„Politické rozhodnutie v strane bolo také, aké bolo a držali sme jednotnú líniu.“
Koľko vás bolo proti pádu vlády?
„Nepočítal som to. Týždeň pred pádom vlády som Richardovi Sulíkovi otvorene povedal, že keby som sedel v parlamente, hlasujem inak.“
Ospravedlňujete sa za to?
„Naozaj by som sa chcel ospravedlniť všetkým voličom, ktorí nám dali dôveru v roku 2010, za to, že SaS bola spoluzodpovedná za pád vlády. Chcel by som sa ospravedlniť hlavne tým, ktorí ma krúžkovali.“
Monika Tódová
Hudobník Peter Breiner: Je tu veľa zombíkov
Slovensko sa v mnohom zlepšilo, no ľuďom stále chýba energia, vraví hudobník. PETER BREINER v januári dirigoval na otváracom koncerte EHMK v Košiciach.
Ako sa vám dirigovalo s Robertom Ficom za chrbtom?
„Bol som rád, že historicky sa úloha dirigenta vyvinula tak, že stojí celý čas chrbtom.“
Majú takéto koncerty zmysel?
„Neporozumel som tomu. Väčšina prítomných ľudí je tam preto, že tam musia byť a veľmi netušia, čo sa vlastne deje. Je to protokolárny koncert, čo je pravdepodobne nevyhnutná súčasť takéhoto podujatia, ale zmysel v tom nie som schopný vidieť. Fakt, že slovenská vláda dostala do hlavy Veni akadémiu so skladbou Maťka Burlasa, je pozoruhodný úspech hudobnej dramaturgie. Dúfam, že budú nejaké zábery z publika. Alebo aj z orchestra predtým, než vytiahli oponu.“
Má podľa vás EHMK nejaký význam? Pritiahne aspoň ľudí?
„Európske peniaze sa premrhajú na množstvo iných nezmyselných vecí. Minimálne prinesie projekt do Košíc ľudí a podujatia, ktoré by sa tam inak nevyskytli, a to určite zanechá stopy na ľuďoch i na priestore. Povedomie sa zvýšilo, ale či to pritiahne návštevníkov, je otázka. Miestami sa mi to zdalo absurdné a nepomohla tomu ani dramaturgicko-koncepčná bezradnosť vedenia. Podujatie musí mať najprv nejaký základný obsah, aby sme mu mohli dávať ironický náboj či metavýznamy, inak sa to nedá pochopiť. Nepomohlo ani to, že PR výstupy predstaviteľov EHMK miestami vyzerali ako sabotáž. Vrhnutie veľkej kopy peňazí na miesto, kde sa nikdy nevyskytovali, s ľuďmi, ktorí nič podobné dovtedy nerobili, asi musí vyústiť do istej bezradnosti napriek nadšeniu a tvrdej práci výkonnej časti tímu.“
Zmenilo sa na Slovensku niečo za dvadsaťjeden rokov k lepšiemu?
„Konkrétne tento hotel je neuveriteľný: vyzerá tak ako kedysi, nechali tú patinu, ale je dobrý. Takže hotel Devín sa zmenil k lepšiemu. Namiesto baru, kde boli kurvy a veksláci, je fitnes a bazén.“
A vnútorne?
„Veci, ktoré zásadne nefungovali, dnes fungujú o čosi lepšie. Ale niečo ako keby tu zostalo zakonzervované. Mnohí ľudia sú ako zombies. Energia, motivácia a chuť niečo urobiť, je stále potlačená tým, že ľahšie je niečo ukradnúť. Prežiť za plat je stále viac ako niečo vymyslieť, byť tvorivý a ísť dopredu. Sklon k pohodlnejším riešeniam a vynaliezaniu zlodejských metód sa odovzdáva z generácie na generáciu ako hodnota. Základná morálka, ktorá u šimpanzov ešte ako-tak prežíva, ako keby tu nikdy ani neplatila. Stačí sa pozrieť, kto je generálnym prokurátorom, prezidentom, predsedom vlády. Sú vo funkciách vďaka demokratickým voľbám. Značná časť národa si myslí, že to, čo vyznávajú, je pozitívne.“
Tomáš Gális
Kardinál Tomko: František symbolizuje slobodu vzišlú z chudoby
O tom, čo možno čakať od nového pápeža, v marci hovoril kardinál JOZEF TOMKO.
Vatikán má prvého pápeža z Latinskej Ameriky, prvého jezuitu a prvého Františka, čo to znamená pre katolícku cirkev?
„To už sú náznaky veľkých vecí. Pápež je človek slobodný. Hovorí sa, že má veľkú moc, povedal by som však, že má veľkú slobodu. Chvalabohu, dnes už nie sú tie tlaky, čo bývali v minulých storočiach, rázu politického, mocenského, záujmového. Voči nim je teraz pápež veľmi slobodný. On sám práve výberom mena všetkých prekvapil, to nikto nečakal.“
Čo znamená, že si vybral práve Františka?
„Je to vôbec prvý raz, čo si ho vybral nejaký pápež, a to ich bolo 265. To už čosi značí, že tá voľba je naozaj osobná. František je symbol slobody, takej miernosti a radosti. Určite je to František z Assisi, niekto hovoril, že by to mohol byť aj František Xaverský, ale to si nemyslím. Keď sa tu povie Francesco, tak prvá vec, čo vám príde na rozum, je z Assisi. Sloboda, ktorá pochádza z chudoby, z toho, že sa zriekneš všetkého a nemáš o to starosti, lebo to všetko dávaš. Je to aj znak dávania. Všetko dal do služby ľudstva a najmä veriacich. Mne sa veľmi páčilo, ako dva- alebo trikrát počas svojho krátkeho prejavu oslovil Rimanov. Pápež je biskup Ríma ako nástupca svätého Petra. Ako biskup vie, čo to značí mať živý prístup k ľuďom. Aj to, čo zdôraznil, bratstvo medzi ľuďmi. To je prístup k ľudstvu. To, čo je sebecké, aby zmizlo a aby nastúpil skutočný bratský duch medzi ľuďmi. Je na ňom vidno, že to nie je len nejaká fráza.“
A čo znamená, že pápež prvýkrát prichádza z Latinskej Ameriky?
„V Latinskej Amerike žije veľká časť katolíkov. Čosi prozreteľné v tom je. On sám to naznačil, keď povedal, že moji kolegovia kardináli si mysleli, že treba zobrať niekoho z konca sveta. A to je druhý koniec sveta, keď si zoberieme, že zväčša sa pápež vyberal z Európy. Dnes sa však už nehovorí o národnostiach, je to vec psychologicky prekonaná. Latinskoameričania nie sú zahľadení do seba a upnutí na materiálne tak kŕčovito. Vedia prijať aj chudobu s ľahkosťou, my západniari sme oveľa väčší materialisti.“
Mirek Tóda
Prešli naprieč Slovenskom: Zlý zážitok? Jedine poľovníci
JÁN KÁĽAVSKÝ a BARBORA VITÁZKOVÁ prešli pešo naprieč Slovenskom za 37 dní.
Menil sa charakter krajiny a ľudí?
Ján: „Menili sa najmä nárečia, v dedinách pri Dukle rozprávali ľudia s ukrajinským prízvukom, na Šariši nás vítala klasická východniarčina. V Telgárte sa začína stredné Slovensko, zrazu sme všade videli pastierov oviec, salaše, bačov a počuli silný stredoslovenský prízvuk. Oni zmäkčujú vari všetko, okrem alkoholu. V Trenčianskom kraji už ľudia začali rozprávať tvrdo, keď sme prvýkrát začuli výrazy ako 'ty kokso', mali sme pocit, že sme už skoro doma.“
A charakter dedinských pohostinstiev?
Barbora: „Aj ten sa menil. Jedna z prvých krčiem, do ktorých sme vošli, bola vo Vyšnom Komárniku. V jednej budove tam boli potraviny, pohostinstvo aj obecný úrad. Potraviny boli maličké, no ponúkali taký veľký výber alkoholu, že by sa zaň ani supermarket nemusel hanbiť.“
Ján: „Všetci na nás dlho skúmavo pozerali, asi tam len málokedy vkročí niekto cudzí. Čím dlhšie sme putovali, tým boli ľudia zvedavejší. Ak sme povedali, že máme za sebou štyristo kilometrov, hneď chceli vedieť podrobnosti.“
Koho ste stretávali na turistických značkách?
Ján: „Na východe, v Bukovských vrchoch, najmä Poliakov. Boli však dni, keď sme pre dážď nestretli nikoho. Najviac turistov sa pohybovalo po Nízkych Tatrách. Boli to prevažne Slováci a keď cez víkend vyšlo slnko, objavili sa v skutočne hojnom počte a zbierali čučoriedky a brusnice. Cítili sme sa ako na Obchodnej ulici v Bratislave.“
Mali ste aj negatívne skúsenosti zo stretnutí s inými turistami?
Barbora: „Väčšina z tých, čo sme stretli, sa nám prihovorila a pýtali sa na podrobnosti našej cesty. Takmer bez výnimky reagovali pozitívne. Jediný negatívny zážitok majú na svedomí poľovníci. Začiatkom septembra sa začala jelenia ruja a oni sa vyrojili do lesov, od Volovských vrchov sme ich stretávali takmer každý deň. Často boli nepríjemní, hluční a pripití, hovorili, že tam nemáme čo robiť.“
Alena Štifilová
Poslanec Smeru Cicoň: Vyhodil som maketu Fica a bol pokoj
O pití v parlamente a bití sa s Igorom Matovičom prehovoril poslanec Smeru ANTONÍN CICOŇ.
Ako sa bitka odohrala?
„Vychádzal som zo sály a videl som, ako Matovič napadol kolegu Valockého. Hodil ho o stenu. Videl som, ako sa Viskupič naťahuje s kolegom Vargom. Chcel som ísť preč, no videl som, že je zle, ako sa začali sácať, tak som ich vytiahol na chodbu, aby sa nebili pred kamerami. Aby nebola hanba.“
Čo bolo potom?
„Zintenzívnilo sa to. Matovič sa správal ako zmyslov zbavený. Bolo to také klbčenie. Už som nevedel, čo robiť, tak som maketu vyhodil z balkóna a tým sa to upokojilo.“
Snažili ste sa ich roztrhnúť?
„Roztrhnúť a upokojiť. A bol som absolútne triezvy.“
Nepili ste vôbec?
„Absolútne nič. Ani včera, ani dnes, ani zajtra.“
Pilo sa v Smere?
„Neviem. Bol som celú noc vo svojej kancelárii a sledoval schôdzu v televízore.“
Ako je to s pitím v Smere?
„Tak ako vo všetkých stranách. Matovič sa sám vlani chválil, že spal opitý pod kabátom v kancelárii. Aj v parlamente je vzorka ľudí, ktorí sú takí aj takí. Sú takí, čo pijú, a je pravda, že pijú dosť, a takí, čo nepijú.“
Miroslav Kern
Miliardár Babiš: S Ruskom ma, prosím, neporovnávajte
Podnikateľ slovenského pôvodu ANDREJ BABIŠ patrí medzi najbohatších ľudí v Česku. SME dal rozhovor ešte skôr, než jeho hnutie ANO uspelo voľbách.
Prečo ste kúpili denníky Mladá fronta dnes a Lidové noviny, teda vydavateľstvo Mafra?
„Pretože Mafra najlepšie zapadá do konceptu našich doterajších investícií do médií, teda do 5plus2 a do slovenských Hospodárskych novín. A České pozice.“
Prečo nie napríklad bulvárny Blesk?
„Pretože chceme robiť serióznu žurnalistiku.“
Prečo ste vôbec kúpili nejaké noviny?
„A prečo nie? Agrofert je jedna z najväčších stredoeurópskych firiem. Sme v dobrej kondícii a radi investujeme. Kupujeme niekoľko desiatok spoločností ročne. Doteraz to boli prevažne potravinárske firmy či chemičky a teraz sa rozhliadame aj po iných odvetviach. Aj preto som založil špeciálny investičný fond s Jozefom Janovom. Ako vidíte, prišiel rad aj na médiá. Netajili sme sa v poslednom čase tým, že máme v hľadáčiku aj mediálne domy.“
Na Slovensku s tým máme skúsenosť, keď Pavol Rusko vlastnil televíziu Markíza a zároveň založil stranu ANO a nedopadlo to dobre. V čom je rozdiel medzi vami a Ruskom?
„Ak neviete, aký je rozdiel medzi mnou a Pavlom Ruskom, tak to je mi ľúto. Príbeh pána Ruska nepoznám. Na Slovensku už nejaký čas nežijem. Prosím, neporovnávajte ma s kýmkoľvek. Domnievam sa, že to je nezmyselné porovnávanie. Som jednoducho iný.“
Monika Tódová
