Bratislava 24. októbra (TASR) - Medzi tézami, ktoré sa na základe dohody koaličných strán SDKÚ, SMK, KDH a ANO premietnu do vládneho programu, patrí aj prijatie zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (EP).
Pracovný návrh spomínaného zákona bol vypracovaný ešte v júli tohto roku a predložilo ho Ministerstvo vnútra, ktorému v tom čase šéfoval Ivan Šimko. Ak ho vláda schváli, zákon, ktorý určuje pravidlá pre voľby slovenských zástupcov do EP, by mal vstúpiť do platnosti v deň vstupu SR do Európskej únie (EÚ).
Slovensko bude mať po vstupe do únie dočasne 14 poslancov Európskeho parlamentu, hoci Zmluva z Nice mu prideľuje len 13 kresiel. Do únie v roku 2004 totiž nevstúpia Rumunsko a Bulharsko a väčšina z 50 poslaneckých miest, ktoré im patria, sa prerozdelí medzi 25 členských krajín.
Najväčšiu kandidátsku krajinu - Poľsko - bude zastupovať 54 poslancov. Česká republika by mala mať dočasne 21 poslancov, rovnako ako Maďarsko. Podľa Zmluvy z Nice patrí obom krajinám po 20 poslancov, proti čomu Praha a Budapešť vytrvalo protestujú, keďže porovnateľným krajinám ako Belgicko a Portugalsko prisudzuje Zmluva z Nice po 22 poslaneckých kresiel. Tým podľa nového prerozdelenia patrí po 24 kresiel.
Pracovný návrh zákona o voľbách do EP z dielne MV SR hovorí o tom, že Slovensko bude môcť zastupovať v Európskom parlamente na päť rokov nielen Slovák, ale aj občan niektorej z krajín EÚ. Na to, aby mohol byť zvolený za europoslanca, by mal mať najmenej 21 rokov a povolený trvalý pobyt na území SR. Súčasne musí dokázať, že nebol pozbavený práva kandidovať v členskom štáte únie, ktorého je štátnym príslušníkom.
Právo voliť budú mať občania SR vo veku najmenej 18 rokov, ktorí majú trvalý pobyt v SR. Zúčastniť sa na voľbách na území Slovenska budú môcť aj občania členských štátov únie s rovnakou vekovou hranicou a s povoleným trvalým pobytom v SR.
Slováci s trvalým pobytom na území niektorého z členských štátov únie nebudú mať právo voliť na Slovensku. Toto právo môžu využiť v členskom štáte únie, v ktorom trvale žijú. Naplní sa tak právo občanov EÚ voliť svojich zástupcov do parlamentu v štáte, v ktorom žijú.
Kompetencia zostaviť a viesť zoznamy oprávnených voličov vo volebnom okrsku sa zverí obciam. Rezort vnútra bude povinný informovať príslušné členské štáty o tom, ktorí ich štátni občania vykonajú volebné právo na území SR. Oznamovacia povinnosť zamedzí dvojitému hlasovaniu občanov EÚ na Slovensku a súčasne v členskom štáte, ktorého sú občanmi.
Politické strany a hnutia navrhnú kandidátov na europoslancov. Ešte pred registráciou zložia volebnú kauciu vo výške 50-tisíc korún. Jej účelom bude čiastočné krytie výdavkov spojených s prípravou volieb.
Náklady na voľby sa odhadujú na 266 miliónov korún a dĺžku volebnej kampane stanovuje návrh na 21 dní.
Vstupu do EÚ by malo v kandidátskych krajinách predchádzať referendum. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda nedávno vyhlásil, že referendum o vstupe SR do EÚ by sa mohlo uskutočniť v júni budúceho roku. Očakáva sa, že počas budúceho gréckeho polročného predsedníctva EÚ sa 16. apríla 2003 v Aténach podpíšu prístupové zmluvy medzi úniou a kandidátskymi krajinami. Referendum v SR by sa súčasne malo uskutočniť skôr ako v susednej Českej republike, kde je podpora vstupu do únie nižšia. Okrem toho česká vláda, ktorá prijala zákon o voľbách do Európskeho parlamentu už začiatkom septembra, doteraz nemá zákon o referende.
*alf na