OSTRÝ GRÚŇ, KĽAK . Druhá svetová vojna sa chýlila ku koncu, keď príslušníci protipartizánskej jednotky Edelweiss zavraždili 148 civilistov z obcí Kľak a Ostrý Grúň, dediny vyrabovali a vypálili.
Najstaršou obeťou januárových represálií spred 69. rokov bol 78-ročný muž, najmladšia Jozefína mala tri mesiace.
Miestni si každoročne pripomínajú popravu civilistov pri pamätníkoch v Kľaku a v Ostrom Grúni. Nedeľná spomienka presahovala historické udalosti.
Ľudia si pripomínali obete, ale aj blížiace sa voľby prezidenta plackami predsedu vlády Roberta Fica na kabátoch.
„To sem nepatrí. Keď premiér prišiel, nemal to spájať s kampaňou,“ konštatoval jeden z Kľakovčanov a druhý mu prikývol.
Pamätníci vymierajú a historická pamäť zlyháva. Takmer 70 rokov po masakre väčšina voličov v obidvoch dedinách dala hlas Marianovi Kotlebovi, ktorý Slovenské národné povstanie označuje za puč, akt proti slovenskej štátnosti a partizánov za banditov.
Predseda SDKÚ Pavol Frešo a generálporučík Ján Husák. Foto: SME - Ján Krošlák
Vnuci zabúdajú
„Stojíme tu aj preto, aby sme si pripomenuli obete, ale aj to, kde až môže zájsť extrémizmus a ľudská zloba. Každý extrém začína jednoduchými riešeniami a delením ľudí na dobrých a zlých. Ak sa tomu nepostavíme, môže to skončiť fatálne. Keď niekto hovorí o bojovníkoch proti fašizmu ako o banditoch, nepatrí medzi demokratických politikov,“ vyhlásil Pavol Frešo, predseda SDKÚ.
Podpredsedkyňa parlamentu Jana Laššáková zo Smeru označila voľbu Kotlebu pri pamätníku obetiam za varovný signál, že vnuci povstalcov zabúdajú.
Starosta Kľaku Ľuboš Haring hovorí, že „určite nie je dobré“, že práve v týchto obciach volili Kotlebu.
„Volili ho mladí, ktorí pracujú inde. Títo ľudia to určite neboli,“ ukazuje na dav okolo pamätníka.
„Taká je demokracia. Ľudia Kotlebu zvolili,“ reagovala 83-ročná Kľakovčanka Gizela Benčová, ktorá v januári roku 1945 spolu s ostatnými čakala na popravu.
Tiso masakru zaprel
Gizela Benčová mala počas vraždenia detí a starcov štrnásť rokov. Na 21. január si spomína úplne presne. Hovorila o tom už veľa razy.
Najprv sa v Kľaku vraj hovorilo, že budú brať len chlapov na kopanie zákopov. Keď ich nahnali do zástupov všetkých a postavili pred guľomety, vedeli, že je zle.
„Aj nás mali hromadne popraviť. Najprv sme sa museli dívať, ako nám pred očami umučili partizána. Potom ho hodili do horiaceho domu. Bolo to strašné. Stáli sme tam a zrazu prišla spojka s rozkazom, ľudí nestrieľať, ale vypáliť dedinu,“ spomína si na posledné minúty pred popravou pani Gizela.
Po zmene rozkazu Kľak zapálili a ľudí hnali niekoľko kilometrov až do Žarnovice. Rodina Gizely Benčovej si postavila v horách drevenú kolibu so strechou s čačiny. Niekoľko zimných mesiacov mrzli, spali na zemi a jedli spálené žito, ktoré našli v zhorenej dedine.
Vypálená obec. Foto: Archív TASR
Svedčil proti Tisovi
Svedok vraždenia, František Debnár z Ostrého Grúňa, zomrel pred niekoľkými rokmi. Svedčil aj v procese s veliteľom slovenskej skupiny jednotky Edelweiss Ladislavom Nižňanským.
Zázrakom prežil ako jediný zo sedemčlennej rodiny. Na vlastné oči videl, ako mu postrieľali rodinu. Po masakre sa vyhrabal spod hromady mŕtvych tiel a ušiel k rodine na samotu.
Debnár svedčil v roku 1947 aj pred Národným súdom v Bratislave, kde vypovedal v procese s prezidentom Jozefom Tisom a ministrom vnútra Alexandrom Machom.
„V deň procesu ma umiestnili na samotku, aby som sa nemohol s nikým rozprávať. Keď som stál v súdnej sieni pred mikrofónom nakrúcala ma tajná kamera. Neskôr sa ten dokument premietal v kine, ako žurnál pred filmom. Najprv som vypovedal ja, potom sa sudca opýtal Tisa, či vedel niečo o akcii v Ostrom Grúni a Kľaku. Odpovedal, že nie. Vtedy sa postavil Šaňo Mach a povedal, že vedel, lebo 22. januára, teda na druhý deň, Tiso o akcii informoval vládu.“
František Debnár sa po vojne pretĺkal, ako vedel. Bol v detskom domove, potom pracoval v obchode so zeleninou, robil sprievodcu v autobuse a nakoniec strážnika.
Vojnová sirota sa dočkala od štátu medaily pri 20. výročí SNP a života na hranici chudoby.

Beata
Balogová
