Kandidáti si po referende mädlia ruky, Íri si strelili vlastný gól
Londýn 23. októbra (TASR) - Dopad výsledku írskeho referenda o Zmluve
z Nice na ekonomiku kandidátskych krajín dnes rozoberá britský denník
Times a konštatuje, že zatiaľ čo Poliaci a Slováci si mädlia ruky,
Íri si strelili vlastný gól.
Írski voliči mali podľa Times počas víkendu jedinečnú šancu
začať špekulovať s cudzími menami. Mali totiž informácie z prvej
ruky. Ak by si boli kúpili slovenské koruny a poľské zloté ešte skôr,
ako sa vybrali k volebným urnám podporiť zmluvu, boli by na celom
procese rozšírenia zarobili.
Aj zlotý aj koruna totiž mimoriadne posilnili voči euru
v očakávaní novej vlny zahraničných investícií. A kým Poľsko
a Slovensko sú v celom procese nepochybne víťazmi, Írsko sa ocitlo
v úlohe porazeného. Vymenilo svoju menu za euro a teraz sa môže len
ticho pozerať, ako sa investori chystajú dať pred zeleným ostrovom
prednosť iným krajinám.
Finančný trh je presvedčený, že vo východnej Európe teraz
vychádza slnko, otázkou však zostáva, či dobré počasie vydrží a na
ako dlho.
Jedno je však isté, pokračuje denník, prijatie desiatich
kandidátov bude nákladné a mnohí členovia Európskej únie majú z neho
strach. Pritom nejde o to, že by si Slováci alebo Poliaci menej
zaslúžili členstvo ako Íri, Nemci či Francúzi. Otázkou je, ako bude
pomoc týmto kandidátom rozdelená a za akých podmienok?
Zdá sa, že Európska komisia je pripravená v záujme rozšírenia
prehliadnuť obrovské daňové úľavy, ktoré slovenská vláda poskytla
spoločnosti US Steel. To, že EÚ zatvára oči pred Košicami príliš
nepomáha v boji proti protekcionizmu, bolo však dôležité podporiť
slovenskú vládu v nedávnych voľbách, aby sa k moci nevrátil Vladimír
Mečiar, ktorý pôvodne predal košický podnik svojim priateľom
a stúpencom, dodáva denník Times.
Slovensko bude mať po vstupe do EÚ 14 europoslancov
Brusel 23. októbra (TASR) - Slovensko bude mať po vstupe do Európskej
únie 14 poslancov Európskeho parlamentu, hoci Zmluva z Nice mu
prideľuje len 13 kresiel. Do únie v roku 2004 totiž nevstúpia
Rumunsko a Bulharsko a väčšina z 50 poslaneckých miest, ktoré im
patria, sa prerozdelí medzi 25 členských krajín.
Ministri zahraničných vecí EÚ sa v utorok v Luxemburgu dohodli
na spôsobe tohto prerozdelenia, ktoré však nezverejnili. Medzi
novinárov sa však dnes dostal dôverný dokument, z ktorého vyplýva, že
Slovensko získa až do prijatia Rumunska a Bulharska pravdepodobne
v roku 2007 jedno poslanecké kreslo navyše.
Najviac poslancov bude mať v 25-člennej únii Nemecko, ktoré
bude v europarlamente zastupovať 99 ľudí, rovnako ako to predpokladá
Zmluva z Nice. Francúzsko, Británia a Taliansko budú mať po 78
poslancov (namiesto 72 podľa Nice).
Najväčšiu kandidátsku krajinu - Poľsko - bude zastupovať 54
poslancov. Česká republika by mala mať dočasne 21 poslancov, rovnako
ako Maďarsko. Podľa Nice patrí obom krajinám po 20 poslancov, proti
čomu Praha a Budapešť vytrvalo protestujú, keďže porovnateľným
krajinám ako Belgicko a Portugalsko prisudzuje Zmluva z Nice po 22
poslaneckých kresiel. Tým podľa nového prerozdelenia patrí po 24
kresiel.
Celkovo bude po rozšírení o desať krajín sedieť v Európskom
parlamente 726 poslancov namiesto 732, s ktorými pre 27 krajín (12
nových) počíta Zmluva z Nice. Rozhodnutie ministrov by mali v piatok
na summite v Bruseli potvrdiť šéfovia štátov a vlád európskej
pätnástky.
Poslanci EP vyzvali lídrov únie, aby sa na summite dohodli
Štrasburg/Brusel 23. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu
vyzvali dnes lídrov členských krajín EÚ, aby vo štvrtok a piatok
dosiahli na summite v Bruseli dohodu o financovaní rozšírenia
a umožnili prijatie nových krajín podľa stanoveného časového plánu.
"Dúfame, že výsledkom summitu nebude odklad rozšírenia,"
vyhlásil Hans-Gert Pöttering, ktorý šéfuje najsilnejšej politickej
frakcii v europarlamente - ľudovcom.
Podľa jeho slov by bolo "obrovskou politickou chybou", keby sa
teraz stanovovali v procese rozšírenia nové podmienky, napríklad
reforma poľnohospodárskej politiky.
Holandský socialista a spravodajca pre Slovensko Jan Marinus
Wiersma vyjadril nádej, že všetkých desať kandidátov, ktoré
odporučila Európska komisia, sa stane plnými členmi únie v priebehu
nasledujúcich 18 mesiacov.
Hoci v týchto krajinách ostáva odstrániť ešte mnoho
nedostatkov, Wiersma verí, že sa im to podarí. Ako pozitívny príklad
uviedol Slovensko. "Slovensko veľmi zaostávalo, ale podarilo sa mu
dostihnúť ostatných. Rýchlosť reforiem na napĺňa nádejou, že sa
podarí vyriešiť aj ostávajúce problémy," vyhlásil.
Väčšina poslancov sa zhodla, že by bolo tragédiou, keby sa
rozšírenie muselo odložiť, pretože sa členské štáty EÚ nedokážu
dohodnúť na finančných otázkach.
Nádej, že členské krajiny na summite v Bruseli preukážu
dostatočnú vôľu na kompromisy, vyjadril pred poslancami dánsky
minister pre európske záležitosti Bert Haarder. Komisár pre
rozšírenie Günter Verheugen ubezpečil, že všetkých 15 členských
krajín únie očakáva úspešné ukončenie rokovaní s kandidátmi
v decembri.
Predseda Európskej komisie Romano Prodi označil summit
v diskusii s poslancami za kľúčový. "Dúfam, že nám Brusel dá možnosť
uzavrieť prístupové rokovania v Kodani (na decembrovom summite),"
vyhlásil šéf EK, ktorý tlačovú konferenciu k summitu plánovanú na
dnes preložil na štvrtok.
Summit v Bruseli sa začne vo štvrtok pracovnou večerou
a pokračovať bude v piatok. Lídri európskej pätnástky sa pokúsia
dohodnúť na rozdelení peňazí na podporu zaostalých regiónov v nových
členských krajinách, priamych platbách pre poľnohospodárov,
príspevkoch nových členov do rozpočtu a kompenzáciách, ktoré majú
zaistiť, aby sa nové krajiny nestali hneď po vstupe čistými platičmi
do rozpočtu.
Dánske predsedníctvo EÚ varovalo, že ak Brusel neprinesie
potrebné dohody, nebude možné dodržať časový plán rozšírenia. Podľa
neho má desať kandidátskych krajín vrátane Slovenska ukončiť
prístupové rokovania v decembri a do únie vstúpiť v roku 2004.
Eurobarometer: Členstvo v EÚ by v referende podporilo 69 percent
Slovákov
Brusel 23. októbra (TASR) - Vstup Slovenska do Európskej únie by
v referende podporilo 69 percent obyvateľov, proti by sa vyslovilo
desať percent. Vyplýva to z osobitného prieskumu Eurobarometer
o názoroch ľudí v kandidátskych krajinách, ktorý dnes v Bruseli
zverejnila Európska komisia.
Vyššia podpora pre členstvo EÚ ako na Slovensku je len
v Rumunsku, Maďarsku, Bulharsku a Turecku. Obyvatelia desiatich
krajín tzv. laekenskej skupiny, ktoré sa majú stať členmi EÚ v roku
2004, by v priemere podporili vstup do únie pomerom hlasov 57:20.
Členstvo v únii považuje za "dobrú vec" 61 percent Slovákov, za
"zlú vec" len päť percent. Výhody z členstva v EÚ očakáva 62 percent
ľudí na Slovensku, 17 percent si myslí, že krajina vstupom do únie
nezíska.
Vstup svojej krajiny spomedzi obyvateľov kandidátskych krajín
najviac podporujú Rumuni, Maďari, Turci, Bulhari a Slováci.
Najskeptickejší sú Lotyši, Estónci a Malťania.
V referende o vstupe by za hlasovalo 85 percent Rumunov, 74
percent Maďarov a 73 percent Bulharov. V Českej republike by členstvo
v únii podporilo 51 percent opýtaných, proti by sa vyslovilo 18
percent. V Poľsku by vstup do únie zvíťazil pomerom hlasov 53:24.
Osobitný Eurobarometer venovaný názorom ľudí v kandidátskych
krajinách uskutočnila Európska komisia v priebehu marca a apríla 2002.
Obyvatelia EÚ nevedia o rozšírení, SR ako kandidáta poznajú len tri
percentá
Brusel 23. októbra (TASR) - Takmer polovica obyvateľov Európskej únie
- 44 percent - nevie vymenovať ani jednu kandidátsku krajinu.
Štvrtina opýtaných v novom prieskume Eurobarometer nikdy nepočula
o pripravovanom rozšírení a len tri percentá si spomenuli, že
o členstvo v únii sa uchádza aj Slovensko.
Najznámejšou kandidátskou krajinou je Poľsko, ktoré medzi troma
kandidátmi uviedlo 27 percent. Ľudia poznajú aj Turecko (20 percent)
a Českú republiku (18 percent). Pomerne často obyvatelia EÚ menovali
aj Maďarsko a Rumunsko. Na Slovensko, Estónsko, Litvu či Slovinsko si
spomenuli len po tri percentá opýtaných.
Najčastejšie Slovensko menovali Rakúšania (24 percent),
Holanďania (sedem percent), v ostatných krajinách to bolo od jedného
po päť percent.
O rozšírení pred uskutočnením prieskumu nikdy nepočulo 25
percent obyvateľov EÚ, pričom v Británii to bolo až 49 percent.
Najviac si blížiace sa rozšírenie uvedomujú Rakúšania (96 percent),
Dáni (91 percent) a Fíni (91 percent).
Skutočnosť, že rozšírenie sa zrejme uskutoční v roku 2004,
pozná len 26 percent obyvateľov EÚ. Hoci o rozšírení ľudia v EÚ
príliš nevedia, v jeho prospech sa vyslovilo 68 percent.
V Dolnom Rakúsku zaistili ďalších 14 ilegálnych utečencov
Viedeň 23. októbra (TASR) - Nápor utečencov, ktorí sa pokúšajú
ilegálnym spôsobom dostať na územie Rakúsku v poslednom období,
nabral na ďalšej intenzite.
Od utorka do dnešného dňa len v spolkovej krajine Dolné Rakúsko
zadržali rakúske bezpečnostné orgány dovedna 14 ilegálnych
emigrantov. Veľká väčšina z nich prekročila zelenú slovensko-rakúsku
a česko-rakúsku hranicu.
Konkrétne príslušníci pohraničnej polície a rakúskej armády
zaistili šesť ilegálnych emigrantov z Iraku, päť z Gruzínska a troch
z Indie. K zadržaniu došlo v okresoch Gmünd, Gänserndorf a Bruck a.
d. Leitha. Totožnosť prevádzačov nie je známa.
Podľa Figeľa Slovensko neznepokojuje spor o štátnu pomoc so
Španielskom
Bratislava 23. októbra (TASR) - Slovensko neznepokojuje oneskorenie
rokovaní s EÚ o pravidlách hospodárskej súťaže, spôsobené nesúhlasom
Španielska so slovenskou štátnou pomocou automobilovému priemyslu.
Uviedol to dnes hlavný vyjednávač SR s Európskou úniou Ján Figeľ
v rozhovore pre tlačovú agentúru Reuters.
EÚ sa snažila uzavrieť rozhovory o hospodárskej súťaži pred
kľúčovým bruselským summitom s cieľom predísť tomu, aby spory
o štátnu pomoc odvádzali pozornosť vyjednávačov od rokovaní
o rozhodujúcich finančných otázkach poľnohospodárskych subvencií
a rozpočtových príspevkov. Oneskorenie rozhovorov o finančnej oblasti
by mohlo ohroziť termín uzavretia rokovaní koncom tohto roku, a tým
aj časový plán rozšírenia únie.
Podľa predstaviteľov EÚ by mali byť dohody o hospodárskej
súťaži pred summitom dosiahnuté so Slovenskom, Poľskom, Maďarskom
a Českou republikou - jedinými štátmi, ktoré dosiaľ túto otázku
neuzavreli. Fígeľ pre agentúru Reuters však uviedol, že sa neobáva
situácie, ak by sa zhoda nedosiahla včas.
"Nebudeme meniť program (daňových prázdnin), keďže s ním
súhlasila Európska komisia a 14 z 15 štátov nemá žiadne námietky. Ak
sa nám nepodarí uzavrieť túto otázku pred alebo počas summitu, budeme
pokračovať v rozhovoroch po ňom," povedal Figeľ s tým, že našim
hlavným cieľom je skôr dosiahnuť priaznivé podmienky pre obe strany
než splniť stanovený termín.
"I keď (oficiálne) argumenty počas rozhovorov priamo
nepoukazujú na rozhodnutie Volkswagenu a zameriavajú sa všeobecne na
štátnu pomoc pre investora, vplyv je tu evidentný. Povedal by som, že
situáciu skomplikovali viac odbory než politici," dodal Figeľ.
Španielsko sa postavilo proti desaťročnému daňovému
zvýhodneniu, ktoré Slovensko poskytlo spoločnosti Volkswagen. Tá
presunula časť výroby zo Španielska do závodu v Bratislave. Podľa
španielskej strany tak môžu miestni zamestnanci prísť o prácu kvôli
nečestnému postupu.
Volkswagen oznámil, že jeho slovenský závod začne vyrábať
20.000 vozidiel Seat Ibiza od januára 2003 s cieľom uspokojiť rastúci
dopyt. Spoločnosť však tiež uviedla, že táto produkcia by nemala
ohroziť pracovné miesta v Španielsku.
Britská vláda označila SR za bezpečnú krajinu, parlament to však
spochybňuje
Londýn 23. októbra (TASR) - Vplyvný parlamentný výbor britského
parlamentu označil za neprijateľný vládny zoznam desiatich
"bezpečných krajín" vrátane Slovenska, ktorých občanom sa odoprie
azyl v prípade, že prídu do Británie.
"Domnievať sa, že krajiny na tzv. bielom zozname, vrátane
Českej republiky a Poľska, sú bezpečné, je sporné," konštatoval
v utorok Spoločný výbor zaoberajúci sa otázkami ľudských práv.
Väčšina z krajín uvedených na zozname sa usiluje o členstvo
v Európskej únii.
Výbor v tejto súvislosti podotkol, že v mnohých týchto
krajinách sa objavujú prejavy rozsiahlej diskriminácie, pričom ako
príklad uviedol zaujatosť voči Rómom v Čechách a na Slovensku.
Výbor zložený z poslancov vládnej Labouristickej strany ako aj
opozičných politických subjektov, dodal, že vzhľadom na tieto
skutočnosti ohrozujúce ochranu ľudských práv v krajinách usilujúcich
sa o integráciu do únie, považuje predpoklad o bezpečnosti za vážne
riziko toho, že ľudské práva budú chránené neprimerane.
Britský minister vnútra David Blunkett začiatkom tohto mesiaca
oboznámil parlament s týmto plánom, ktorý je súčasťou nových opatrení
zameraných na zníženie počtu žiadateľov o azyl v Británii.
Desať krajín - Česká republika, Poľsko, Litva, Lotyšsko,
Estónsko, Slovinsko, Slovensko, Maďarsko, Malta a Cyprus je
zahrnutých v zozname štátov, ktorých občania by mali byť prijímaní
skôr ako ekonomickí migranti, než ako ľudia utekajúci pred
prenasledovaním.
Česi žijúci v SR sa chystajú na senátorské voľby do Znojma
Praha 24. októbra (TASR) - Česi, ktorí žijú v zahraničí, majú podľa
právnikov a politológov výhodu pri nadchádzajúcich voľbách do Senátu.
Hlas môžu odovzdať každé dva roky, kým ľudia, ktorí majú trvalé
bydlisko na území republiky, volia senátora raz za šesť rokov. Navyše
krajan môže hlasovať v ľubovoľnom obvode. Práve to chce v tomto roku
urobiť asi tridsať Čechov žijúcich na Slovensku. Vybrali si obvod
Znojmo, kde sa usiluje o senátorské kreslo spolu s ďalšími šiestimi
kandidátmi aj generálny riaditeľ televízie Nova Vladimír Železný.
Voľby do Senátu prebiehajú na základe všeobecného rovného
a priameho volebného práva. Pritom podľa volebného zákona môže volič
trvale žijúci v ČR voliť raz za šesť rokov, krajan teoreticky raz za
dva roky, čo podľa odborníkov odporuje ústave. Navyše volič s trvalým
bydliskom v ČR môže voliť senátora len v senátnom obvode, kam spadá.
Český krajan si môže na zastupiteľskom úrade vyzdvihnúť voličský
preukaz a s ním voliť v akomkoľvek z 27 senátnych obvodov, kde práve
voľby prebiehajú, uviedla Česká televízia.
Podľa odborníkov by si mohla väčšia skupina zahraničných občanov
vybrať rovnaký volebný obvod a umelo tak navŕšiť počet voličov,
pričom dôjde k nerovnosti volebného práva. Nemožno tak vylúčiť
účelové manipulovanie s volebnou účasťou zahraničných krajanov. Zmena
legislatívy sa už pripravuje. Nový volebný zákon by mal zladiť
princípy pre všetky typy volieb.
