Trend vyľudňovania najväčších slovenských miest sa nezastavil.
BRATISLAVA. V päťdesiatych rokoch bola Prievidza šesťtisícovým mestečkom a jej obyvatelia netvorili ani desať percent z okresu.
S rozvojom baníctva sa do mesta začali sťahovať ľudia z okolitého vidieka a Prievidza sa čoskoro stala jedenástym najväčším mestom. Počiatkom deväťdesiatych rokov mala 54-tisíc obyvateľov, ktorí tvorili až štyridsať percent okresu.
Od polovice deväťdesiatych rokov sa však Prievidžania začali sťahovať späť na vidiek.
„Neprichádzali noví zamestnávatelia a mesto na rozdiel od okolitých obcí podhodnotilo lacné nájomné bývanie,“ vraví hovorca mesta Michal Ďureje.
Od roku 1996 mesto prišlo už o 11,3 percenta obyvateľov a s ich znížením aj o státisíce eur ročne z podielových daní.
Chudobné deväťdesiate
Úbytkom obyvateľstva netrpí len Prievidza.
Od roku 1996 prišli slovenské mestá podľa údajov Štatistického úradu už o 132-tisíc obyvateľov napriek tomu, že odvtedy dve nové mestá pribudli.
„Prelínajú sa tu dva procesy – prirodzený úbytok obyvateľstva v niektorých mestách a sťahovanie obyvateľov, či už za prácou, alebo do okolitých obcí,“ hovorí demograf Branislav Bleha.
Najciteľnejšie úbytky pociťujú veľké mestá, ktorých obyvatelia sa pre lacnejšie pozemky a výhody života na vidieku sťahujú do ich zázemia. V pätnástich najväčších mestách dnes žije 1,43 milióna ľudí, v roku 1996 to bolo o 88-tisíc viac.
Najvýraznejšiu časť obyvateľov stratili z veľkých miest okrem Prievidze aj Nitra, Nové Zámky či Bratislava, kým v Košiciach, Prešove, vo Zvolene, v Michalovciach či Poprade boli straty výrazne menšie.
„Na východe je vyššia pôrodnosť ako na západe a aj finančné možnosti obyvateľov na sťahovanie sú menšie,“ vysvetľuje sociologička Katarína Moravanská.
Scvrkávanie miest pokračovalo aj vlani. Hoci údaje za Bratislavu a Košice ešte známe nie sú, keďže obyvateľov evidujú mestské časti, 11 z ďalších 13 väčších miest o obyvateľov podľa vlastných evidencií ďalej prichádzalo.
Pokles sa zastavil iba v Trnave, ktorá za rok získala 23 obyvateľov, a v Prievidzi, kde evidujú o osem ľudí viac.
„Príčinou môže byť vyčerpanie kapacít obyvateľstva na výstavbu nehnuteľností v blízkom okolí mesta,“ vraví hovorca Trnavy Pavol Tomašovič.
Satelitné sídliská
Odborníci však predpokladajú, že sťahovanie z miest na blízky vidiek sa ešte nekončí.
„Tento proces ešte nie je vyčerpaný, hlavnou motiváciou sú stále územné rezervy vo vidieckych obciach, a teda lacnejšie bývanie,“ vraví Moravanská.
Stavať satelitné sídliská blízko miest neprestalo byť zaujímavé ani pre investorov, hovorí aj Juraj Suchánek z Inštitútu urbánneho rozvoja, ktorý združuje vyše tridsať firiem z oblasti stavebníctva.
„Developer ide do projektov tam, kde má možnosť produkt predať a zároveň ho dokáže jednoduchšie realizovať,“ vraví. „A to je na zelených lúkach väčšinou ľahšie, ako napríklad v Bratislave.“

Raz sa to zastaví
Demograf Branislav Bleha predpokladá, že sťahovanie z miest na vidiek bude s klesajúcou intenzitou pokračovať ešte desať až pätnásť rokov.
„Potenciál na suburbanizáciu však nie je nekonečný, v mnohých obciach, ktorým rozširovanie prinieslo veľké problémy so službami a dopravou, pochopili, že tadiaľ cesta nevedie.“
Postupne sa podľa neho začne prejavovať opačný trend, keď sa časť ľudí začne sťahovať späť za výhodami mesta.
Neočakáva však, že by sa u nás dialo niečo podobné ako v niektorých krajinách na Západe, kde zostali celé pásy bytoviek v zázemí opustené.

Beata
Balogová
