Prevencia vzniku preležanín sa neprepláca ani v nemocniciach, tvrdí ministerstvo.
BRATISLAVA. Je lepšie z verejného zdravotného poistenia preplácať prevenciu vzniku preležanín alebo ich ošetrovanie?
Odpoveď na túto otázku rozdeľuje Asociáciu sestier a pacientov a ministerstvo zdravotníctva.
Asociácia tvrdí, že zmysluplnejšie je preplácať prevenciu, ministerstvo navrhuje v novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti preplácať ošetrovanie preležanín a rán.
V zariadeniach sociálnych služieb by poisťovne mohli preplácať spolu deväť ošetrovateľských výkonov, kým doteraz ani jeden.
Celkovo ich však vyhláška ministerstva v týchto zariadeniach umožňuje robiť až 45.
Ak návrh prejde vládou a parlamentom, poisťovne budú môcť deväť výkonov preplácať od apríla.
Peniaze až za problémy
- väčší predpoklad na vznik preležanín majú starší a nevládni ľudia, ktorí trpia napríklad na mozgovocievne choroby, majú nadváhu alebo sú príliš chudí;
- preležanina vzniká za pár hodín tlakom na tkanivo medzi kostnými výčnelkami tela a posteľou;
- najčastejšie sa vyskytuje na pätách, kolenách, členkoch či krížoch;
- aby človek nedostal dekubit, treba ho polohovať minimálne každé dve hodiny.
Zdravotné poisťovne by podľa návrhu zariadeniam sociálnych služieb preplácali ošetrovanie preležanín a preväzovanie rán vo dvoch veľkostiach do a nad päť centimetrov.
Podpredsedníčka asociácie sestier Henrieta Ibosová vraví, že v zozname preplácaných výkonov chýba napríklad polohovanie ležiaceho pacienta.
„Bez neho tam dekubit bude,“ povedala vo štvrtok na tlačovej besede
„Návrh nesie možné črty predpokladu, že čím viac bude preležanín, tým budú väčšie platby bez dôrazu na prevenciu,“ vysvetľuje.
Keď nebudú poisťovne preplácať prevenciu vzniku preležanín, nebude zariadenie sociálnych služieb podľa šéfky asociácie Ľubice Kočanovej motivované, aby na ňu dbalo a tak znižovalo počty dekubitov.
Podobnú zásadnú pripomienku k návrhu mala aj zdravotná poisťovňa Dôvera. Jedným z dôvodov vzniku preležanín sú podľa nej nedostatky v opatere imobilných pacientov. Preplácaním výkonov by sa nepriamo mohol podporovať tento nedostatok.
Môže tak dôjsť „k zhoršeniu, nie k zlepšeniu stavu ošetrovaných“.
Dôvera preto navrhuje, aby poisťovne namiesto ošetrovania preležanín a rán mohli hradiť starostlivosť pri prevencii dekubitov, čo je samostatný ošetrovateľský výkon.
Nie je to zdravotný výkon
„Naozaj sme prekvapení, že diskusia sa uberá smerom, že takto si budú sestry zľahčovať robotu a nebudú sa starať o prevenciu a rovno nechajú dekubit pacientovi,“ reaguje na kritiku novely Zuzana Čižmáriková, šéfka komunikácie ministerstva.
Prevencia vzniku preležanín sa podľa nej neprepláca ani nemocniciam. Jedným z dôvodov je aj to, že úkony prevencie, napríklad polohovanie pacientov, sú „odbornou činnosťou poskytovania sociálnych služieb“, vysvetľuje.
Preto „nie je možné uhrádzať ho ako zdravotný výkon zo zdrojov verejného zdravotného poistenia“.
Ide podľa nej o odborné výkony sociálnych služieb, platené v rámci pobytu v zariadeniach sociálnych služieb.
Šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková však upokojuje, že prevenciu budú v zariadeniach naďalej vykonávať, aj keď ju poisťovne nebudú preplácať.
Rovnako ako asociácia sestier aj ona by však privítala, keby ju poisťovne paušálne preplácali.
Asociáciám sestier aj poskytovateľov sa zároveň nepáči, že podľa novely by poisťovne len mohli, a nie museli preplácať navrhovaných deväť ošetrovateľských výkonov.
Čižmáriková oponuje, že poisťovne nemajú povinnosť hradiť zdravotnú starostlivosť ani vo všetkých nemocniciach. Závisí od nich, s ktorou uzavrú zmluvu a s ktorou nie.
