BRATISLAVA. Medzi osobnosťami, ktoré by mali 7. januára dostať štátne vyznamenanie, je aj 98-ročný letec Imrich Gablech.
Denník SME v júni upozorňoval, že bojovníka proti fašizmu aj komunizmu a bývalého letca britskej RAF ocenili štátnymi vyznamenaniami Česko aj Poľsko a uznanie dostal aj od Britov, ale Slovensko na svojho rodáka na vyše 20 rokov zabudlo.
Politici si ho nevšimli
„Iste ma to veľmi potešilo. Najmä, že si na mňa spomenuli ľudia v mojej rodnej krajine. Ďakujem im, je to krásny pocit,“ hovorí dnes Gablech.
Hoci návrh na vyznamenanie mohla dať vláda, parlament či prezident, podnet je výsledkom občianskych iniciatív.
Pripravovali ho starosta Gablechovej rodnej obce Hrachovište Ivan Kolník či Konfederácia politických väzňov Slovenska.
„Vyberáme podobné osudy slovenských letcov, na ktorých sa v mnohých prípadoch zabúda. Pre ich osobné vlastnosti a hrdinstvá môžu byť príkladom pre súčasnú generáciu,“ myslí si Peter Matejčík, viceprezident Slovenského leteckého zväzu.
Práve podnet, ktorý v zväze pripravili, sa stal nakoniec základom pre budúce ocenenie.
Kandidátov na štátne vyznamenania vyberá podľa zákona komisia, v ktorej sú zástupcovia spoločenského života, kultúry a vedy. Odobriť ich musí prezident.
Hovorca prezidenta Ivana Gašparoviča Marek Trubač dopredu mená laureátov potvrdiť nechcel.

Odišiel medzi prvými
Gablech patril k prvej skupine letcov, ktorí odleteli z totalitného slovenského štátu, aby bojovali proti Hitlerovi. Hoci pôvodne plánoval bojovať vo Francúzsku, dostal sa do Poľska.
„Imrich Gablech je dnes zrejme posledným žijúcim z československých letcov, ktorí bojovali na strane Poľska. Ich príbeh nám pripomína, že sme neboli v boji proti rozpínajúcemu sa nacizmu osamotení,“ myslí si poľský historik Mateusz Gniazdowsky.
Gablecha napokon zajali sovietske vojská a v roku 1939 sa dostal na dva roky do gulagu. Odišiel, až keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz - do britských kráľovských perutí vtedy poslali bojovať proti Hitlerovi 200 letcov.
Po vojne sa Gablech vrátil do Československa, ale po nástupe komunistov ho vyšetrovali, perzekvovali a vyhodili z armády.
Sledovala ho Štátna bezpečnosť, celý život pracoval ako robotník. Uznania sa dočkal až po novembri 1989.
"Nenechal sa počas svojho života zlomiť ťažkosťami ani nepriazňou osudu a vždy sa mu podarilo všetko zvládnuť."
„Toto treba brať ako odkaz pre súčasnú generáciu, že nič nie je stratené pre človeka, ktorý chce niečo dokázať,“ hovorí Matejčík.

Beata
Balogová
