SME

Jan Palach sa obetoval prvý, po ňom sa zo zúfalstva upálili aj ďalší

Vo štvrtok uplynulo 45 rokov od protestu Jana Palacha proti sovietskej okupácii a následnej normalizácii.

Pohreb Jana Palacha 25. januára 1969 bol veľkým protestom proti okupácii Československa.Pohreb Jana Palacha 25. januára 1969 bol veľkým protestom proti okupácii Československa. (Zdroj: ARCHÍV ČTK)

Vo štvrtok uplynulo 45 rokov od protestu Jana Palacha proti sovietskej okupácii a následnej normalizácii Československa.

BRATISLAVA. Vo štvrtok 16. januára 1969 sedel študent Jan Palach vo svojej izbe na internáte. Napísal niekoľko listov, v ktorých vysvetlil, prečo o chvíľu spraví to, čo spraví, a vybral sa električkou k pražskému Národnému múzeu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Listy vhodil do schránky a uprostred popoludňajšieho zhonu sa na Václavskom námestí polial benzínom a zapálil.

„Mal som tú česť vyžrebovať si jednotku, a tak som získal právo nastúpiť ako prvá pochodeň,“ prečítali si neskôr adresáti listov.

SkryťVypnúť reklamu

„Človek sa musí brániť proti zlu, na ktoré stačí,“ povedal deň po upálení v nemocnici, keď vysvetľoval svoj protest proti okupácii Československa sovietskymi vojskami.

Prečítajte si rozhovor: Palach to povedal za nás a hlasnejšie ako my, vraví jeho priateľ Čítajte 

Politický protest

Jan Palach

  • narodil sa v roku 1948 v Prahe, no vyrastal v obci Všetaty,
  • v roku 1968 začal študovať históriu na Filozofickej fakulte,
  • na jeseň v roku 1968 sa zúčastnil niekoľkých protestných akcií proti okupácii,
  • 16. januára napísal 4 listy, v ktorých vysvetľuje dôvody svojho protestu, podpísal ich ako Pochodeň č. 1,
  • podpálil sa v ten deň na Václavskom námestí asi o pol tretej popoludní, okoloidúci sa ho pokúsili uhasiť,
  • zomrel 19. januára, pohreb sa uskutočnil o osem dní neskôr za účasti státisícov ľudí,
  • o politickú samovraždu sa do apríla 1969 pokúsilo dokopy 29 ľudí,
  • v roku 1989, dvadsať rokov po jeho smrti, vypukli v Prahe protesty známe ako Palachov týždeň.

SkryťVypnúť reklamu

palach-160x120.jpg

Foto: ARCHÍV ČTK

Správy o Palachovom čine sa na stránky vtedajších slovenských novín dostávajú o dva dni neskôr. Smena na titulke informuje, že stav pražského študenta je vážny a vyšetrovanie príčin upálenia pokračuje.

Minister školstva Vilibald Bezdíšek však už vtedy pripustil, že „čin Jana Palacha ďaleko presahuje rámec školskej správy a bude sa musieť posudzovať v najširších politických aspektoch“.

Že šlo naozaj v prvom rade o politiku, a nie o osobnú tragédiu, pripustili slovenské denníky v pondelok 20. januára, keď zároveň informovali, že Palach popáleninám podľahol.

Jeden z aktérov Pražskej jari Miroslav Kusý si spomína, že už vtedy sa v spoločnosti objavili snahy upálenie podceňovať. „Boli tu pokusy naznačiť, že k tomu pristúpil v rozrušení mysle a netreba nič politizovať.“

SkryťVypnúť reklamu

Takéto názory odmietol reportér Smeny Slavo Kalný v článku Morálne posolstvo Jana Palacha.

„Verím, že myslel na sväté práva pravdy a slobody pre nás všetkých,“ napísal. Upálenie označil za „subjektívny hrdinský čin“.

Svoboda mal prejav

Palachovej smrti sa venovali aj všetci vrcholní politici. Dosluhujúci lídri krajiny na čele s Alexandrom Dubčekom poslali Palachovej matke telegram. Uviedli v ňom aj to, že vedia, „že ho k tomuto činu viedla čistá a horúca láska k vlasti“.

V televízii len tri týždne po svojom novoročnom posolstve s prejavom opäť vystúpil prezident Ludvík Svoboda. Reagoval na to, že sa po Palachovi v Plzni upálil ďalší človek, 25-ročný robotník Josef Hlavatý.

„Za vašich rodičov, za všetok ľud našej krajiny, za seba i v mene ľudskosti vás žiadam – zastavte tieto strašné činy,“ prosil prezident občanov.

SkryťVypnúť reklamu

Napätú atmosféru v krajine upokojil len čiastočne. Do apríla 1969 Palachov a Hlavatého príklad nasledovalo 27 ďalších ľudí. Siedmi vrátane študenta Jana Zajíca či košického vojaka Michal Lefčíka zomreli.

Pohreb Jana Palacha

Načítavam video...

Pozrite si filmový týždenník z roku 1969 na stránke janpalach.cz >>

Pravda sa strhnúť nedala

To, ako ľudia v januári 1969 Palachovu smrť vnímali, ovplyvňovalo aj to, aké noviny si kupovali. Smena písala deň po tom, čo zomrel, o petícii viac ako tisícky študentov z internátu na Bernolákovej ulici v Bratislave, ktorí žiadali, aby sa premenoval na Študentský domov Jana Palacha.

Stranícka Pravda uverejňovala prúd rezolúcií, v ktorých občania údajne spontánne podporovali reálnu politiku strany.

„Nenecháme sa strhnúť na nepremyslené činy,“ volali v Pravde závody z celej krajiny.

SkryťVypnúť reklamu

„Národ sa postupne rozdelil a niektorí zo sociálnych a iných dôvodov zostali v rámci normalizácie na inej strane,“ spomína na atmosféru po Palachovej smrti Slavo Kalný dnes.

fo00364873_r8470_res.jpg

Rozlúčka s Janom Palachom.

Na pohrebe státisíce

Krajina sa s Palachom rozlúčila na pohrebe v pondelok 27. januára 1969.

„Státisíce Pražanov chceli svojou prítomnosťou demonštrovať morálny súhlas s požiadavkami českého študenta a vyjadriť vďaku za jeho veľkú obeť,“ písala Smena.

Bol medzi nimi aj prezidetnský kandidát Ján Čarnogurský, ktorý vtedy študoval v Prahe právo. „Stál som na akomsi podstavci pre výhľad, na námestí bolo úplné ticho.“

Spomína si, ako v ten deň študenti chceli premenovať námestie, kde sídlila Palachova fakulta. „Strhávali tabule s názvom Náměstí krasnoarmějců a pripevňovali nové s Palachovým menom,“ vraví.

SkryťVypnúť reklamu

Palachov čin si váži väčšina prezidentských kandidátov, považujú ho za obetu pre spoločnosť.

Aj keď sa v januári 1969 Palachovi venovali všetci vedúci funkcionári štátu, štátna moc sa snažila vytesniť ho čo najskôr. „Postupne prestal byť predmetom verejnej spomienky, zostal len v ľuďoch, ktorí ho mali v pamäti,“ vraví Kusý.

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  3. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  8. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  2. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL
  3. V Polkanovej zasadili dobrovoľníci les budúcnosti
  4. Drevo v lese nie je dôkaz viny:Inšpekcia dala LESOM SR za pravdu
  5. Recept proti inflácii: investície do podnikových dlhopisov
  6. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  7. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  8. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  1. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 10 621
  2. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 6 879
  3. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 5 024
  4. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 412
  5. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 3 955
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 3 056
  7. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 2 825
  8. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 333
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Stanislav Lobotka v zápase s Atalantou.

Stanislav Lobotka však v rozhovore pre Radio CRC hovoril o tom, čo pre neho Neapol znamená.


Bitka hokejistov Montrealu a Washingtonu na striedačke Capitals.

Canadiens vyhrali domáce stretnutie 6:3.


Trénerka USK Praha Natália Hejková sa lúči s kariérou.

V jej kariére bolo aj zopár nie práve ideálnych momentov, ale nič z toho by s odstupom času nezmenila.


TASR
Na snímke zľava Rayen Petrovický a brankár Patrik Rybár (obaja Slovensko) v odvetnom prípravnom zápase Česko - Slovensko.

Slovenskí hokejisti majú za sebou tretí týždeň záverečného bloku prípravy.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu