BRATISLAVA. Minuloročná policajná razia v Moldave nad Bodvou nie je taká nepriestrelná, ako tvrdí minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).
Experti na trestné právo, ktorých oslovil denník SME, spochybňujú, že by policajti pri raziách mohli vstupovať do domov bezdôvodne.
„Nikoho sa na nič nepýtali. Koho chytili, toho zmlátili. Vytiahli ma z domu, nadávali mi, že nech teraz zavolám do Bruselu svojich kamarátov. Bili ma hlava nehlava,“ opísal raziu Milan Hudák, miestny obyvateľ a dobrovoľník v mimovládke ETP Slovensko.
Kaliňák vysvetľoval minulý týždeň po rokovaní vlády postup polície tým, že obyvatelia osady Budulovská nespolupracovali. Rómov, ktorí vypovedali, označil za klamárov.
Páchateľ v dome
Čo nesedí?
Mali právo zasiahnuť?
Mohli policajti vstupovať do domov?
Koľko bolo zranených?
Bili aj deti?
Sťažoval sa niekto?
„Trestný poriadok aj Zákon o policajnom zbore povoľuje polícii vstup do obydlia aj bez povolenia, ak ide o neodkladnú záležitosť ako ochrana života, zdravia alebo majetku,“ hovorí expert na trestné právo Radovan Blažek z Univerzity Komenského v Bratislave.
Takéto zásahy by podľa neho mali byť počas razie minimálne.
„Ak by chceli pátrať po veciach alebo ľuďoch aj v obydliach, mali by požiadať o povolenie na domovú prehliadku alebo zatykač,“ dodáva právnik.
Polícia by mala už pred spustením akcie jasne zdokumentovať, že hľadaná osoba bude skutočne v dome, do ktorého plánujú vojsť. Pripúšťa, že pochybnosti spôsobuje zákon, ktorý v týchto prípadoch hovorí iba o páchateľoch a nie podozrivých.
Súhlasia s ním aj ďalší advokáti Peter Kubina a Ondrej Mularčík. Nechceli komentovať postup polície pri tejto konkrétnej razii, hovoria o policajných postupoch všeobecne.
„Polícia môže vstúpiť bez povolenia do obydlia iba vtedy, ak je to neodkladné a nevyhnutné,“ myslí si Kubina. Zdôraznil, že ide o vyšetrovacie a zaisťovacie metódy a nie donucovacie prostriedky. „Cieľom vstupu do obydlia nemôže byť zlomenie odporu,“ myslí si Kubina.
Škody po vstupe do obydlia nemôžu byť väčšie, akoby k nemu nedošlo, vysvetlil.
Právnik Ondrej Mularčík súhlasí, že polícia môže pri raziách postupovať iba podľa zákona a pri vstupe do obydlia musí zdôvodniť, prečo vstúpila niekomu do domu. „Môže to zdôvodniť ešte 24 hodín po zásahu,“ hovorí.
Nezostrihané video s Robertom Kaliňákom (piano) >>
Viaceré omyly
Kaliňák minulý týždeň tvrdil, že polícia používala donucovacie prostriedky iba proti ôsmim Rómom. „Neuposlúchli výzvy polície a preto boli použité donucovacie prostriedky.“
Pochybenia mužov zákona nevidí, pretože sa vraj nikto nesťažoval.
„Žiadne trestné oznámenie nepadlo, nebolo čo preverovať,“ odpovedal Kaliňák na otázku, prečo ministerská kontrola nevypočula aj obyvateľov osady.
Slová ministra odmietla Vanda Durbáková z Poradne pre občianske a ľudské práva.
„Trestné oznámenie sme s klientom podávali 17. júla na inšpekciu ministerstva vnútra, doložili sme ho aj lekárskymi správami,“ oponuje košická právnička.
Vyšetrovateľ toto oznámenie zamietol, zbitého Róma dodnes nikto nevypočul. Jeho prípad má dnes na stole košická krajská prokuratúra.
Nič nenašli
Minister tiež tvrdil, že zásah neviedli proti žiadnym deťom. Na videu mimovládky ETP pritom aj rómske deti ukazujú na telách rany po obuškoch.
Pri pátracej akcii polícia neobjavila žiadnu hľadanú osobu a nenašla ani žiadnu ukradnutú vec, desiatky ľudí ostali zranené.
Advokát Mularčík pripomína, že Rómovia majú ešte niekoľko možností, ako sa domôcť spravodlivosti. „Inšpekcia ministerstva vnútra nie je súd. Môžu sa ešte obrátiť na prokuratúru, podať žalobu alebo ústavnú sťažnosť.“
Po týchto všetkých krokoch sa môžu obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva.
Zástupkyňa Slovenska v Štrasburgu Marica Pirošíková upozorňuje, že sťažovatelia často nevyužijú na Slovensku všetky možnosti, aby si obhájili svoje práva. "Keď tak neurobia, bude ich sťažnosť európskym súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takýmto prostriedkom nie je podnet verejnému ochrancovi práv," komentovala Pirošíková.
Ako príklad uviedla prípad Lampášová, ktorá sa sťažovala na zlé zaobchádzanie zo strany polície. Sťažnosť neprijali preto, že nepodala žalobu na náhradu škody za nesprávny úradný postup.
Pirošíková ďalej upozornila na prípad Puky proti Slovenku, ktorý európsky súd zamietol z dôvodu zjavnej nepodloženosti.Ten prišiel v roku 2004 o život údajne pri policajnej razii zameranej na potlačenie kriminality.
Vyšetrovanie a znalci vtedy preukázali, že Róm nezahynul počas zásahu, ale utopil sa.
Policajti si na raziu v osade už nepamätajú Čítajte Ako sa môžu brániť na Slovensku:
1. žalobou na nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
- pre nepovolený vstup do obydlia,
- použitie donucovacích prostriedkov,
- predvedenie za účelom preukázania totožnosti.
2. podnet a opakovaný podnet na prokuratúru
- pre nedostatočné vyšetrenie zlého zaobchádzania
3. Ústavná sťažnosť podľa článku 127 ústavy
- v prípade neúspešného vyčerpania vyššie uvedených prostriedkov nápravy
(zdroj: zástupkyňa SR pred ESĽP)
