SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Jan Palach sa obetoval prvý, po ňom sa zo zúfalstva upálili aj ďalší

Vo štvrtok uplynulo 45 rokov od protestu Jana Palacha proti sovietskej okupácii a následnej normalizácii.

Pohreb Jana Palacha 25. januára 1969 bol veľkým protestom proti okupácii Československa.Pohreb Jana Palacha 25. januára 1969 bol veľkým protestom proti okupácii Československa. (Zdroj: ARCHÍV ČTK)

Vo štvrtok uplynulo 45 rokov od protestu Jana Palacha proti sovietskej okupácii a následnej normalizácii Československa.

BRATISLAVA. Vo štvrtok 16. januára 1969 sedel študent Jan Palach vo svojej izbe na internáte. Napísal niekoľko listov, v ktorých vysvetlil, prečo o chvíľu spraví to, čo spraví, a vybral sa električkou k pražskému Národnému múzeu.

Listy vhodil do schránky a uprostred popoludňajšieho zhonu sa na Václavskom námestí polial benzínom a zapálil.

„Mal som tú česť vyžrebovať si jednotku, a tak som získal právo nastúpiť ako prvá pochodeň,“ prečítali si neskôr adresáti listov.

„Človek sa musí brániť proti zlu, na ktoré stačí,“ povedal deň po upálení v nemocnici, keď vysvetľoval svoj protest proti okupácii Československa sovietskymi vojskami.

Politický protest

Jan Palach
  • narodil sa v roku 1948 v Prahe, no vyrastal v obci Všetaty,
  • v roku 1968 začal študovať históriu na Filozofickej fakulte,
  • na jeseň v roku 1968 sa zúčastnil niekoľkých protestných akcií proti okupácii,
  • 16. januára napísal 4 listy, v ktorých vysvetľuje dôvody svojho protestu, podpísal ich ako Pochodeň č. 1,
  • podpálil sa v ten deň na Václavskom námestí asi o pol tretej popoludní, okoloidúci sa ho pokúsili uhasiť,
  • zomrel 19. januára, pohreb sa uskutočnil o osem dní neskôr za účasti státisícov ľudí,
  • o politickú samovraždu sa do apríla 1969 pokúsilo dokopy 29 ľudí,
  • v roku 1989, dvadsať rokov po jeho smrti, vypukli v Prahe protesty známe ako Palachov týždeň.
palach-160x120.jpg
Foto: ARCHÍV ČTK

Správy o Palachovom čine sa na stránky vtedajších slovenských novín dostávajú o dva dni neskôr. Smena na titulke informuje, že stav pražského študenta je vážny a vyšetrovanie príčin upálenia pokračuje.

Minister školstva Vilibald Bezdíšek však už vtedy pripustil, že „čin Jana Palacha ďaleko presahuje rámec školskej správy a bude sa musieť posudzovať v najširších politických aspektoch“.

Že šlo naozaj v prvom rade o politiku, a nie o osobnú tragédiu, pripustili slovenské denníky v pondelok 20. januára, keď zároveň informovali, že Palach popáleninám podľahol.

Jeden z aktérov Pražskej jari Miroslav Kusý si spomína, že už vtedy sa v spoločnosti objavili snahy upálenie podceňovať. „Boli tu pokusy naznačiť, že k tomu pristúpil v rozrušení mysle a netreba nič politizovať.“

Takéto názory odmietol reportér Smeny Slavo Kalný v článku Morálne posolstvo Jana Palacha.

„Verím, že myslel na sväté práva pravdy a slobody pre nás všetkých,“ napísal. Upálenie označil za „subjektívny hrdinský čin“.

Svoboda mal prejav

Palachovej smrti sa venovali aj všetci vrcholní politici. Dosluhujúci lídri krajiny na čele s Alexandrom Dubčekom poslali Palachovej matke telegram. Uviedli v ňom aj to, že vedia, „že ho k tomuto činu viedla čistá a horúca láska k vlasti“.

V televízii len tri týždne po svojom novoročnom posolstve s prejavom opäť vystúpil prezident Ludvík Svoboda. Reagoval na to, že sa po Palachovi v Plzni upálil ďalší človek, 25-ročný robotník Josef Hlavatý.

„Za vašich rodičov, za všetok ľud našej krajiny, za seba i v mene ľudskosti vás žiadam – zastavte tieto strašné činy,“ prosil prezident občanov.

Napätú atmosféru v krajine upokojil len čiastočne. Do apríla 1969 Palachov a Hlavatého príklad nasledovalo 27 ďalších ľudí. Siedmi vrátane študenta Jana Zajíca či košického vojaka Michal Lefčíka zomreli.

Pohreb Jana Palacha

Pravda sa strhnúť nedala

To, ako ľudia v januári 1969 Palachovu smrť vnímali, ovplyvňovalo aj to, aké noviny si kupovali. Smena písala deň po tom, čo zomrel, o petícii viac ako tisícky študentov z internátu na Bernolákovej ulici v Bratislave, ktorí žiadali, aby sa premenoval na Študentský domov Jana Palacha.

Stranícka Pravda uverejňovala prúd rezolúcií, v ktorých občania údajne spontánne podporovali reálnu politiku strany.

„Nenecháme sa strhnúť na nepremyslené činy,“ volali v Pravde závody z celej krajiny.

„Národ sa postupne rozdelil a niektorí zo sociálnych a iných dôvodov zostali v rámci normalizácie na inej strane,“ spomína na atmosféru po Palachovej smrti Slavo Kalný dnes.

fo00364873_r8470_res.jpg

Rozlúčka s Janom Palachom.

Na pohrebe státisíce

Krajina sa s Palachom rozlúčila na pohrebe v pondelok 27. januára 1969.

„Státisíce Pražanov chceli svojou prítomnosťou demonštrovať morálny súhlas s požiadavkami českého študenta a vyjadriť vďaku za jeho veľkú obeť,“ písala Smena.

Bol medzi nimi aj prezidetnský kandidát Ján Čarnogurský, ktorý vtedy študoval v Prahe právo. „Stál som na akomsi podstavci pre výhľad, na námestí bolo úplné ticho.“

Spomína si, ako v ten deň študenti chceli premenovať námestie, kde sídlila Palachova fakulta. „Strhávali tabule s názvom Náměstí krasnoarmějců a pripevňovali nové s Palachovým menom,“ vraví.

Palachov čin si váži väčšina prezidentských kandidátov, považujú ho za obetu pre spoločnosť.

Aj keď sa v januári 1969 Palachovi venovali všetci vedúci funkcionári štátu, štátna moc sa snažila vytesniť ho čo najskôr. „Postupne prestal byť predmetom verejnej spomienky, zostal len v ľuďoch, ktorí ho mali v pamäti,“ vraví Kusý.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 186
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 938
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 682
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 265
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 739
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 114
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 749
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 384
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 305
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 5 807
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Záchranár Peter Vizvary z galantskej nemocnice, ktorého na ARO doviezli na Silvestra po tom, ako sa pri práci sám nakazil koronavírusom.

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

6 h
Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

Bývalá štátna tajomníčka začala spolupracovať s vyšetrovateľmi koncom októbra.

4 h

Rozhovory ZKH s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom.

4 h

Neprehliadnite tiež

V zariadení Arcus majú problémy s koronavírusom.

Šesť klientov zomrelo.

6 h
Ilustračné foto.

Stránku by mali aktualizovať dobrovoľníci od soboty rána približne každú hodinu.

3 h
Prezidentka Zuzana Čaputová navštívila MOM-ku v Bratislave.

Pokiaľ nebude zaočkovaných dostatok ľudí, bude testovanie súčasťou našich životov, tvrdí prezidentka.

3 h
Zdravotnícky pracovník skenuje QR kódy pacientov počas otvorenia odberného miesta MČ Petržalka na Ekonomickej Univerzite.

Nový spôsob zrýchľuje proces testovania a znižuje dobu čakania.

4 h