[content type="longread-pos" pos="full"]
Do KSČ aj HZDS som vstúpil pre kariérny postup, tvrdí Jozef Šimko.
[/content]
[content type="img" render-type="pressphoto" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/54/5450234/5450234.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Jozef Šimko (na fotografii TASR) sa narodil v roku 1951 v Rimavskej Sobote. Študoval na Dôstojníckej škole Verejnej bezpečnosti a na Fakulte vyšetrovania VB v Bratislave. Najskôr pracoval ako policajt, okresný riaditeľ polície, prednosta Okresného úradu v Rimavskej Sobote, podnikový právnik, riaditeľ súkromnej firmy, neskôr sa stal podpredsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. Aktuálne je primátorom Rimavskej Soboty a kandidátom Strany moderného Slovenska Milana Urbániho
na prezidenta. Je rozvedený, 10 rokov žije s partnerkou, má dve deti, medzi jeho záujmy patria knihy, šport a turistika.[/content] [content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]
Dôstojnícka škola Verejnej bezpečnosti aj Fakulta vyšetrovania VB môžu niekomu evokovať, či ste neboli aj eštebák.
Nikdy som nebol členom ŠtB, práve naopak – otec bol v roku 1968 vylúčený zo strany. Vo VB som mal kvôli tomu obrovské problémy a do určitej miery aj pozastavený postup. Bol som len radový policajt, z ktorého som sa postupne vypracoval na náčelníka kriminálky, náčelníka oddelenia vyšetrovania a nakoniec až na okresného riaditeľa.
Nebol tam podmienkou vstup do KSČ?
Bol som jej členom od roku 1977.
Neodradila vás od vstupu normalizácia a to, že vyhodili vášho otca?
Otcovo vyhodenie bola moja pečať, viete, aká bola vtedy doba. Ak ste neboli členom KSČ, nemohli ste postupovať v kariérnom rebríčku. Vstúpil som teda do strany a otvorila sa mi cesta na post náčelníka a okresného riaditeľa. Do tejto funkcie som však bol opäť menovaný aj po revolúcii v roku 1989.
Nemali ste morálnu dilemu?
Bez toho to jednoducho nešlo. Dnes je to obdobné – ak nie ste členom vládnej strany, nemáte šancu byť niekde riaditeľom či vedúcim oddelenia.
Ak dnes nie ste členom strany, neznamená to, že nemôžete mať kariérny postup, nájsť si prácu, ani to, že by vaše deti nemohli študovať.
Jasné, dnes je úplne iná doba, ale vtedy sme žili v totalite a bez členstva v strane to nešlo.
Pred HZD ste boli aj v iných stranách?
Bol som jedným zo zakladajúcich členov VPN v Rimavskej Sobote. Dovolím si povedať, že vo vtedajšej polícii, teda Verejnej bezpečnosti, nik nič také v celej ČSSR nezaložil. Mali sme 176 členov, všetko policajtov, ktorí sa postavili na stranu demokracie.
Ak ste boli v KSČ, šéfom polície a po revolúcii ste zakladali VPN, nešlo o prevracanie kabáta?
Nie, lebo som videl nespravodlivosť v spoločnosti a postavil sa na stranu demokracie. Ak bol pán Kňažko na tribúne v Bratislave, ja, Jozef Šimko, som bol na vlečke na námestí v Rimavskej Sobote, kde som rečnil v prospech demokratizačného procesu.
Potom ste vstúpili do HZDS?
To bolo v roku 1994. Následne som bol vymenovaný do funkcie prednostu okresného úradu.
Mečiarizmus v rokoch 1994 až 1998 bol nešťastnou érou. Do KSČ ste vstúpili pre kariérny postup, po vstupe do HZDS ste hneď dostali funkciu. Niekto to môže vnímať ako karierizmus.
Jasné, ale bola to podmienka, rozumiete. Ani dnes bez členstva v Smere nemôžete byť prednostom okresného úradu. Čo sa týka udalostí v rokoch 1994 až 1998, súhlasím s vami, bola to zaujímavá doba aj s negatívnymi stránkami. Aj preto sme sa v roku 2002 po dohode s pánom Gašparovičom a viacerými členmi dohodli, že od pána Mečiara odchádzame a zakladáme Hnutie za demokraciu.
Zvláštne, lebo keď ste vstupovali do HZDS, už sa vedelo, čo je Mečiar zač. Bola tam aj známa noc dlhých nožov.
Pamätám sa na to. Viem, aká bola situácia, ale keď som dostal ponuku na funkciu prednostu, nemal som iné východisko ako prijať členstvo v strane.
Gašparovič HZD založil, keď nedostal dôstojné miesto na kandidátke HZDS. Ako predseda parlamentu sa však podieľal na tom istom zle ako Mečiar. Dištancovať sa od praktík, ktoré sám pomáhal uvádzať do praxe, je oportunistické, nie?
Takto ostro by som to nepovedal. Pána Gašparoviča si veľmi vážim. Naznačili ste, že nedostal dôstojné miesto na kandidátke. Možno ho však nedostal, lebo ho Mečiar začal ignorovať z dôvodu, že Gašparovič nesúhlasil s jeho praktikami. Ja aj ďalší sme boli v tej istej situácii a mali ten istý názor.
[content type="citation"]Súčasný prezident ma možno podporí[/content]
Skúste nealibisticky zhodnotiť dve Gašparovičove prezidentské obdobia. Nemám na mysli brepty, ale jeho pasivitu, absenciu vízie, neochotu vyjadrovať sa, nevymenovanie Čentéša, aroganciu hovorcu Trubača...
Pred 10 rokmi som bol členom jeho volebného tímu. Pracoval som rukami a nohami, aby sme ho dostali do kresla prezidenta. Osobne na neho nemôžem povedať nič zlé. Nebolo by to korektné, seriózne a nemám na to ani dôvod.
Opýtam sa teda inak – je to dobrý prezident?
Podľa mňa áno, ja si ho vážim.
Nevravíte to z vypočítavosti? Citujem vás: „Na funkciu prezidenta som podporoval Ivana Gašparoviča. Dúfam, že môžem rátať s jeho podporou.“
Uvidíme, aká bude situácia, lebo veľmi dobre viete, že v druhom kole ho jednoznačne potlačil Smer. Nevylučujem však, že sa nakoniec postaví na moju stranu a podporí ma. V istom denníku som čítal, že Fico o jeho podporu údajne nežiada. Vyčkajme, máme na to ešte skoro dva mesiace.
Hovorili ste s ním o tom?
Nie, naposledy som s ním bol v kontakte v auguste minulého roka.
Vravíte, že je dobrý prezident. V čom konkrétne?
Je to osobnosť, muž číslo jeden Slovenskej republiky. Vyčítajú mu, že nahrával Smeru, ale prezident predsa musí spolupracovať s predsedom vlády aj parlamentu. Z tohto hľadiska ho považujem za dobrého prezidenta. Že mal niektoré názory proti opozícii, prosím, je to jeho názor. Nežiadajte však odo mňa, aby som sa k tomu vyjadroval podrobnejšie.
Čo jeho pasivita?
Ste pravý, fantastický redaktor, viete, ako potlačiť klienta k múru, ale, prosím vás, zlú vetu na pána Gašparoviča skutočne nepoviem. Prepáčte, nebudem na to odpovedať.
Nepýtal som sa na zlé veci, ale naopak – v čom bol dobrý prezident.
Neraz som s ním bol na služobných cestách. Ako bývalý podpredseda banskobystrického VÚC som sa zúčastnil viacerých stretnutí s občanmi. Tí ho majú jednoznačne radi, videl som, ako ho vítali. Mohli by sme mu vytknúť isté veci, ktoré mu, samozrejme, vytýka aj opozícia, ale o tom by som momentálne nerád hovoril. Skúste ma pochopiť.
Rozumiem, len stále som nepočul nič o tom, prečo bol dobrý prezident.
Slovensko navonok zastupoval v zmysle ústavy a v podstate mu nejakú veľkú hanbu neurobil. Nevidím dôvod ho kritizovať.
Minulý rok som robil reportáž o Málinci so 40-percentnou nezamestnanosťou. Tam aj v Poltári mi ľudia hovorili, že Gašparovič ich ako rodák sklamal. Sú tam katastrofálne cesty, žiadny investor tam nepríde už z princípu. Boli zhrození z toho, ako sa na nich vykašľal, nie som si teda istý, že ho všade vítali s nadšením, ako ste spomínali.
Prezident v rukách nemá priamu výkonnú moc. Tú majú vláda, parlament a VÚC, kritika by teda mala padať na ich plecia, nie na prezidenta. Ak mu ľudia vyčítajú, že nepomohol, zrejme nepoznajú právomoci prezidenta. Jeho vecou nie je asfaltovanie ciest na trase Málinec – Poltár. Nemôže robiť všetko, musí konať v zmysle ústavy.
Chytili ste sa do pasce. Vy sám ste totiž vyhlásili, že z pozície prezidenta sa chcete zasadiť o získavanie pracovných miest. On nemohol a vy by ste to dokázali?
Prezident musí spolupracovať s vládou. Ak chce pomôcť regiónom, musí zavolať predsedu vlády či rezortného ministra, rokovať s nimi a pokúsiť sa ich presvedčiť, že treba skutočne pomôcť, lebo životná úroveň je tam fakt veľmi nízka. Takéto páky prezident má.
Presne tak, akurát za Gašparoviča sa nič nezmenilo. V Málinci nezamestnanosť stúpla.
Za toto vyhlásenie si vás vážim, ale nebudem sa k tomu vyjadrovať.
[content type="img" render-type="pressphoto" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/54/5450236/5450236.jpeg?rev=2" author=""]Gašparoviča majú ľudia jednoznačne radi. (foto: Marta Kanalová, gemerland.sk)[/content]
[content type="citation"]Zlú vetu na Gašparoviča nepoviem[/content]
Prečo vlastne kandidujete, keď nemáte šancu? Dokonca ste povedali, že určite zamiešate karty a budete jedným z tých, čo pohnú Slovenskou republikou. To ste nemohli myslieť vážne.
Ak by som necítil šancu, tak by som nekandidoval. Prešiel som rôznymi funkciami v okrese či kraji a dovolím si povedať, že ekonomicko-sociálna situácia v rámci banskobystrického kraja ide od roku 1989 dole vodou. Regionálne rozdiely neriešila ani jedna vláda.
Som v kontakte s občanmi, pred Vianocami som prešiel aj celý východ. Vidím, že situácia je kritická všade. Nech mi to čitatelia prepáčia, ale za Nitrou akoby zdochol pes, ľudia tam hladujú. V okrese Rimavská Sobota mám dobré výsledky a ľudia ma preto nahovárajú, aby som to skúsil. Ak už nič iné, aspoň zviditeľním región Gemera a Malohontu, poukážem na problémy. Mojím cieľom je, aby sa tam dostal človek z ľudu a konečne sa konalo v prospech slovenského národa.
Pri menách ako Fico, Čarnogurský, Kňažko, Procházka, Hrušovský či Kiska sú ostatní štatisti. Nie je to náhodou tak, že vás neznáma Strana moderného Slovenska pána Urbániho zneužíva na vlastné zviditeľnenie? Ten neuspel v HZDS ani so stranou AZEN.
Ako vidím, máte dobrý prehľad. (smiech) Nepovedal by som, že som štatista bez šance dostať sa do druhého kola. Páni, ktorých ste vymenovali, sú známe osobnosti, ale kto zavinil stav, ktorý tu je? Skúsme sa nad tým zamyslieť. Niekde som čítal, že je otázkou času, kedy ľud vezme na zodpovednosť všetkých politikov od roku 1989, a ja s tým súhlasím.
Od roku 1989 sa politici v ekonomickej oblasti, a určite to nepreženiem, dopúšťali trestného činu vlastizrady na 5,4 miliónoch obyvateľov. Za to niekto musí niesť zodpovednosť. Napríklad aj za to, v akom žalostnom stave sa nachádzajú JRD od juhu Slovenska až na východ. Politici, ktorí dnes vládnu, do zaostalého regiónu vstúpia len dva mesiace pred voľbami, keď žobrú o hlasy. Som človek z praxe a verte, že by som zmenil ekonomickú politiku aj ekonomicko-sociálne myslenie predsedu vlády či jej členov.
Ak hovoríte o trestnom čine vlastizrady, pripisujete ho aj Gašparovičovi. Vo vysokej politike je dosť dlho, aby s tým mohol niečo urobiť.
Nech si každý občan, ktorý bude čítať moje slová, vyberie, čo uzná za vhodné. Mená som nepovedal. Situácia je katastrofálna, najväčším problémom je, že sme rozpredali majetok občanov. Pamätáte sa, v akom stave sme mali poľnohospodárstvo a ako dopadlo po roku 1991? Je totálne zničené. Kto bol vtedy predsedom vlády?
Čarnogurský.
Nebudem o tom hovoriť. Pýtal som sa vás, kto bol vtedy predsedom vlády. Prosím, nech si na to odpovie ktokoľvek.
Pokojne sa tu pristavím. Čarnogurský totiž v článku na blogu ukázal, koľko družstiev existovalo v čase, keď nastupoval do vlády, a koľko ich bolo, keď odchádzal. Argumentuje, že tá kritika je nepravdivá.
Dobre, nebudem menovať. Meno Čarnogurský som nepovedal, to ste povedali vy.
Niečo naznačíte, ale nedopoviete. Voči voličom to nie je férové.
V rokoch 1991 a 1992 sa zničili jednotné roľnícke družstvá. V rokoch 1992 a 1993 sa zlikvidoval tabakový priemysel, tisíce ľudí šli na dlažbu. Strategické firmy sa odovzdávali zahraničným podnikateľom, v rukách majú všetko. Koľko sme ich mali, 160 či 170? Dnes ich máme päť.
Nesmieme zabudnúť, ako to tu zhumpľovala strana, ktorej ste boli členom, teda HZDS. Slovenskú kapitálotvornú vrstvu tvorila tým, že kamarátom a verným rozdávala fabriky za zlomky cien, tie potom padli na hubu. Takých fabrík môžem menovať desiatky.
Slovensko sa drancuje celých 24 rokov. Práve preto hovorím, že dochádzalo k páchaniu trestného činu vlastizrady. Samozrejme, česť výnimkám. Isto uznáte, že jeden radový člen HZDS to nemohol zastaviť.
Mohla to ovplyvniť dvojka strany a šéf parlamentu Gašparovič. Aby som však bol presný k tým družstvám – Čarnogurský tvrdí, že „podľa štatistických ročeniek SR tu v roku 1990 bolo 680 poľnohospodárskych družstiev, v roku 1991 už 827 a na konci roku 1992 až 1025.“
Povedal som, kedy sa započalo s likvidáciou družstiev – v rokoch 1991 a 1992. Pán redaktor, dúfam, že to tam napíšete.
Napíšem to presne, ako hovoríte. Od roku 1990 do konca roku 1992 počet družstiev stúpol zo 680 na 1025.
Ja by som týmto číslam neveril, lebo ich počet v skutočnosti klesal. Poďte sa raz pozrieť sem do regiónu.
Žijem tam šesť mesiacov z roka.
Všetko je tu zlikvidované, verte mi. A na tom nesú vtedajší politici obrovskú vinu. Jednoznačne môžem povedať, že je to vlastizrada.
Čarnogurský tvrdí, že finančná podpora JRD bola za jeho vlády najvyššia. Znamená to, že klame?
Skúsme prejsť na inú tému. Ja som pána Čarnogurského nespomenul, hovoril som o rokoch 1991 a 1992.
Vtedy bol predsedom vlády on.
Dobre. Určite nie som typ človeka, ktorý by teraz útočil na svojho spolukandidáta, z mojej strany by to nebolo fér.
Ste dobrý – zaútočíte, ale nemenujete, hoci každý vie dotyčného identifikovať.
(smiech) Musíme sa potom stretnúť, dáme si poldeci a podebatujeme. Páči sa mi, ako sa pýtate.
[content type="img" render-type="pressphoto" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/54/5450237/5450237.jpeg?rev=2" author=""]Politici od roku 1989 sa na občanoch dopúšťajú trestného činu vlastizrady. (foto SITA)[/content]
[content type="citation"]Zmenil by som Ficovo myslenie[/content]
Myslíte si, že súčasťou mentálnej výbavy prezidenta by mala byť diplomacia a asertivita?
Jeho inteligencia musí byť na takej úrovni, aby vychádzal s každým. Nemôže a nemá právo nikoho urážať, musí byť seriózny, aj keď sú rozporné stanoviská.
Vy by ste dokázali vyjsť s každým?
Jasné. Prezident si nemôže dovoliť hádať sa.
Pýtam sa, lebo ako primátor Rimavskej Soboty ste tamojšiemu poslancovi Véghovi povedali, že má ekonomické myslenie na úrovni hojdacieho koňa.
Máte to naštudované. Mám problém s poslaneckým klubom Smeru v našom mestskom zastupiteľstve, lebo ma ako nezávislého primátora brzdí na každom kroku. Poslanec Végh dáva také návrhy, že sa skutočne rovnajú váhe dreveného hojdacieho koňa.
V prezidentskom kresle sa polepšíte?
Počkajte, to je úplne iná situácia. (smiech) Nemôžete porovnávať poslanecký klub v Rimavskej Sobote a primátora s postom prezidenta.
Na ňom by ste boli odkázaný na debaty s onakvejšími Smerákmi.
Určite, ale dovolím si povedať, že by sme našli spoločnú reč tak, ako ju nachádzam aj doma. Pozrite sa na asfaltovanie ulíc v meste. Od júna som do poslancov kopal a drvil ich ako kone, a aha, čo sa stalo – nakoniec to celý klub Smeru odsúhlasil. Ak viem, že mám pravdu, nepopustím. Dnes mi viac ako 23-tisíc ľudí tlieska, že som za tri roky dokázal vyasfaltovať 34 ulíc a na jar chystám ďalších 11.
Dokázal som tiež vrátiť zber tuhého komunálneho odpadu späť pod kontrolu mesta. Kúpil som dve smetiarske autá. Smer dal na mňa trestné oznámenie, hoci sa dokázalo, že v porovnaní s predchádzajúcimi 15 rokmi tým ročne šetrím mestu 450-tisíc eur. Nájdite mi iné mesto na Slovensku, kde sa poplatky za smeti obyvateľom znížili z 20,31 eura na 13 eur. Nenájdete ho. A verte, že do konca svojho volebného obdobia takto vyriešim aj vykurovanie mesta.
Ľudí u vás trápi najmä nezamestnanosť. Čo ste ako bývalý podpredseda VÚC a dnes primátor urobili, aby klesla?
Bohužiaľ, neklesá, držíme sa na 35 percentách. Dovolím si tiež povedať, že je to falošné číslo, lebo v Rimavskej Sobote je 40- až 42-percentná nezamestnanosť, akurát úrady práce ľudí umelo vyraďujú z evidencie. Tí potom z regiónu odchádzajú. Ak si však niekto myslí, že primátor ako osoba vyrieši nezamestnanosť, tak sa mýli.
To netvrdím.
Neraz som písal stanoviská, pripomienky, žiadosti, na výjazdovom rokovaní vlády som osobne rokoval s premiérom. Žiadal som ho, aby konečne pochopil, že ako okresné mesto dlho suverénne vedieme neslávnu ligu nezamestnanosti.
Rokoval som s talianskym podnikateľom, ale, bohužiaľ, ušiel. Podobne to dopadlo s ruským podnikateľom, ktorý mal zamestnať 1200 ľudí. Tešil som sa a až na jednu poslankyňu môj návrh, že mu za jedno euro poskytneme 32 hektárov, odkleplo aj zastupiteľstvo. Bohužiaľ, od mája som toho podnikateľa nevidel a pozemok sa vrátil späť pod kontrolu občanov.
Snažím sa teda, čo je v mojich silách, ale pýtam sa, čo robí miestny klub Smeru? Koľkokrát jeho členovia sadli do auta a navštívili premiéra Fica, aby pomohol? Pritom v susednom meste Hnúšťa, ktorého primátor Bagačka sedí za Smer v parlamente, sa kupujú lavičky v cene osemtisíc eur za jednu. To zodpovedá hodnote dvojizbového bytu v Hnúšti. Však toto nie je normálne. A čo sociálny podnik v Klenovci, na ktorý sa minulo 200-miliónov korún? Dnes neexistuje a nezamestnanosť ostala. Smeráci v meste ma teda kritizujú, ale na druhej strane neurobili nič preto, aby pomohli.
Nezamestnanosť chcete riešiť aj ako prezident. Vravíte, že ste rokovali s Ficom a vykašľal sa na vás. Kde beriete istotu, že potom budete mať takú prirodzenú autoritu, že vám na hlavu kašľať nebude?
Medzi primátorom mesta a prezidentom je predsa rozdiel. V rámci dobrej spolupráce by som mnou určite komunikoval inak ako teraz.
Mečiar by vám vedel povedať, ako premiér dokáže kašľať na hlavu štátu, v tomto prípade Kováča.
(smiech) Dobre, beriem to.
[content type="citation"]Pozdrav Na stráž? To je nič[/content]
Vo vašom kraji aj priamo v Rimavskej Sobote ako šéf VÚC uspel Kotleba. Ako chcete spolupracovať s človekom, ktorý mal v minulosti extrémistické a fašistické prejavy? Ste schopný podať si s ním ruku?
Bol demokraticky zvolený, čo musíme rešpektovať. Ruku som mu podal bez problémov, aj som mu zaželal veľa úspechov. Som presvedčený, že napriek absencii skúseností z riadenia kraja sa do toho dostane a svoju funkciu zvládne.
Ako vnímate jeho pozdrav Na stráž, spoločné fotografie s neonacistami či jeho vyjadrenia?
Nie vo všetkom s pánom Kotlebom súhlasím, SNP nemôže nazvať komunistickým pučom. Že sa však zdraví Na stráž, to nič nie je, nemôžem do toho povedať ani áno, ani nie, je to jeho názor. Rešpektujem, že ho volilo 71-tisíc občanov kraja. To musí rešpektovať každý, predseda vlády aj prezident.
Rešpektovať demokraticky zvoleného šéfa kraja neznamená, že sa musí mlčať o ostatnom. Povedať, že je jedno, ako sa zdraví, je trochu čudné.
A ako by som do toho mohol zasiahnuť?
Napríklad to verejne odsúdiť.
Nebudem to odsudzovať, je to jeho záležitosť.
Predsa vnímate historický kontext toho pozdravu.
Samozrejme, že vnímam. Vytýkam mu však názor na SNP, že odmieta spoluprácu s parlamentnými politickými stranami, a tiež odmietanie využívania eurofondov.
Čo ste ako primátor urobili, aby sa v Rimavskej Sobote riešil problém Rómov?
Deväťdesiatpäť percent z nich, žiaľ, nemá prácu. Keď ich firmy vidia, nemajú šancu sa zamestnať, veď v našom regióne s tým má problém aj majorita.
Prečo neskúsite úspešnú cestu, s ktorou začali Spišský Hrhov, Sveržov, Čičava, Spišské Tomášovce, Nitra nad Ipľom alebo Ulič? Starostovia to vzali do svojich rúk a neuveriteľne sa posunuli.
Sledujem to, napríklad tie zámkové dlažby, ktoré vyrábajú Rómovia. Nemôžu ich však robiť všetci.
Je to jedna z možností.
Ja som vlani vymyslel a poslancom predložil návrh, že pre Rómov vyčleníme 30 hektárov pôdy. Kto z nich bude mať chuť zobrať si 15 či 20-árový pozemok, dáme mu ho v sume jedno euro za ár. Uvidíme, ako to dopadne. Ak by Rómovia mali chuť poľnohospodárčiť, majú šancu. Verím, že sa niekto prihlási.
Viete však, čo robia? Húfne odchádzajú žobrať do Talianska, Rakúska, Nemecka a Francúzska. Máme tu aj to neslávne známe čierne mesto – sídlisko na Dúžavskej ceste. Žije v ňom okolo 1250 Rómov, v jednej izbe spávajú desiati aj dvanásti.
Preto sa pýtam, prečo ste sa ešte nevybrali porozprávať a inšpirovať tam, kde to funguje.
Beriem túto pripomienku, ale vy si myslíte, že tam je všetko vyriešené?
Niekde treba začať.
Tunajší Rómovia robili buď v stavebníctve alebo poľnohospodárstve. Preto sme prijali uznesenie o vyčlenení 30 hektárov a ponúkame im ich. Uvidíme, ako to dopadne.
[content type="citation"]Nemám žiadne hriechy[/content]
V čom konkrétne by ste boli lepší prezident ako ostatní kandidáti?
Politici, ktorí sú dlho pri moci, už žijú stereotypne, či je to Fico, Hrušovský, alebo iní. Nepoznajú problematiku národa, nevedia, ako žijú radoví občania, ako hladujú. Niekto mi povie, že priemerná mzda je viac ako 800 eur. To môže byť v Bratislave, nie v Rimavskej Sobote, kde je katastrofálna situácia.
Chodil som po Slovensku a viete, čo vám poviem? V Prešove a okolí dokonca občania zbožňujú Kotlebu a nenávidia Fica. To isté platí aj v Brezne a na Horehroní. Keby ste si u nás na námestí sadli na lavičku, zistili by ste, že viac ako 75 percent ľudí nesúhlasí so súčasnou politikou.
Tí politici nepoznajú, čo to znamená, keď za mnou do úradu príde žienka a ja jej dám 15 či 20 eur, aby si mohla kúpiť chlieb. Ja by som bol prezidentom z ľudu.
Kiska žije v Poprade.
Kiska je, samozrejme, iné kafe. Situáciu ľudí pozná určite lepšie ako páni, čo žijú v Bratislave.
Aký je váš aktuálny majetok?
Som spolumajiteľ rodinnej eseročky, v ktorej mám 25-percentný podiel. Minulý rok som tam zarobil 18- až 19-tisíc eur. Vlani som za 100-tisíc eur kúpil chatu v rekreačnej oblasti Kurinec – Zelená voda. Zaplatil som 20-percentnú akontáciu a na zvyšok si vzal úver v Tatra banke. Mesačne splácam 1600 eur.
Kde bývate?
Býval som v dome svojej dcéry, ale ten sme pred mesiacom predali. Dnes bývam v dome svojho syna.
Na akom aute sa vozíte?
Mám služobný Superb a súkromnú Fabiu.
Máte okrem spomínaného úveru iné dlhy?
Nie.
Aké sú vaše úspory na účte?
Okolo 35-tisíc eur.
Ste veriaci?
Áno, som katolík a bol som krstený aj birmovaný ako premiér Fico.
Podpísali by ste zákon sprísňujúci podmienky interrupcií?
Nechal by som ho tak, ako je. Ak by však poslanecký zbor, ktorý zastupuje ľudí, prijal také rozhodnutie, jeho stanovisko by som rešpektoval a podpísal aj sprísnenie.
Čo registrované partnerstvá?
Základom spoločnosti je rodina, teda manželka, manžel a deti. Ak by však poslanci registrované partnerstvá odsúhlasili, opäť by som to rešpektoval a nemal s tým problém. V tomto prípade však na to ešte nie je politická vôľa.
Dekriminalizácia marihuany?
V budúcnosti sa zrejme nevyhneme tomu, že parlament bude musieť prijať nejaký mierny ústupok, ale mám pocit, že v tomto sme stále konzervatívna krajina a na legalizáciu sme nedozreli.
Fajčili ste niekedy marihuanu?
Nie. Nefajčím ani cigarety a dokonca nepijem.
Máte vôbec nejaké hriechy?
Žiadne, veď preto chcem byť prezidentom. (smiech)
Rozhovor bol autorizovaný, Jozef Šimko v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: redakcia
Beata
Balogová
