Jan Palach sa obetoval prvý, po ňom sa zo zúfalstva upálili aj ďalší

Vo štvrtok uplynulo 45 rokov od protestu Jana Palacha proti sovietskej okupácii a následnej normalizácii.

Pohreb Jana Palacha 25. januára 1969 bol veľkým protestom proti okupácii Československa.(Zdroj: ARCHÍV ČTK)

Vo štvrtok uplynulo 45 rokov od protestu Jana Palacha proti sovietskej okupácii a následnej normalizácii Československa.

BRATISLAVA. Vo štvrtok 16. januára 1969 sedel študent Jan Palach vo svojej izbe na internáte. Napísal niekoľko listov, v ktorých vysvetlil, prečo o chvíľu spraví to, čo spraví, a vybral sa električkou k pražskému Národnému múzeu.

Listy vhodil do schránky a uprostred popoludňajšieho zhonu sa na Václavskom námestí polial benzínom a zapálil.

„Mal som tú česť vyžrebovať si jednotku, a tak som získal právo nastúpiť ako prvá pochodeň,“ prečítali si neskôr adresáti listov.

„Človek sa musí brániť proti zlu, na ktoré stačí,“ povedal deň po upálení v nemocnici, keď vysvetľoval svoj protest proti okupácii Československa sovietskymi vojskami.

Politický protest

Jan Palach
  • narodil sa v roku 1948 v Prahe, no vyrastal v obci Všetaty,
  • v roku 1968 začal študovať históriu na Filozofickej fakulte,
  • na jeseň v roku 1968 sa zúčastnil niekoľkých protestných akcií proti okupácii,
  • 16. januára napísal 4 listy, v ktorých vysvetľuje dôvody svojho protestu, podpísal ich ako Pochodeň č. 1,
  • podpálil sa v ten deň na Václavskom námestí asi o pol tretej popoludní, okoloidúci sa ho pokúsili uhasiť,
  • zomrel 19. januára, pohreb sa uskutočnil o osem dní neskôr za účasti státisícov ľudí,
  • o politickú samovraždu sa do apríla 1969 pokúsilo dokopy 29 ľudí,
  • v roku 1989, dvadsať rokov po jeho smrti, vypukli v Prahe protesty známe ako Palachov týždeň.
palach-160x120.jpg
Foto: ARCHÍV ČTK

Správy o Palachovom čine sa na stránky vtedajších slovenských novín dostávajú o dva dni neskôr. Smena na titulke informuje, že stav pražského študenta je vážny a vyšetrovanie príčin upálenia pokračuje.

Minister školstva Vilibald Bezdíšek však už vtedy pripustil, že „čin Jana Palacha ďaleko presahuje rámec školskej správy a bude sa musieť posudzovať v najširších politických aspektoch“.

Že šlo naozaj v prvom rade o politiku, a nie o osobnú tragédiu, pripustili slovenské denníky v pondelok 20. januára, keď zároveň informovali, že Palach popáleninám podľahol.

Jeden z aktérov Pražskej jari Miroslav Kusý si spomína, že už vtedy sa v spoločnosti objavili snahy upálenie podceňovať. „Boli tu pokusy naznačiť, že k tomu pristúpil v rozrušení mysle a netreba nič politizovať.“

Takéto názory odmietol reportér Smeny Slavo Kalný v článku Morálne posolstvo Jana Palacha.

„Verím, že myslel na sväté práva pravdy a slobody pre nás všetkých,“ napísal. Upálenie označil za „subjektívny hrdinský čin“.

Svoboda mal prejav

Palachovej smrti sa venovali aj všetci vrcholní politici. Dosluhujúci lídri krajiny na čele s Alexandrom Dubčekom poslali Palachovej matke telegram. Uviedli v ňom aj to, že vedia, „že ho k tomuto činu viedla čistá a horúca láska k vlasti“.

V televízii len tri týždne po svojom novoročnom posolstve s prejavom opäť vystúpil prezident Ludvík Svoboda. Reagoval na to, že sa po Palachovi v Plzni upálil ďalší človek, 25-ročný robotník Josef Hlavatý.

„Za vašich rodičov, za všetok ľud našej krajiny, za seba i v mene ľudskosti vás žiadam – zastavte tieto strašné činy,“ prosil prezident občanov.

Napätú atmosféru v krajine upokojil len čiastočne. Do apríla 1969 Palachov a Hlavatého príklad nasledovalo 27 ďalších ľudí. Siedmi vrátane študenta Jana Zajíca či košického vojaka Michal Lefčíka zomreli.

Pohreb Jana Palacha

Pravda sa strhnúť nedala

To, ako ľudia v januári 1969 Palachovu smrť vnímali, ovplyvňovalo aj to, aké noviny si kupovali. Smena písala deň po tom, čo zomrel, o petícii viac ako tisícky študentov z internátu na Bernolákovej ulici v Bratislave, ktorí žiadali, aby sa premenoval na Študentský domov Jana Palacha.

Stranícka Pravda uverejňovala prúd rezolúcií, v ktorých občania údajne spontánne podporovali reálnu politiku strany.

„Nenecháme sa strhnúť na nepremyslené činy,“ volali v Pravde závody z celej krajiny.

„Národ sa postupne rozdelil a niektorí zo sociálnych a iných dôvodov zostali v rámci normalizácie na inej strane,“ spomína na atmosféru po Palachovej smrti Slavo Kalný dnes.

fo00364873_r8470_res.jpg

Rozlúčka s Janom Palachom.

Na pohrebe státisíce

Krajina sa s Palachom rozlúčila na pohrebe v pondelok 27. januára 1969.

„Státisíce Pražanov chceli svojou prítomnosťou demonštrovať morálny súhlas s požiadavkami českého študenta a vyjadriť vďaku za jeho veľkú obeť,“ písala Smena.

Bol medzi nimi aj prezidetnský kandidát Ján Čarnogurský, ktorý vtedy študoval v Prahe právo. „Stál som na akomsi podstavci pre výhľad, na námestí bolo úplné ticho.“

Spomína si, ako v ten deň študenti chceli premenovať námestie, kde sídlila Palachova fakulta. „Strhávali tabule s názvom Náměstí krasnoarmějců a pripevňovali nové s Palachovým menom,“ vraví.

Palachov čin si váži väčšina prezidentských kandidátov, považujú ho za obetu pre spoločnosť.

Aj keď sa v januári 1969 Palachovi venovali všetci vedúci funkcionári štátu, štátna moc sa snažila vytesniť ho čo najskôr. „Postupne prestal byť predmetom verejnej spomienky, zostal len v ľuďoch, ktorí ho mali v pamäti,“ vraví Kusý.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. 4 konkrétne tipy, ako získať peniaze na rozvoj podnikania
  2. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte!
  3. S mobil bankingom nosíte banku vo vrecku
  4. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť?
  5. Cena elektriny rastie, čo to znamená pre firmy?
  6. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  7. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
  8. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
  9. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu
  10. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať?
  1. S mobil bankingom nosíte banku vo vrecku
  2. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť?
  3. Deti z Kľušova už vedia zachraňovať životy
  4. Vyberáme správny názov firmy
  5. Cena elektriny rastie, čo to znamená pre firmy?
  6. 4 konkrétne tipy, ako získať peniaze na rozvoj podnikania
  7. Manažment a svet v pohybe, výzvy, príležitosti a hrozby
  8. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  9. 4 mýty o minerálnej vlne, ktorým by ste nemali veriť
  10. Stavebná fakulta STU na dňoch kariérneho poradenstva
  1. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete 31 181
  2. Platíte si poistenie domova zbytočne? 21 433
  3. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní 21 367
  4. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte! 14 538
  5. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch 11 066
  6. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť? 6 832
  7. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať? 5 224
  8. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými 5 122
  9. Volkswagen T-Cross má z každého niečo 3 479
  10. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu 3 363

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Chceli sme hovoriť s Vaľovou, poslala na nás políciu

Vaľovej prehrala voľby arogancia, hovoria Humenčania.

Dobré ráno

Dobré ráno: V polícii zúri vojna o moc

Ako to dnes vyzerá v slovenskej polícii.

Stĺpček Jakuba Fila

Fico útokom na Lajčáka píli konár sám pod sebou

Poslanec Fico potrebuje prezidenta alebo percentá.

Neprehliadnite tiež

NAKA zasahovala pre extrémizmus v okrese Dunajská Streda

Desiatky policajtov vykonali prehľadávali domy a iné objekty.

Dobré ráno

Dobré ráno: V polícii zúri vojna o moc

Ako to dnes vyzerá v slovenskej polícii.

Pavol Rusko sa pravidelne hlási úradom

Nie je známe, ako často chodí k probačnému úradníkovi a kedy príde najbližšie.

SNS predloží návrh uznesenia k prijatiu článku sedem Lisabonskej zmluvy

SNS reaguje na rozhodnutia Rady Európskej únie v súvislosti s Poľskom a Maďarskom.