ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Optička: Vo väčšine optík vám hrozí poškodenie zraku

V inom štáte nie je možné, aby fungovalo toľko pseudooptík, ktoré obchádzajú zákon, tvrdí Stanislava Šebeňová.

(Zdroj: Tomáš Benedikovič)


Stanislava Šebeňová (na fotografii Tomáša Benedikoviča) sa narodila v roku 1977 v Bratislave. Vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave, neskôr zmaturovala z očnej optiky na strednej zdravotníckej škole. Pracovala ako očná optička a učiteľka odborných predmetov v odbore očná optika na strednej zdravotníckej škole,
od roku 2012 je členkou dozornej rady Optickej únie Slovenska. Má päť detí, s partnerom žije v Trnave. Medzi jej hobby patrí francúzština.

Tvrdíte, že v brandži očných optík na Slovensku panuje bezbrehé eldorádo. Dôvod?

Stojím si za tým. V inom štáte nie je možné, aby tam fungovalo toľko pseudooptík, ktoré obchádzajú zákon. Očná optika je totiž viazaná živnosť a oficiálne v nej môže podnikať len ten, kto má v každej predajni zodpovedného zástupcu, teda optika s odborným vzdelaním a minimálne päťročnou praxou.

Väčšina firiem to však obchádza tak, že si očnú optiku ani len nedá do živnosti, ale uvedie si tam trebárs montáž okuliarov z vopred vyhotovených dielcov, predaj optických rámov a podobné pseudočinnosti. Porušujú tak zákon a nikomu to neprekáža.

Okuliare sú totiž podľa legislatívy individuálne zhotovená zdravotnícka optická pomôcka. Všimnite si alibizmus veľkých hypermarketov, ktoré majú stojany s hotovými lacnými okuliarmi. Na každých z nich je visačka, že nenahrádzajú korekciu určenú odborníkom.

Ak na to upozornia, v čom je problém?

V tom, že ľudia si tým bežne poškodzujú zrak, lebo si vyberajú príliš silné okuliare bez akéhokoľvek vyšetrenia. Urýchľujú tak proces starnutia vlastnej šošovky v oku. Problém tiež je, že ľudia ani nepoznajú základné pojmy – kto je očný optik, optometrista a oftalmológ, a teda netušia, kto by ich mal v poriadnej optike obslúžiť. Pseudooptiky totiž týchto odborníkov vôbec nezamestnávajú.

Vysvetlite, kto je kto.

Očný optik manuálne zhotovuje okuliare. Keď k nemu prídete, musí vedieť presne poradiť, ako okuliare správne nosiť a ako sa o ne starať. V žiadnom prípade by vás nemal vyšetrovať. V praxi sa to však, žiaľ, bežne deje.

Kto to má robiť?

Vyštudovaný optometrista, teda fyzik, ktorého zaujíma zrak ako zmysel. Práve on prístrojom, ktorý sa volá autokeratorefraktometer zisťuje, či nepotrebujete okuliare. Prístroj nameria, že máte povedzme mínus jednu dioptriu. Nasledovať však musí aj subjektívne dokorigovanie, kde môžete prísť k záveru, že vám stačí len mínus 0,75 dioptrie. Prístroj je len taký múdry ako človek, ktorý ho obsluhuje.

Tak sa to však robí všade, nie?

Práveže nie. Bežne sa stáva, že človek niekam príde, zmerajú ho prístrojom, ten pípne, vytlačí sa lístok s údajmi, dotyčný ho dostane do ruky a na jeho základe si dá vyrobiť okuliare. Ak vám v predajni po meraní prístrojom nedajú otestovať si videnie cez skúšobné okuliare, aby bola istota, že všetko sedí, vyšetrenie je jednoznačne urobené zle.

Čo presne robí oftalmológ?

To je očný lekár, ktorý sa zaujíma o oko ako orgán, čiže ho lieči. Zisťuje, či nemáte šedý zákal, aký máte vnútroočný tlak, ako sú na tom cievy v oku, prípadne, ak vám doň niečo padne, on to dá do poriadku.

Máme ich na Slovensku dosť?

Za socializmu sa vyprodukovalo mimoriadne veľa očných lekárov. Kým v Anglicku pripadá na jedného očného lekára 10 optometristov, u nás je to naopak – na jedného optometristu je 10 očných lekárov.

Video: Stanislava Šebeňová o eldoráde v brandži očných optík

cit.jpgKeby poslúchli radu v optike, poleptajú si oko

V každej očnej optike by mali byť všetci traja, teda optik, optometrista aj oftalmológ?

V ideálnom prípade áno. Samozrejme, atestovaný očný lekár tam nemusí byť každý deň, stačí, ak príde aspoň raz za čas. Garantujem vám však, že ak sa teraz vyberieme do všetkých očných optík v obchodnom centre, vo väčšine z nich vôbec nenájdeme očného optika, a už vôbec nie optometristu či nebodaj oftalmológa.

Zároveň som si istá, že by si vás tam pokojne posadili, vyšetrili a odporučili konkrétne okuliare. Tvárili by sa múdro, ale v skutočnosti by sa vám vôbec nevenovali odborníci.

Čo mi tam hrozí?

Napríklad zlé nameranie dioptrií. Ak niekto o oku nič poriadne nevie, lebo prešiel len párhodinovým školením, poškodí vám zrak. Oko spolupracuje s mozgom, a ak si nasadíte nesprávne dioptrie, skôr či neskôr sa prispôsobí a akceptuje, že ich potrebujete. Tak sa môže stať nositeľom okuliarov aj človek, ktorý mal oči v skutočnosti iba unavené z počítača alebo podráždené z klimatizácie.

Častým problémom je, že neodborník okuliare zle vycentruje. Stred okuliarovej šošovky totiž musí byť presne pred vašou zrenicou. Ak raz niekto nevie, ako sa pri bifokálnych alebo multifokálnych okuliaroch posúva centrácia, aby človeka nebolela hlava, jednoducho mu ublíži.

Okuliare dnes bežne ponúkajú aj hypermarkety.

Tam by som nenakupovala. Jednej predavačky v istej známej sieti som sa zámerne pýtala na multifokálne okuliare. Pani totálne tápala a na druhý deň som pochopila dôvod – videla som ju sedieť za pokladňou.

Rovno som sa jej pýtala, ako je možné, že deň predtým radila ľuďom v optike. Odpovedala, že tam len zastupovala. Rozumiete tomu? Pokladníčka ľuďom radila, aké okuliare potrebujú. Do zraku, ktorý je naším najdôležitejším orgánom, tu hovoria ľudia, ktorí blokujú za kasou!

Na blogu ste spomínali prípad, kde zákazníčke po informácii v optike hrozilo poleptanie oka.

Stalo sa to v jednom bratislavskom obchodnom centre, kde manželskému páru odporučili roztok na šošovky, ktorý má základnú čistiacu látku peroxid vodíka. Predávajúca tvrdila, že šošovky si môžu dať pokojne do oka aj bezprostredne po opláchnutí. Keby sme tam s partnerom, ktorý je tiež optik, nezasiahli, doma by si poleptali oči.

Predávajúca nakoniec priznala, že má za sebou len niekoľkohodinové školenie. Čo na tom, že z tohto odboru je potrebná maturita z očnej optiky na zdravotníckej škole?

V hypermarkete ľuďom o okuliaroch radila pokladníčka.

cit.jpgZoznam diletantov nemôžeme zverejniť, lebo nás napadnú za ohováranie

Tvrdíte teda, že v optikách robia najčastejšie diletanti bez vzdelania vo fachu?

Poviem to na príklade. Kedysi som pracovala v istej očnej optike v Bratislave. V okruhu 500 metrov bolo spolu 13 optík. Očného optika by ste našli v troch z nich. A to už bol slušný pomer, inde je to ešte horšie. Dobrá optika je teda možno každá štvrtá. Tri štvrtiny nevyhovujú zákonným kritériám.

Ste v dozornej rade Optickej únie Slovenska. Prečo nemáte na stránke zoznam čiernych ovcí? Kto má robiť osvetu a dištancovať sa od diletantov, ak nie únia?

Robíme minimálne to, že ak sa o takej optike dozvieme, informujeme o tom štátnu správu. Kontrolnú činnosť však vykonávať nemôžeme. Keď ju však robí štát, tiež je bezzubý. Jedna optika dostala pokutu 1700 eur, vraj takú ešte žiadnej optike nedali. Ide pritom o sieť, ktorá má asi 30 predajní a denná tržba len jednej z nich v istom obchodnom centre je 5000 eur. Na čo sa hráme, keď aj pokuty sú výsmechom?

Zoznam čiernych oviec, samozrejme, existuje, ale zverejniť na webe ho nemôžeme, lebo by nás mohli napadnúť za ohováranie.

Ak napíšete pravdu, že v optike X nemajú žiadneho odborníka, tak to nie je ohováranie.

Je to problém, lebo eldorádo panuje aj v slovenskej justícii. Pri fungovaní našich súdov a štátnej správy by sme sa pochovali ešte skôr, než by sme vôbec začali.

Ako sa má potom zákazník dozvedieť, ktorá optika ohrozuje jeho zdravie? Ak kritizujem pomery, musím byť konkrétny. Čo môže robiť laik? Optiky sú na každom kroku, ale vy tvrdíte, že 75 percent z nich je zlých.

Únia začala vyrábať nálepky na vchodové dvere optík, ktoré zákazníkom už pri vstupe napovedia, či sa má otočiť, alebo vojsť. Nálepky dostávajú len tí, kde je garancia, že tam pracujú odborníci.

Všetci bez nálepky sú rizikoví?

Nie, lebo bezpečné môžu byť aj iné optiky. Nie každý optik je členom našej únie.

Ako sa potom zorientovať? Vidím optiku, v nej tetu, ktorá niekomu prístrojom meria zrak a ešte má na sebe aj biely plášť. Na základe čoho sa mám rozhodnúť?

Hľadala by som referencie vo svojom okolí, napríklad u kamarátov, ktorí nosia okuliare, lebo tí už niekam chodia. Pseudooptiky sa zameriavajú najmä na nováčikov, ktorí o problematike nič nevedia. A dala by som aj na svoj osobný pocit. Ak vám v predajni na všetko pritakajú, je to zlé.

Primárnu chybu však robí štát, lebo optiky bez odborníkov by ani nemali byť otvorené. V Bratislave je asi 100 optík, pričom minulý rok ukončilo odborné štúdium v tomto meste len osem študentov denného štúdia. Tento rok ich nebude viac ako šesť. To už nehovorím o tom, že tu bolo až 10-ročné vákuum, keď optiku v Bratislave neštudoval nik.

Legislatívu pritom máme nastavenú dobre, akurát nefungujú kontrolné mechanizmy. Keby fungovali, nemohla by tu existovať firma, ktorá sa neuchytila nikde na západe, ale len v krajinách V4. Vyspelá Európa ju vyhnala, lebo ide o čistý „ofajč“, predáva len šmejdy.

Na aktivity Optickej únie Slovenska sa dá pozerať aj tak, že vám ide najmä o obmedzenie konkurencie na trhu.

To nie je pravda. Aj vy predsa máte Slovenský syndikát novinárov.

Nepoznám príčetného novinára, ktorý by v ňom bol. Stavovské združenia ako vaše však vždy fungujú na princípe lobingu, aby pre svojich členov vydupali čo najviac. Menej optík by, logicky, znamenalo vyššie ceny.

Po revolúcii sme sa stali príliš liberálnymi. Som vyštudovaná ekonómka a vidím, že kým vonku sa voľný trh v tomto segmente postupne vyprofiloval a štát robí do voľnej súťaže premyslené zásahy, tu si stále myslíme, že všetko treba nechať výhradne na trh, lebo ten to vyrieši. No nevyrieši.

Predsa jasne vidíme, že dnes môže obchádzaním zákona optiku prevádzkovať každý aj bez toho, aby v nej zamestnával odborníka. Žiadnej konkurencie sa nebojím, ale chcem, aby mi konkuroval niekto, kto sám vyštudoval optiku, alebo, ako môj partner, optometriu, vyznal sa vo svojom fachu a robil to poriadne tak, aby zákazníkovi nemohol ublížiť. Lenže tu stále platí – ak niečomu nerozumiem, tak sa toho nebojím a idem v tom podnikať.

Jedna optika dostala pokutu 1700 eur. Má asi 30 predajní a denná tržba len jednej z nich v obchodnom centre je 5000 eur.

cit.jpgOkuliare vôbec nemusia byť drahé

Rozumiem, že asi nie je najmúdrejšie kupovať si dioptrické okuliare na Miletičke, v stánku na ulici či v hypermarkete. Rozumiem však aj ľuďom, ktorí tak robia, lebo okuliare sú šialene drahé a tu ich ponúkajú nie za stovky, ale len za pár eur.

Okuliare môžu byť drahé, ale nemusia.Obchodné reťazce však dostali vysoké referenčné ceny okuliarov zákazníkom tak pod kožu, až si každý myslí, že existujú len tie drahé. Nie je to tak.

Áno, sú aj lacné. Nie každý však chce škaredé popolníky so škaredým rámom.

Ceny fungujú ako pri každom módnom tovare. Ak chce niekto Dior, Gucciho alebo Versaceho, je to drahé, lebo sa platí za dizajn aj značku. To je jedna kategória. Sú aj kvalitní výrobcovia, ktorí nevyrábajú nič iné, teda žiadnu kozmetiku, elektroniku či odevy, ale len okuliare, napríklad Silhouette. Tu zase platíte najmä za materiál.

Najdrahší na okuliaroch je totiž vývoj. Samotné okuliare nie sú nič zložité, ale niekto ich musí vymyslieť tak, aby bol trebárs titán ľahký a nekonečne pevný. Niektoré prvky sa opakujú, iné sa vymýšľajú nanovo. Vymyslieť nosník, ktorý vám umožní okuliarmi otáčať, pričom sa nepoškodia, ani keď si ich prisadnete, jednoducho niečo stojí.

Stále však hovoríme o drahých okuliaroch.

Existuje aj kategória, kde sú k dispozícii rámy, ktoré dobre vyzerajú, rozumne sedia, stopercentne plnia svoju funkciu a viete si ich kúpiť za 50 či 70 eur.

To je len rám, nie?

Áno, ale okuliarové šošovky s rozumným zobrazením, pri nižších dioptriách, zoženiete do 50 eur za obe. Inými slovami za 100 až 120 eur máte pekné a kvalitné okuliare, ktoré už majú aj antireflexnú vrstvu. V zásade platí, že čím vyššie dioptrie, tým náročnejšie spracovanie a teda aj vyššia cena.

Potrebujem antireflexnú vrstvu?

Kto celý deň sedí za počítačom alebo pri umelom osvetlení a nedá si ju, hazarduje. Odfiltruje ňou totiž všetky svetelné odrazy. Pri nosení okuliarov totiž vždy vzniká aj isté zrkadlenie, a touto vrstvou mu zabránite rušiť váš pohľad.

Antireflexná vrstva je pritom stará technológia, hoci pseudooptiky ju predávajú za drahé peniaze a ponúkajú ju ako novinku. Je to podobné klamstvo, ako keď vám tvrdia, že vám dajú sklá zadarmo, ak si u nich kúpite rám. Zamlčia, že rámy najskôr predražia, aby v nich boli sklá započítané, a ešte na ne ani nedajú antireflexnú vrstvu.

Pred siedmimi rokmi ju pritom automaticky malo osem okuliarov z desiatich, dnes možno štyri z desiatich, lebo chcú na vás ušetriť.

Z čoho sa vyrábajú sklá do okuliarov?

Nie je to skutočné sklo, ale plast, teda špeciálny polymér. Kvalitný očný optik musí zohľadňovať aj estetiku – sklá, teda okuliarové šošovky, totiž vždy môžu byť ľahšie a tenšie. Pozor, ak je niečo ľahké, ešte to neznamená, že to je aj tenké. Celá optika je v podstate len o šošovkách, lebo rám je len ich prachsprostý držiak.

Okuliare smie vydať len očný optik. Pri internetovom predaji vám ich vydáva poštár.

cit.jpgInternetoví predajcovia okuliarov porušujú zákon

Mnohí si už kupujú okuliare aj cez internet. Je to problém?

Jeden z najväčších e-shopov na okuliare to nemá ani len zahrnuté v predmete podnikania, stačí sa pozrieť v obchodnom registri. To hovorí za všetko. Zákon jasne hovorí, kto a ako môže vydávať okuliare. Internetové shopy sa to snažia obísť tým, že sa schovávajú za veľkoobchod a maloobchod, prípadne pojem „kompletizácia okuliarov z vopred vyhotovených dielov“. Takéto firmy teda normálne porušujú zákon.

To je vážne obvinenie.

Ale je to tak. Okuliare vám totiž nesmie vydať nik iný ako očný optik. V tomto prípade vám ich dá kto? Poštár? Keď vám ich vyrobia so zlým centrovaním a bude vás z nich bolieť hlava, ako ich budete reklamovať? Veď počet dioptrií technicky dodržali. Uvedomte si, že očný optik nie je predavač ani podávač tovaru, ale človek, ktorý s vami bude diskutovať a odborne riešiť váš problém so zrakom.

Čo kontaktné šošovky a internet?

Tam to nevnímam ako problém, ale nesmie sa podceňovať kontrola, čiže človek by si mal raz za pol roka dať skontrolovať zrak optometristovi alebo oftalmológovi. Šošovka sa prikladá priamo na rohovkové tkanivo a pôsobí naň, môže dochádzať k zápalom a podobne, takže je to dôležité.

A slnečné okuliare? Je rizikom, ak si kúpim lacné?

Aj tu platí, že dobré slnečné okuliare nemusia byť drahé. Kvalitu typu Polaroid, ktorá vydrží roky, vo výpredajoch zoženiete aj za 30 eur. Módne značky mávajú mimo letnej sezóny bežne aj 40-percentné zľavy.

Myslel som tie lacné za pár eur. Straší sa najmä absenciou UV filtrov.

UV filtre už majú v podstate všetky vrátane najlacnejších, akurát ho majú nanášaný iba nástrekom, a ak si okuliare opakovane čistíte, tak ho časom jednoducho zotriete.

Rozdiely sú skôr v optickej kvalite a v tom, ako zvládajú svetelné rozhranie. Tam najlacnejšie troj- či päťeurové okuliare zlyhávajú, lebo materiál, ktorý sa použil na výrobu lisovaním, to jednoducho nezvláda. Kvalitnejšie okuliare totiž majú optiku frézovanú.

Rozhovor bol autorizovaný, Stanislava Šebeňová v prepise nič nezmenila.

Medzititulky: redakcia

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

TECH

Výmena batérií namiesto nabíjania. Elektroautá sa môžu zmeniť

Nebude zložitejšia ako tankovanie paliva.

Neprehliadnite tiež

Domov

Žiláková na fondy vplyv nemá, na ľudí okolo áno

Sekcia, ktorú vedie Denisa Žiláková, nemá priamy dosah na rozdeľovanie eurofondov. Môže však vplývať na ľudí, ktorí sa v prostredí pohybujú.

Domov

Vojenskí tajní napichnú, koho chcú, takmer vždy. Kontrola odpočúvania sa zasekla

Kontrolu odpočúvania si opozícia nevie predstaviť bez bývalého ministra SaS Galka, ktorý skončil práve pre škandál s odposluchmi. Spor o jeho nomináciu trvá už rok.

Domov

Vydavateľstvo Tatran je podľa Maďariča živým kultúrnym dedičstvom

Vydavateľstvo Tatran oslávilo 70. výročie svojho založenia.

Domov

Lekári sa znova nedohodli so štátnou poisťovňou ani s Dôverou

Ambulantní lekári sa na podmienkach ďalšej spolupráce s poisťovňami nedohodli.