Pred päťdesiatimi rokmi sa tak spolu s Dánskou evanjelickou cirkvou a Československou cirkvou husitskou zaradila medzi prvé tri cirkvi v Európe, ktoré v tom čase priznali ženám právo na ordináciu.
Štatút ECAV o ordinácii žien a ich ustanovení do kňazskej služby schválil generálny konvent cirkvi 24. apríla 1951 a v tom istom roku 15. júla bola ordinovaná prvá žena na Slovensku. Stala sa ňou ThB. Darina Bancíková, ktorá v rokoch 1941 až 1945 študovala na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Hoci D. Bancíková fakultu absolvovala s vyznamenaním, trvalo ešte šesť rokov, kým smela byť vysvätená na kňaza.
Bancíková bola ordinovaná v evanjelickom kostole v Tisovci spolu s ôsmimi mužmi, vysvätil ich biskup Vladimír Čobrda. V čase prijatia štatútu o ordinácii žien v ECAV neboli názory na túto otázku jednoznačné. Svedčí o tom fakt, že v roku 1951 musela byť na Slovensku ordinácia dvakrát, pretože polovica absolventov teológie odmietla dať sa vysvätiť spolu so ženou. Okrem toho štatút prisudzoval ordinovaným ženám tie isté povinnosti ako ordinovaným mužom, nie však tie isté práva. Ženy v tom období nemohli samostatne viesť cirkevný zbor, smeli byť iba kaplánkami, nie volenými farárkami. Až v roku 1972 Generálny konvent zrušil toto obmedzenie a v roku 1973 bola D. Bancíková zvolená a inštalovaná v Evanjelickom cirkevnom zbore vo Veľkom Lome, kde pôsobila až do odchodu do dôchodku.
Situácia sa postupom času menila a študentiek evanjelickej teológie pribúdalo. V súčasnosti pôsobí v aktívnej službe v ECAV na Slovensku 30 percent žien. Sú samostatnými aj pomocnými farárkami, kaplánkami, katechetkami, spirituálkami na evanjelických školách, asistentkami na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Pracujú na biskupských úradoch, v diakonii a na iných postoch. Väčšina z nich je vydatých a má rodiny. Ich práca sa stala neodmysliteľnou súčasťou života cirkvi.
Významné výročie ordinácie žien si ECAV pripomenie seminárom a službami Božími v Liptovskom Hrádku a Liptovskom Mikuláši 29. a 30. júna.
*ch na
