FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Na jar dal po troch rokoch práce na mieste vedúceho úradu ministerstva spravodlivosti prednosť práci v KDH. Po siedmich mesiacoch sa sem vracia, ale už ako najmladší minister novej slovenskej vlády. DANIEL LIPŠIC sa ujal rezortu, o ktorý nemal nikto záujem a čakajú ho kľúčové reformy. Neprajníci mu pripomínajú jeho nízky vek, on hovorí, že napriek svojim necelým tridsiatim rokom si verí. V rokoch 1991 až 1995 bol predsedom Občianskodemokratickej mládeže. Na ministerstvo prišiel v roku 1998, po prijatí nového zákona o štátnej službe funkciu opustil, aby nemusel opustiť KDH. Do vymenovania za ministra pracoval ako právnik.
Stali ste sa ministrom v rezorte, v ktorom nám Európska únia vyčíta závažné nedostatky. Trúfate si?
„Mojím prvoradým cieľom je vytvoriť dobrý a silný tím ľudí, ktorý má víziu, ako má vyzerať justícia a legislatíva. Samotný minister môže podľa mňa len málo a potrebuje silný tím zložený zo sudcov a právnikov. Zatiaľ sa zdá, že sa to vo vedení ministerstva podarí.“
Objavili sa aj hlasy, že ste na takúto úlohu ešte príliš mladý.
„Účasť vo vláde by nemala byť vecou veku, ale vecou odbornosti a vízie. Myslím si, že sa nám podarilo dať dokopy dobrý program reformy justície. Je to dobrý základ pre reformu justície a právneho systému.“
Neobávate sa, vzhľadom na váš vek, že budete mať problém presadiť svoju autoritu u skúsenejších podriadených?
„S veľkou časťou zamestnancov ministerstva sa poznám. Pri akejkoľvek komunikácii je dôležité mať vzájomný rešpekt, bez ohľadu na vek a postavenie.“
Tvorí tím, o ktorom hovoríte, stará garda z ministerstva, alebo noví ľudia, ktorí majú vašu dôveru?
„Ešte stále prebiehajú rozhovory s niektorými vybranými osobnosťami na vedúce posty, nechcem predbiehať. Na ministerstve ide o kontinuitu, zrejme pôjde o kombináciu ľudí, ktorí tu už pôsobili, ale aj nových odborníkov.“
Je stav justície skutočne taký vážny, ako ho vníma verejnosť a zahraničie?
„Je to vážne. Na druhej strane podľa môjho úprimného presvedčenia je len malá časť sudcov, ktorí rozhodujú nezákonným spôsobom a majú problémy s korupciou. Práve tí vrhajú zlé svetlo na všetkých sudcov.“
Radovému občanovi najviac sťažujú život prieťahy v súdnom konaní. Prečo ich je tak veľa?
„Prieťahy v konaní sú jedným z najvážnejších problémov súdnictva, ale nielen slovenského. Každá vyspelá demokracia má problém s dĺžkou súdneho konania, niektorá viac, niektorá menej. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú o niečo väčší problém.“
Okresný súd v Michalovciach dostal pokutu 150-tisíc korún, lebo nebol schopný za 11 rokov vydať rozsudok. Ako je to vôbec možné?
„Je to kombinácia faktorov. Pravdepodobne išlo o komplikovaný prípad. Pokiaľ viem, išlo o reštitučné konanie. Naše súdy sú stále výrazne materiálne poddimenzované. Preto sme si ako jeden zo základných zámerov dali informatizáciu súdnictva. Ďalším dôvodom je legislatíva, ktorá umožňuje účastníkovi konania - väčšinou odporcovi, aby umelo predlžoval súdne konanie.“
Plánujete s tým niečo spraviť?
„Už bola zriadená pracovná komisia, ktorá by mala v priebehu niekoľkých týždňov vypracovať návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá zefektívni a zrýchli civilné konanie. Ten zámer sme mali aj pred štyrmi rokmi, ale novelu bývalá vláda výrazne modifikovala, vďaka svojej širokospektrálnosti.“
Sú medzi súdmi rozdiely v počte ukončených prípadov a prieťahov v konaní?
„Rozdiely sú medzi sudcami. Výkonnosť kolíše. Niektorí sudcovia majú problémy s organizáciou pojednávania, a to sa odzrkadľuje na ich rozhodovaní.“
Považujete dnešný systém disciplinárnej zodpovednosti sudcov za dostatočný?
„Nepovažujem.“
Chýba medzi sudcami ochota vyrovnať sa s čiernymi ovcami spomedzi kolegov?
„Viaceré rozhodnutia disciplinárnych senátov z minulých rokov boli odrazom falošnej solidarity. Pokiaľ sa súdnictvo, aj v rámci disciplinárneho konania, neočistí samo, tlaky zákonodarnej a výkonnej moci urobiť očistu súdnictva za sudcov budú legitímne. Zatiaľ sa zdá, že disciplinárny systém nefunguje.“
Ako sa to dá zmeniť?
„Jednou z možných zmien je inštitút tzv. etickej komisie, zloženej len sčasti zo sudcov. Bude vyšetrovacím orgánom a bude môcť podávať návrhy na disciplinárne konanie. Možná je aj zmena v zložení disciplinárnych senátov. Väčšinu by v nich mali mať sudcovia, ale zastúpené by mohli byť aj iné právnické profesie.“
Ako minister máte právo podávať návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcom. Budete ho využívať častejšie ako váš predchodca?
„Môj predchodca využíval túto možnosť oveľa častejšie ako predchádzajúci ministri. Problém nebol v tom, že sa nepodávali návrhy, ale v tom, ako dopadli pred disciplinárnym súdom. Viaceré takéto prípady som zastupoval a musím povedať, že na niektorých pojednávaniach som nevedel, kto je navrhovateľ a kto sudca, voči ktorému konanie smeruje.“
Máte ako minister dostatok kompetencií, aby ste tento stav zmenili?
„Vo verejnosti ešte stále pretrváva názor, že minister spravodlivosti riadi súdy a zodpovedá za ich rozhodnutia. Nie je to tak. Minister je súčasťou výkonnej moci a súdna moc je od nej nezávislá.“
Sudcovia sú nezávislí. Nie ste bezmocný? Čo môže sudcov obmedzovať?
„Zákon. Nezávislosť je len jednou stránkou mince. Sudcovia sú viazaní zákonom. Ak tomu tak nie je, je potrebné hľadať mechanizmy, akým spôsobom je možné sankcionovať sudcov, ktorí si takúto povinnosť neplnia, či už spôsobujú prieťahy, alebo rozhodujú nekvalitne.“
Otvorene sa hovorí o potrebe zmenšiť počet okresných a krajských súdov. Aký to má význam?
„Ušetrí sa tým časť finančných prostriedkov, ktoré sa dnes dávajú na údržbu budov, áut, na personál, ktorý nemá nič spoločné s priamym výkonom súdnej moci. V justícii sa dajú použiť oveľa efektívnejšie. Dnes máme malé okresné súdy s troma, štyrmi sudcami, ktorí sa nemôžu špecializovať. Pri dnešnom rozsahu právnej regulácie je nemožné, aby akýkoľvek právnik, alebo sudca bol špecialistom na všetky právne odvetvia. Nevyhnutne tým trpí kvalita rozhodovania.“
Nesťaží to iba dostupnosť práva pre obyčajných ľudí?
„Som presvedčený, že pre občana, ktorý sa dostane na súd raz-dvakrát za život, je dôležitejšie to, aby súd rozhodol zákonne a včas, a nie či bude cestovať 15 alebo 30 kilometrov.“
Vie sa už, ktoré súdy budú zrušené?
„Nie. Chcel by som v krátkom čase ustanoviť komisiu, ktorá by mala do niekoľkých mesiacov pripraviť návrh na optimalizáciu súdnej štruktúry. Nechcem nechávať sudcov na týchto súdoch v neistote. Ak rozhodnutie padne, stane sa to v relatívne krátkom čase.“
Čo sa stane so sudcami z týchto súdov?
„Zrejme im budú ponúknuté sudcovské miesta na iných súdoch, väčšinou v obvodoch ich krajských súdov, tam kde bude personálne najhoršia situácia. Sudcovia krajských súdov by mohli prejsť na okresný súd, ak by s tým súhlasili. Platové náležitosti by im ostali.“
Očakáva sa aj komplexná rekodifikácia dôležitých právnych noriem, ako sú napríklad Občiansky či Trestný zákonník. Kedy k tomu dôjde?
„Myslím si, že trestná rekodifikácia sa podarí v tomto volebnom období. Pri civilnej rekodifikácii je otázka trošku zložitejšia. Civilné rekodifikácie sú v oveľa skoršom štádiu prípravy. Najmä rekodifikácia Občianskeho zákonníka je veľmi ambiciózny projekt a v tomto okamihu neviem, či je lepšie sústrediť sa na celkovú rekodifikáciu, alebo ísť formou čiastkových noviel.“
Objavujú sa hlasy o akejsi vojne medzi sudcami a policajtmi, ktorí sa sťažujú, že ich prácu znehodnotia pochybné rozhodnutia súdov. Vnímate aj vy tieto napäté vzťahy?
„Nemyslím si, že je to vhodné pomenovanie. Ak niekto volá, aby súdy spolupracovali s políciou, tak si neuvedomuje postavenie súdnej moci v právnom systéme. Samozrejme, aj mňa niektoré rozhodnutia súdov napríklad o vzatí do väzby prekvapili a nemyslím si, že boli vynesené celkom podľa zákona.“
Stalo sa, že podobné rozhodnutia vyniesli sudcovia, o ktorých sa ukázalo, že robili nadprácu pre bývalý režim. Neprekážajú vám takíto ľudia v justícii?
„Po novembri ‘89, až na malé výnimky, zostali v súdnictve všetci sudcovia, ktorí v ňom pôsobili aj pred tým. Boli medzi nimi takí, ktorí rozhodovali o politických deliktoch a vykonávali aj istý druh nadpráce. Je na spoločenskú diskusiu, či by nebolo dobré s týmto stavom niečo urobiť. Samozrejme, zmenou zákona, ktorý by umožňoval disciplinárne konanie voči sudcom, ktorí sa v minulosti spreneverili svojej profesii a princípom spravodlivosti. Viaceré krajiny po návrate k demokracii takúto právnu úpravu prijali. Dokonca takýmto sudcom zakázali pracovať v súkromnej praxi ako advokátom.“
Chystáte prijatie podobného zákona?
„Plánujem o tom začať diskusiu.“
Nebolo by jedným z riešení, aby aj sudcovia podliehali kontrolám Najvyššieho bezpečnostného úradu? Ján Čarnogurský takúto možnosť odmietal, aký je váš názor?
„Nie som zásadne proti, ale nič by to nevyriešilo. Tí sudcovia by mohli aj naďalej súdiť. Okrem prípadov, kde by sa museli oboznamovať s utajovanými skutočnosťami.“
Posledné štyri roky bola práca justície poznačená osobným sporom ministra Čarnogurského a predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Neobávate sa, že bude pokračovať aj za vášho pôsobenia?
„Mám a zrejme aj budem mať odlišné predstavy o justícii ako pán Harabin. Ale budem sa snažiť nájsť zhodu vo vecných riešeniach.“
On vás už ale obvinil, že ste justičné skúšky spravili protiprávne.
„Predseda Najvyššieho súdu má tendenciu, aj keď mu to neprináleží, hodnotiť, čo je zákonné a čo protizákonné. Nedávno vyhlásil, že aj jeho odvolanie z funkcie by bolo protiústavné, ale Ústavný súd jeho žiadosť zamietol. Pre mňa je dôležité rozhodnutie skúšobnej komisie a predsedníctva advokátskej komory.“
Teoreticky je možné, že Harabina Súdna rada opäť zvolí za predsedu Najvyššieho súdu. Čo potom?
„Myslím, že by to justícii nepomohlo.“
Počas rokovaní o zostavení vlády sa o rezorte spravodlivosti neviedli žiadne spory. Pavol Hrušovský sa vyjadril, že rezort bol neatraktívny a KDH malo pripraveného odborníka, a preto pripadol vašej strane. Nie sú takéto výroky nešťastné?
„Na koaličnej rade vznikla situácia, že bolo niekoľko rezortov, ktoré priamo nepožadovala žiadna koaličná strana. Je pravda, že to bol aj rezort spravodlivosti. Úcta k pravde mi káže takto vám to povedať.“
Hrozí, že sa opäť oddiali účinnosť ustanovení zákona o sudcoch, ktoré riešia ich platové náležitosti. Je to správne?
„V roku 2000 sa prijal kompromis, že platy budú zvýšené až o dva roky, od 1. 1. 2003. Išlo o korektnú dohodu a myslím, že by nebolo najšťastnejšie, keby vláda posunula účinnosť tohto ustanovenia ešte o rok.“
Sudcovia vyhlasujú, že zvyšovanie ich platov by bolo účinným krokom boja proti korupcii na súdoch. Súhlasíte?
„Nie celkom. Sudcovia u nás majú v porovnaní s platmi iných ústavných činiteľov primerané príjmy. Nemyslím, že existuje priamy vzťah medzi mierou korupcie a výškou príjmu. Pokiaľ majú sudcovia dostatok prostriedkov na zabezpečenie živobytia, tak sa otázka korupcie stáva otázkou elementárnej morálky.“
Vaša partnerka je novinárka. Ako ste si vyriešili možný konflikt záujmov?
„Po dohode - aj s vedením televízie, kde pracuje - nebude pracovať na materiáloch týkajúcich sa justície. Majú dohodnutý spôsob, aby sa vyvarovali akémukoľvek náznaku konfliktu záujmov.“
Dala vám vo voľbách svoj hlas?
„Napriek tomu, že viem, komu dala svoj hlas, nerád by som to prezrádzal.“
Aký bol váš vzťah s Jánom Čarnogurským? Niektorí hovoria až o otcovskom vzťahu.
„Myslím si, že veľmi dobrý. Prakticky všetky základné zmeny na ministerstve sme spolu konzultovali. Mnohému ma naučil a dúfam, že to budem vedieť využiť.“
Dal aj vám nejaké rady?
„Hovorili sme o niektorých konkrétnych veciach, najmä o rozpočtových otázkach. Požiadal som ho, aby som s ním mohol niektoré veci konzultovať, s čím súhlasil. Som veľmi rád.“ ROMAN PATAJ
