Sociálne odkázaný občan musí podľa nového zákona odpracovať aspoň 32 hodín mesačne, aby mal nárok na sociálnu dávku.
BRATISLAVA. Zákon o hmotnej núdzi, ktorý napriek vetu prezidenta definitívne schválil 26. novembra parlament, je podľa názoru verejnej ochrankyne ľudských práv Jany Dubovcovej vo viacerých svojich ustanoveniach v rozpore s ústavou.
Dávky za 32 hodín
"Jediný, kto je kompetentný na takúto dilemu odpovedať, je Ústavný súd. Preto sa ako verejný ochranca práv obrátim v priebehu januára na Ústavný súd a požiadam o to, aby sa začalo konanie o súlade niektorých ustanovení tohto zákona s Ústavou," povedala Dubovcová.
Najviac kritizovanou časťou zákona je ustanovenie, podľa ktorého, ak obec ponúkne sociálne odkázanému občanovi prácu, musí odpracovať aspoň 32 hodín mesačne, aby mal nárok na sociálnu dávku.
"Budem namietať viac vecí. Práve pripravujeme návrh na začatie konania na Ústavnom súde, takže to nebudem rozoberať do detailov. Ale v zásade máme viacero otáznikov nad tým, či zákonná úprava, ktorá viaže poskytnutie dávky v hmotnej núdzi na nejakú povinnosť, je v súlade s ústavou," konštatovala verejná ochrankyňa ľudských práv.
Môžu nález prelomiť?
V parlamente však zazneli už aj úvahy o tom, že ak Ústavný súd označí zákon za protiústavný, Národná rada môže nález prelomiť ústavným zákonom.
"Zachytila som to aj ja. Existuje nález Ústavného súdu, ktorý, hoci v inej súvislosti, ale predsa len hovorí o tom, že ani ústavným zákonom nie je možné meniť princípy právneho a demokratického štátu a princípy, na ktorých je ústava založená," upozornila Dubovcová.
"Počkáme si na nález Ústavného súdu a na to, aké bude ďalšie konanie zodpovedných inštitúcií. Nebol by to najlepší príklad fungovania demokratického a právneho štátu, ak by nastala situácia, že Ústavný súd povie, že niektoré ustanovenia zákona sú v rozpore s ústavou a následne by prišla iniciatíva zmeniť ústavu tak, aby bol prelomený nález Ústavného súdu," dodala.
[content type="avizo-clanok" id="7019382" url-type="sme-article"][/content]
