BRATISLAVA. Novelizovaný zákon o pomoci v hmotnej núdzi je podľa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej protiústavný a diskriminačný.
Pre zákon sa už obrátila aj na Ústavný súd, v podaní napadla niekoľko ustanovení.
Ako na piatkovej tlačovej konferencii ďalej povedala, zákon zavádza nútené práce a nepriamo diskriminuje najmä príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít.
"Cieľovou skupinou je časť poberateľov dávok v hmotnej núdzi z marginalizovanej rómskej komunity, keďže opatrenia ešte pred tým, ako sa stali súčasťou zákona, predstavil podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák spoločne so splnomocnencom vlády pre rómske komunity Petrom Pollákom ako súčasť takzvanej rómskej reformy," vysvetľuje.
Zákon zasahuje do dôstojnosti človeka, tvrdí
Dubovcová namieta, že zákon nevychádza zo základu a podstaty toho, čo má upravovať.
Dávka v hmotnej núdzi je suma určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Podľa novely zákona dosahuje od tohto roka výšku 61,60 eura.
Núdzu zákon zase charakterizuje ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v dôvodovej správe uviedlo, že chce znížiť dlhodobé pasívne zotrvávanie ľudí v záchrannom systéme v hmotnej núdzi.
"My s týmto cieľom nemáme problém," vysvetľuje Dubovcová. Problematický je podľa nej však spôsob, ktorý si rezort na riešenie zvolil.
Dodáva, že zákonodarca neupravuje vyplácanie dávky v hmotnej núdzi ako uplatňovanie práva, ale sústredí sa na represívnu úpravu, ktorá sa týka odňatia dávky.
Zákon takto zasahuje do dôstojnosti človeka, ktorý je odkázaný na dávku, myslí si ombudsmanka.
"Tým, že pripúšťa odňatie peňažnej pomoci ako keby vyjadril svoj postoj k takýmto osobám, že pre neho nemajú žiadnu sociálnu hodnotu," dodáva verejná ochrankyňa práv.
Právnik: Vzniká priestor na zneužitie odkázaných
Dubovcová si osvojila aj námietku, pod ktorú sa podpísalo viacero poslancov Národnej rady. V nej sa hovorí, že táto zákonná úprava počíta s nútenou prácou.
"Ak zákonodarca postavil ustanovenie tak, že ak odmietnete vykonať činnosť, ktorú vám niekto iný uloží, budete sankcionovaný, tak akákoľvek takáto činnosť už nemôže mať charakter dobrovoľnej činnosti," vysvetlila.
Nútenou prácou by to teda nebolo vtedy, ak by sa občan sám ponúkol, že bude robiť.
Právny expert kancelárie a odborník na ústavné právo Peter Kresák ombudsmanku doplnil, že zákon navyše obecné služby nedefinuje. Tie obsahujú dva iné zákony - zákon o obecnom zriadení a zákon o službách v zamestnanosti.
Paradoxné podľa neho je, že definície v nich sa nezhodujú. Vzniká tu priestor na zneužitie odkázaných, ktorých pošlú robiť aj ťažkú fyzickú prácu, hovorí Kresák.
"Kto bude určovať, že kto bude ktorú prácu robiť? Je tam obrovský priestor na svojvôľu a diskrimináciu," uzatvára právnik.
Dubovcová je ďalej presvedčená, že ani rozsah menších služieb mestu stanovený na 32 hodín mesačne nie je proporcionálny.
