Väčšina kandidátov by Štefana Harabina nevymenovala.
BRATISLAVA. Ak sa bude Štefan Harabin opätovne uchádzať o kreslo šéfa Najvyššieho súdu, môže naraziť na budúceho prezidenta.
Väčšina z prezidentských kandidátov totiž už teraz tvrdí, že by Harabina zablokovali.
Nový prezident nastúpi do funkcie v polovici júna. Funkčné obdobie sa Harabinovi končí o osem dní neskôr. Vymenovanie nového predsedu Najvyššieho súdu tak bude jedným z prvých vážnych rozhodnutí hlavy štátu.
Harabin tvrdí, že ešte nie je rozhodnutý, či bude kandidovať.
„Touto otázkou sa zatiaľ nezaoberal,“ odpovedala jeho kancelária.
Fico: SME neodpovedám
Podobne donedávna na otázky o prezidentskej kandidatúre reagoval premiér Robert Fico, ktorý je podľa prieskumov hlavným favoritom volieb.
Na otázku, či by vymenoval Harabina, ak ho zvolí Súdna rada, Fico neodpovedal.
Hovorkyňa Smeru odkázala, že premiér SME nebude odpovedať na nič, keďže od oznámenia jeho kandidatúry denník vedie otvorenú antikampaň, ktorá vyvrcholila sobotným priznaním zástupcu šéfredaktora, že si ho redakcia neželá za prezidenta.
S Ficom má Harabin dobrý vzťah.
V jeho prvej vláde bol ministrom spravodlivosti za HZDS. Vlani pri vymenovaní Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora sa spolu bozkávali. Harabina pozvali aj na decembrové slávnostné oznámenie premiérovej kandidatúry.
Smer Ústavný súd?
Kandidát Radoslav Procházka priamo neodpovedal, či by Harabina odobril.
„Podľa najlepšieho svedomia uplatním nález Ústavného súdu vo veci Čentéš, ktorý mi káže skúmať spôsobilosť kandidáta na dôstojný výkon funkcie. Určite rozhodnem do troch dní,“ odpovedal Procházka.
Zároveň dodal, že ak sa prezidentom stane Fico, podľa jeho informácií bude Harabin smerovať na Ústavný súd.
Ústavným sudcom chcel byť Harabin počas prvej Ficovej vlády, neprešiel však cez prezidenta Ivana Gašparoviča.
Trom ústavným sudcom sa končí funkčné obdobie v júli 2014. V minulosti Procházka hovoril o tom, že ako prezident by vymenil vedenie Ústavného súdu a zaoberal by sa aj Najvyšším súdom.
Po Čižnárovi vyberie Smer aj špeciálneho prokurátoraČítajte
Nie, nie a nie
Andrej Kiska hovorí, že ako prezident by predovšetkým použil všetky dostupné nástroje a argumenty, aby Harabin už zvolený nebol. „Preto nebudem predbiehať, čo by som urobil v opačnom prípade.“
Prezident má právo meniť pomery členov Súdnej rady, ktorá volí predsedu Najvyššieho súdu.
Kandidát pravice Pavol Hrušovský upozorňuje, že prípadné vymenovanie Harabina by bolo v rozpore s jeho predsavzatiami.
„Jeden z mojich prvých krokov bude snaha o zmenu ústavy v časti súdna moc. Tá si vyžaduje aj personálnu zmenu. Je to jeden z mojich záväzkov voči občanom.“
Ján Čarnogurský by Harabina iste nevymenoval.
Aj on sa odvoláva na rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš. Podľa neho môže prezident navrhnutého kandidáta odmietnuť, ak v jeho prípade prezident vidí závažnú skutočnosť, ktorá spochybňuje vykonávanie funkcie s plnou vážnosťou.
Na základe tohto nálezu pred rokom odmietol Gašparovič vymenovať Jozefa Čentéša za šéfa prokuratúry.
„Na vymenovanie generálneho prokurátora a predsedu Najvyššieho súdu sa vzťahuje ten istý článok ústavy,“ vysvetľuje Čarnogurský.
Ako minister spravodlivosti v prvej vláde Mikuláša Dzurindu mal Čarnogurský spory s Harabinom, ktorý bol už vtedy na Najvyššom súde predsedom.
Ani Milan Kňažko, ktorý vtedy riadil ministerstvo kultúry, by Harabina nechcel. „Štefan Harabin svojím pôsobením v tomto úrade ukázal, že funkciu predsedu Najvyššieho súdu v žiadnom prípade zastávať nemôže.“
Zamietol by ho i kandidát SaS Peter Osuský. „Súdnej rade by tak vznikla povinnosť predložiť mi iného kandidáta.“
Harabin bude školiť Číňanov, ako reformovať justíciuČítajte
Pochybnosti a protesty
Harabin má 56 rokov. Funkciu predsedu Najvyššieho súdu zastáva druhý raz.
Jeho zvolenie v júni 2009 sprevádzali občianske protesty. Prezident ho napriek pochybnostiam o priebehu voľby vymenoval do 24 hodín.
Meno prípadného Harabinovho protikandidáta zatiaľ nie je známe.

Beata
Balogová
