Stojedenročná babička, keltské zbrane, ťahaná štrúdľa, výroba gájd či umenie bábkoherectva. Toto všetko a ešte oveľa viac ste mohli vidieť tento rok v relácií Nehaňte ľud môj.
Na budúci rok v marci budeme oslavovať štvrté výročie vzniku relácie Nehaňte ľud môj. Doteraz sme vám priniesli 83 dielov.
Je úžasné, že na Slovensku stále nachádzame toľko vzácnych ľudí. Pozývajú nás do svojich príbytkov, rozprávajú o remeslách, zvykoch, umeniach alebo sa podelia so svojimi vedomosťami a životnými príbehmi.
Na našich reportážach oceňujete najmä to, že ukazujeme ľudí, ktorí si za svoju prácu zaslúžia uznanie, no žijú pritom skromne a mimo záujmu kamier a mikrofónov.
Ďakujeme vám, našim divákom, a ešte viac ďakujeme vám, našim respondentom, že ste si od nás nechali ukradnúť svoj čas a venovali nám ho.
Rozprávková babička
V obci Osádka na Orave, v čarovnej dreveničke žije 101-ročná babička Zuzana Klocoková. Zažila päť spoločenských zriadení, prežila dve vojny, všetkých svojich rovesníkov, ba aj tých oveľa mladších. Jej neustály úsmev na tvári a životný elán vás plne nabije energiou.
Kominári vraj nosia šťastie
Hovorí sa, že kto stretne kominára, bude mať šťastie. Musíte si však chytiť gombík a potočiť ním alebo sa kominára dotknúť.
Za oveľa väčšie šťastie však možno považovať to, keď stretávate kominára pravidelne, a to vo svojom príbytku. Hovorí sa totiž, že kto nevpustí kominára do domu, tomu zaspieva na streche červený kohút.
Remeslo sa v rodine dedí
Otec a syn Eduard a Mário Geclerovci z Perneku sú umeleckí kováči. Potešilo nás, že sme opäť natrafili na rodinu, v ktorej sa remeslo a skúsenosti dedia.
Vyrábajú kopije, meče, šable, kordy, lovecké nože, dýky sekery, tesáky, bradatice, valašky, halapartne, partizány a mnohé iné kováčske predmety. Sú to skutoční majstri.
Nie každý vie správne ťahať
Ťahanú štrúdľu nedokáže pripraviť každá gazdiná. Štrúdľu je jednoduchšie pripraviť z klasického cesta alebo z kúpeného lístkového.
Ťahaná štrúdľa je však oveľa jemnejšia, krehkejšia a lahodnejšia. Robota je to pracná, nie každý má na to čas a trpezlivosť. A nie každá gazdiná má muža, ktorý jej pomáha "ťahať".
"Cigánske šnúročky"
Po Čiernom Balogu chodili kedysi cigánky a v domoch, kde mali krosná, dostávali odrezky, zbytky nití, ktoré boli na veľké krosná prikrátke.
Z nich potom na malých krosienkach tkali šnúry, ktoré sa používali na vrecia, do gatí či topánok. Klement Schön vie háčkovať, štrikovať aj vyšívať. Najradšej však tká práve tieto "cigánske šnúročky".
Ako sa robia gajdy
K osudovému stretnutiu Juraja Dufeka s gajdošom Antonom Vrankom prišlo v Bratislave. Juraj sa pána Vranku pýtal, kde sa dajú kúpiť gajdy.
A ten mu odpovedal, že ak nie je úplné drevo, vyrobí si ich sám. Hneď vybehol do lesa nad internátom Mladá Garda a ešte v ten večer držal v rukách funkčný prototyp vlastného nástroja.
Plátok bol z trstiny, mech z igelitky, dokopy to držalo pomocou izolepu.
Tí, čo oživujú bábky
Pre ľudových bábkarov sa v 50. rokoch minulého storočia začali zlé časy. K plnohodnotnému oživeniu remesla v prípade rodiny Anderleovcov prišlo až v druhej polovici 80. rokov.
Anton Anderle oprášil bábky a začal znova hrávať po jarmokoch a festivaloch doma aj v zahraničí. A tak prišlo aj k stretnutiu s Jurajom Hamarom, ktorého ľudové divadlo fascinovalo tak, že mu zasvätil veľkú časť svojho profesijného aj osobného života.
Okrem toho, že sám hráva, napísal o tradičnom bábkarstve viacero rozsiahlych publikácií, ktoré obsahujú aj textové prepisy väčšiny Anderleho hier.
Všetky diely relácie Nehaňte ľud môj nájdete TU.
Fanúšikom relácie Nehaňte ľud môj na Facebooku sa stanete TU.
