Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Vysoké školy sú v rozpočtovom provizóriu.
Od ministerstva školstva ešte nemajú rozpis dotácií na tento rok, mesačne dostávajú menej ako dvanástinu minuloročného rozpočtu, čo znamená menej prostriedkov na mzdy aj prevádzku.
Podľa schváleného štátneho rozpočtu majú prísť vysoké školy tento rok o viac ako 21 miliónov eur.
Popritom im nariadenie vlády ukladá zvýšiť platy svojich zamestnancov o 16 eur, čo ich má dokopy stáť vyše desať miliónov eur. Vysoké školy hovoria aj o prepúšťaní, rozvoj je podľa nich nemožný.
Na zvýšenie platov potrebujú desať miliónov
"Zvyšujeme základné platy a znižujeme osobné ohodnotenia o 16 eur. To je reálne pretavenie zvýšenia platov na vysokých školách. Tým, že sme dostali o 20 miliónov eur menej, nie sú peniaze na zvýšenie," povedal pre TASR predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško, ktorý pôsobí na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (STU).
"Mám dlhoročnú skúsenosť, aj ako dekan, aj ako riaditeľ ústavu, že ak nezačneme konať preventívne a od štátu už nedostaneme prostriedky, v máji budú tie dopady dvojnásobné," dodal.
Podľa Smieška sa od roku 2002 nestalo, aby vysoké školy nemali rozpis dotácií k dispozícii ešte v predchádzajúcom roku.
Šéf Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár hovorí, že ministerstvo disponuje finančnými prostriedkami na úrovni asi desať miliónov eur, ktorými by sa malo vykryť zvýšenie platov.
"Na to, aby sa tieto prostriedky mohli použiť na zvýšenie platov, by ministerstvo školstva potrebovalo nastaviť vnútorný rozpočet kapitoly tak, aby sa to zníženie rozpočtu o vyše 20 miliónov eur podľa možnosti nedotýkalo miezd zamestnancov vysokých škôl. Nie je možné zvyšovať platy a znižovať objem finančných prostriedkov," uviedol Vozár, ktorý tento mesiac o situácii rokoval na ministerstve školstva.
Rezort podľa neho rokuje aj s ministerstvom financií a hľadá možnosti, aby sa škrtanie v rozpočte nedotklo miezd. Škrtanie by sa nemalo dotknúť zvyšovania platov na vysokých školách ani podľa predsedu školských odborárov Pavla Ondeka.
Školy prežijú, no bez rozvoja
Ministerstvo školstva zatiaľ nechce povedať, ako rozdelí peniaze pre vysoké školy a či dostanú peniaze navyše na zvýšenie platov. Tvrdí však, že organizácie, ktoré zastupujú vysoké školy, by mali dostať návrh rozdelenia dotácií na pripomienkovanie do konca januára.
"Chceme, aby metodika odrážala dve veci jednak zvýšenie platov, a tiež povinné viazanie zdrojov. Do jej konečného schválenia dostávajú vysoké školy na mesačnej báze finančné prostriedky zálohovo," povedal hovorca ministra školstva Michal Kaliňák.
Šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič (Smer) koncom augusta 2013 označil za svoju prioritu vybojovať v tohtoročnom rozpočte viac peňazí pre kvalitné programy na vysokých školách.
Kvestor košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Karol László hovorí, že podľa predbežných výpočtov klesne dotácia pre ich školu asi o päť percent.
"Ak sa takáto predikcia potvrdí, budeme musieť pristúpiť k úsporným opatreniam. Jedným z možných riešení je zníženie počtu zamestnancov, keďže na energiách a ďalších bežných tovaroch veľký priestor na škrtenie nie je," povedal pre TASR.
Pri takejto výške dotácie podľa neho škola prežije, ale nebude možný žiaden rozvoj. Ako reálne sa prejaví schválené zvýšenie platov, bude podľa neho známe, až keď budú mať školy rozpis dotácií.
"V prípade, že sa potvrdí pokles, bude na rozhodnutí dekanov jednotlivých fakúlt, či na mzdy obetujú dodatočné zdroje, ktoré sú určené napríklad na spolufinancovanie projektov zo štrukturálnych fondov Únie, alebo budú zvažovať redukciu pracovníkov, resp. znižovanie platov," dodal.
Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer hovorí, že za poslednú dekádu univerzita znížila počet tvorivých pracovníkov o 14 percent.
"Prepúšťanie ďalších kľúčových ľudí už nevratne ohrozí schopnosť vzdelávať a skúmať v mnohých technických odboroch. Paradoxne v období, kedy investujeme do prístrojov a pracovísk pre zatraktívnenie štúdia technických disciplín a pre zlepšenie spolupráce s praxou," zdôraznil.
Kvestorka Univerzity Komenského v Bratislave Monika Tarabová tiež povedala, že výška dotácie od štátu nebola pre UK postačujúca ani v minulosti.
"Pokrývala iba zhruba dve tretiny reálnych nákladov, zvyšok si bola nútená univerzita pokrývať z nedotačných zdrojov," spresnila.
