Košice 23. júna (TASR) - Nový projekt otvoreného predstavenia, ktoré chce divákovi ponúknuť pohľad do kuchyne baletu, mal dnes v košickom Štátnom divadle premiéru. "Zákulisie - dielňa baletu, alebo ako vzniká baletné predstavenie" je počinom choreografa a riaditeľa baletu košického divadla Ondreja Šotha.
Ako poznamenal pred premiérou predstavenia, ktoré by sa malo v repertoári baletného súboru objavovať tri - štyrikrát mesačne, tanečné dielne sú v Európe bežné asi 40 rokov. "Odkedy som prišiel na východ, mám snahu robiť v divadle veci, ktoré sú vo svete bežné a normálne." Podľa Šotha, ktorý patrí k svetovo známym choreografom, na východnom Slovensku sa napriek silnej tanečnej histórii stratilo veľa z tanečnej inteligencie. "My tu však nie sme preto, aby se hovorili, ako tu je na houby. Naopak, chceme založiť novú tradíciu, ktorú budú rozvíjať aj moji nástupcovia," poznamenal. Preto je jeho zámerom osloviť predovšetkým mladých divákov a snažiť sa o pozdvihnutie ich vedomostnej úrovne v oblasti tanečného umenia.
Zvláštnosťou košickej tanečnej dielne - Zákulisia budú jej dramaturgicky inovované verzie. "Chceme dať priestor aj mladým slovenským choreografom, mladým košickým tanečníkom, ktorí majú záujem prezentovať vlastné choreografie," spresnil Šoth. V nasledujúcich predstaveniach má zámer rozvíjať obsah názvu Zákulisie a skutočne poodhaliť to, čo je v zákulisí baletu, teda aj prípravu tanečníkov na predstavenie, činnosť javiskových technikov, osvetľovačov, maskérov či zvukárov.
Dnešná premiéra, ako úvodné vystúpenie, sa sústredila na históriu tanečného umenia. Tvorilo ho šesť kratších ucelených choreografií, predstavujúcich celú škálu vývoja baletu a tanečného divadla. Na scéne diváci mohli vidieť aj dva typy tréningov - klasického a súčasného tanca. Riaditeľ baletného súboru zároveň priamym vstupom z hľadiska približoval obecenstvu, ako vznikol tanec a akými vývojovými fázami prešlo tanečné umenie po súčasnosť.
Večer obsahoval časť klasického romantického baletu Giselle, ktorý bol po prvý raz uvedený v Paríži v roku 1841, kratší balet P. I. Čajkovského Romeo a Júlia, baletnú miniatúru Umierajúca labuť, ktorá sa do histórie baletu zapísala choreografiou Michaila Fokina s primabalerínou Annou Pavlovovou. Dopĺňali ich dve moderné Šothove choreografie, ku ktorým ho inšpirovala hudba Gustava Mahlera Akosi som sa stratil svetu a Svetlý žiaľ s hudbou gruzínskeho skladateľa Gyia Kancheliho. "Diváci nie sú zvyknutí na tento typ ďnetanečnéhoď pohybovo-hereckého predstavenia a pri tej príležitosti chcem hovoriť o ére Československa, keď tu pôsobili významní mímovia, z ktorých Európa ťaží dlhé roky," konštatoval Šoth. Vlastným naštudovaním verzie Rolanda Petita Karmen sa predstavil aj sólista košického baletu.
