Reforma školstva – ale rozvážna

Školstvo a s ním súvisiace otázky boli a sú oblasťou, ktorá často rezonuje v období volieb. Vysvetľovať prečo, by bolo ako povestné „nosiť drevo do hory“. Každý vie, že školstvo nie je len „finančne podvyživené“, ale potrebuje aj viaceré systémové zmeny.

Možno polemizovať, či prebiehajúce reformy od roku 1990 sú dostatočné, či sú správne, či nemali byť razantnejšie a pod. Som presvedčený, a napokon to vyjadrujú viaceré vyjadrenia a štúdie, že jednoznačná odpoveď nejestvuje. Časť verejnosti a aj odborníkov je toho názoru, že v reforme či transformácii školstva sme pokročili značne, časť je toho názoru, že zmeny mohli byť rýchlejšie.

V článku Zákony v školstve bude treba opäť meniť (SME 15. 10.) sa okrem iného hovorí: „Obce zatiaľ neuvažujú o zlučovaní malých škôl, lebo zákony nevytvárajú tlak na takýto vývoj, nie sú dostatočne motivujúce.“ O tomto probléme by bolo možné napísať mnohostranovú monografiu, v ktorej by sa dali podrobne analyzovať mnohé argumenty za a proti „malým školám“ a „veľkým školám“. Len zdôrazním, že pri racionalizácii siete najmä základných škôl by nemali byť rozhodujúce ekonomické hľadiská. Skúsenosti dokazujú, že aj menšie školy dosahujú dobré výsledky, výchova a výučba v nich sú „osobnejšie“, osadenstvo školy je si bližšie a komunikatívnejšie atď.

„Financovanie pomocou kupónov – nositeľom financií je žiak“ – akiste sa nikomu nepodarí zistiť, koľko percent volebných preferencií získali politici na tejto sympatickej, ale nerealizovateľnej (aspoň nie v najbližších rokoch) téze. Viem si predstaviť, že v mestách by mal „žiak v rukách finančný kupón“ a s ním by šiel do tej školy, ktorá mu ponúka výučbu jazykov, infomatiku atď. – skrátka čosi viac ako iná škola.

Lenže, kam sa obrátia s kupónmi žiaci vidieckych škôl, keď je v obci je len jedna škola? Prenasleduje ma myšlienka, že naša mládež sa bude diferencovať na žiakov, ktorí budú mať možnosť výberu medzi niekoľkými (kvalitnejšími?) školami, a žiakov, ktorí sú odkázaní na jednu školu. V neposlednom rade mi napadá, že ak by základné školy mali žiť len s financií kupónov žiakov, potom hneď v prvom roku by sme museli zavrieť niekoľko stoviek škôl.

O spoplatnení vysokoškolského štúdia sa toho popísalo naozaj dosť. Som za spoplatnenie. Študenti by boli motivovaní k zodpovednému štúdiu (za svoje peniaze by chceli kvalitu). Štát navyše investuje do študenta státisíce a on po štúdiu odchádza do zahraničia.

Myslím si, že najskôr by bolo treba začať vytvorením pôžičkového systému, sociálneho systému, podnikového štipendijného systému (zainteresovať podnikov a organizácií na štúdiu svojho potenciálne budúceho pracovníka) a pod., teda tak, ako je to v iných krajinách.

V súvislosti s inováciami práce škôl sa neraz hovorí o tom, že školy budú o žiakov bojovať, budú súperiť, budú pracovať novými netradičnými metódami a pod. Som za inováciu. Nemali by sme však podliehať eufórii a nazdávať sa, že len totálna zmena výchovno-vzdelávacieho procesu prinesie prevratné výsledky. Po roku 1990 sme začali (alebo stále začíname?) tvorivo-humanistickou výučbou a pedagogikou. V porovnaní s tzv. tradičnou výučbou je to nesporný prínos, ale nie všeliek. Tí, ktorí sa zaoberajú školstvom, vedia, že v Amerike a v štátoch západnej Európy sa začínajú objavovať hlasy o tom, že škola by sa mala „vrátiť“ k tradičným hodnotám – náročnosti na výkon, disciplínu v školách, poslušnosť, posilnenie pozície učiteľa a pod.

Výsledky zmien vo výchove a vzdelávaní sú viditeľné až po viacerých rokoch, a preto treba k nim pristupovať mimoriadne uvážlivo.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 14 020
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 10 282
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 8 820
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 835
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 248
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 553
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 468
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 370
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 236
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 766

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

ŠPORT

Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

SVET

Minúta po minúte: Choďte a voľte, vyzval nemecký prezident

Schulz už odovzdal hlas, Merkelová pôjde k urnám poobede.

Neprehliadnite tiež

Domov

Remišová: Ak bude treba, Kiska by sa mal za kauzu ospravedlniť

Obyčajní navrhujú sprísnenie majetkových priznaní.

Domov

Nukleárna vojna svetu nehrozí, myslí si František Šebej

Richard Sulík si myslí, že aj keby Severokórejčania Guam napadli, vojna nebude.

Domov

Chrípková sezóna sa blíži, chrániť sa možno očkovaním

Vakcína proti chrípke poskytne spoľahlivú ochranu.

Domov

Slovenčinu by sa podľa Ravasza mali deti z menšín učiť ako druhý jazyk

Most-Híd už pred rokmi žiadal, aby sa slovenčina v maďarských školách učila ako cudzí jazyk.