Slovensko, krajina zosuvov

Na piatich percentách územia Slovenska hrozia zosuvy pôdy. Čím viac prší, tým je riziko vyššie.

Tohtoročný zosuv v Piešťanoch tesne obišiel rodinný dom.(Zdroj: TASR)

Pred pár týždňami sa pri Piešťanoch zosúvala časť svahu. Pohybujúca sa masa zeme spôsobila poriadny rozruch – zosuv len o pár metrov minul rodinný dom, prišli hasiči aj geológovia, zavreli cestu aj vodovod, zasadli komisie.

Podľa prvých odhadov sa pri Piešťanoch zosunulo niekoľko sto kubíkov zeme.

Keď pred 54 rokmi došlo k doteraz najväčšiemu zosuvu na Slovensku, pri meste Handlová, hýbalo sa 14 miliónov kubíkov zeme, teda prinajmenšom tisíckrát toľko ako pri piešťanskom zosuve.

21-tisíc rizík

Za polstoročie medzi handlovským a piešťanským zosuvom došlo k mnohým ďalším, ale za ten čas sa posnuli vpred aj geológovia. Predovšetkým dokázali zmapovať rizikové územia. Podľa digitálnej mapy na webe Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra máme na Slovensku aspoň 21-tisíc svahových deformácií. Dohromady zaberajú plochu 257-tisíc hektárov, čo je viac ako päť percent územia krajiny.

„Medzi najviac postihnuté oblasti patria kontakty vulkanických pohorí s kotlinami – Vtáčnik, Kremnické vrchy a Hornonitrianska a Handlovská kotlina, východný okraj Kremnických vrchov, okraje Slanských vrchov a ich kontakt s Východoslovenskou nížinou, resp. Košickou kotlinou a severný okraj Vihorlatských vrchov,“ vyberá spomedzi rizikových miest Pavol Liščák, šéf oddelenia inžinierskej geológie v geologickom ústave.

Liščák sleduje aj dianie v susedných krajinách. „V Česku majú zaregistrovaných 14 178, v Poľsku 12 150 svahových porúch. Tieto krajiny uvádzam preto, že s obidvoma máme spoločné flyšové Karpaty a práve v nich majú, podobne ako je to u nás, väčšinu zosuvov a iných svahových porúch.

fotolia_hlvna-ilustracka_res.jpg

V Rakúsku sa počet zosuvov odhaduje na 25-tisíc a sú sústredené v Alpách, nížinaté Maďarsko ich má len 400.

Geológia a počasie

Dôvody, prečo sa masa zeme začne hýbať, sú pod i nad ňou. Najdôležitejšia je geologická stavba. U nás je z pohľadu geológov rizikovým najmä takzvaný vnútrokarpatský flyš. „Flyš predstavuje striedanie ílovcov a pieskovcov v premenlivom pomere, kde najčastejšie dochádza k zosuvom zvetralín po priaznivo uložených vrstvových plochách,“ vysvetľuje Liščák.

Druhou rozhodujúcou príčinou sú zrážky. „Nielen dažďové, ale tiež snehové, najmä pri náhlom topení, často spojenom s dažďom,“ dodáva Liščák.

Práve klimatické anomálie vo veľkej miere spôsobili aj dva najznámejšie zosuvy – v Handlovej a v Nižnej Myšli. „Od júna do decembra 1960 zrážkové anomálie v oblasti Handlovej prekročili vtedajší priemer zrážkových úhrnov o viac ako 50 percent,“ hovorí geológ.

Ešte podrobnejšie opisuje predpoklady zosuvov v roku 2010 na východe Slovenska. „Už prvé štyri mesiace roka boli mimoriadne bohaté na zrážky. V máji potom došlo na všetkých hodnotených staniciach SHMÚ k prekročeniu priemernej hodnoty zrážkového úhrnu o viac ako sto percent.“

Táto bohatá závlaha následne zhoršila „stabilitné pomery svahov a vytvorila podmienky na vznik svahového pohybu“.

zosuv1_r9894_res.jpg

Handlová v roku 1961 prišla o desiatky domov. FOTO – ARCHÍVn.-mysla---zosuv-1_r802_res.jpg

cesta-nm_r7689_res.jpg

Klesajúci svah v Nižnej Mišli ničil domy aj cesty. FOTO – TOMÁŠ JESENSKÝ

Aj človek

Tretím dôležitým narušiteľom stability je človek. „K zosuvom prispieva nevhodnými aktivitami - podrezaním päty svahu, priťažením odlučných a úpätných častí svahu, nevhodnou manipuláciou s povrchovou vodou,“ hodnotí Liščák.

Príkladom kombinácie prírodných podmienok a ľudskej činnosti je podľa neho zosuv v Podhradí na západnom okraji pohoria Vtáčnik v máji a júni 1978. „Okrem geologickej stavby bol podmienený ťažbou hnedého uhlia. Statické poruchy sa vtedy prejavili na 116 obytných domoch.“

Pri nedávnom zosuve pri Piešťanoch tiež mohla zohrať úlohu ľudská aktivita. „Popri geologickej predispozícii prispeli k aktivizácii zosuvu viac ako 50-ročné ťažobné aktivity v kameňolome, ktoré výrazne oslabili pätu svahu.“

Hoci človek dokáže terén poškodiť, jeho možnosti naprávať, čo sa už raz dalo do pohybu, nie sú veľké. „Závisí to od veľkosti zosuvu a hĺbky šmykovej plochy. Napríklad na území handlovského zosuvu je akákoľvek výstavba vylúčená. Isteže, disponujeme technológiami, ktorými by bolo možné stabilizovať aj veľké zosuvy, ale takéto stabilizácie by neúnosne predražovali následnú výstavbu,“ hovorí geológ.

Aspoň prevencia

Človek síce geologické zloženie zeme neovplyvní, no môže sa mu lepšie prispôsobiť. Podľa Liščáka je kľúčové poznať terén, na ktorom sa má stavať. „Inžinierskym geológom, by, samozrejme, pomohlo, keby sa konečne podarilo presadiť v stavebnom zákone ustanovenie, ktoré by projektantov či individuálnych stavebníkov zaviazalo povinne využívať výsledky inžinierskogeologického prieskumu. Problém je, že stavebníci a investori tento aspekt zanedbávajú.“

Informácií o rizikových miestach je už podľa neho dosť. V Atlase stability svahov máme na veľmi dobrej úrovni spracovanú informáciu o zosuvoch. Územné plány mnohých obcí zohľadňujú túto zosuvnú dokumentáciu. Podobne, pri líniových stavbách typu diaľnic, železníc a ďalších komunikácií sú zohľadnené výsledky viac ako 50-ročnej práce slovenských geológov pri registrácii zosuvov a iných svahových porúch,“ hovorí Liščák.

„Navyše, na významných zosuvoch máme vybudované monitorovacie systémy, prostredníctvom ktorých dokážeme spravidla včas identifikovať možnú aktivizáciu zosuvu,“ dodáva geológ.

n.-mysla---zosuv-2_r7300_res.jpg

Zdemolované domy sa už opraviť nedajú. FOTO SME- TOMÁŠ JESENSKÝ

V Nižnej Myšli už žijú iba stromy

Pred necelými štyrmi rokmi podmáčaná zem vyhnala z domovov obyvateľov Nižnej Myšle. Zrejme navždy.

V noci z 3. na 4. júna 2010 pribudlo v Nižnej Myšli takmer dvesto bezdomovcov. Mohutný zosuv pôdy poškodil takmer päťdesiat domov, dvadsaťdeväť museli zbúrať.

Hlboké rany v dušiach ľudí a na tvári dediny ani tri a pol roka po kataklizme čas nevyliečil. „Z večera do rána sme prišli o všetko. Dodnes sa s tým nedokážem zmieriť,“ spomína Karol Glajc.

Namiesto kolaudácie asanácia

Tri a pol roka pracoval v Anglicku ako zvárač, len aby si splnil sen. Keď mu manželka zatelefonovala, že čakajú ďalší prírastok, dal výpoveď. V novučičkom, vlastnoručne postavenom rodinnom hniezde, do ktorého investoval všetky peniaze, ostávalo osadiť už len zábradlie na prednom balkóne.

„Na ďalší týždeň som chcel dom kolaudovať. Neviete si predstaviť tú radosť. Namiesto toho som ho musel búrať,“ hovorí Karol.

Deň po katastrofe visela na balkóne čudne skrútenej novostavby nedosušená bielizeň. Manželka ju nestihla ani zvesiť.

„V noci som sa zobudil, počul som, že v dome niečo prasklo, psy začali brechať. Zbadal som praskliny v múre, neustále sa zväčšovali. O hodinu som už utekal. Našťastie, manželka s deťmi spala u našich.“

Ráno neveril vlastným očiam. Dom zasiahol mohutný zosuv pôdy. Obrovský tlak kubíkov zeminy nasiaknutej dlhotrvajúcimi lejakmi nadvihol časť budovy ako zápalkovú škatuľku.

„Podlahy vystrelilo do metrovej výšky. Dom však ostal vcelku. Len vďaka železobetónovým základom sa nezrútil,“ vysvetľuje Karol.

Stavebné povolenie

Stavebné povolenie dostal v roku 2005. Vydal mu ho spoločný stavebný úrad v Čani. Ani tam však o riziku zosuvu údajne nevedeli. A tak ľudia budovali desaťročia svoje domy na rizikovej svahovej deformácii.

Relatívne stabilný svah dali do pohybu až extrémne zrážky, ktoré v júli 2010 postihli takmer celé Slovensko. Ničivý zosuv mal rozmery tristo krát dvesto metrov, hĺbku približne pätnásť metrov.

Viacerí obyvatelia Nižnej Myšle tvrdia, že pred niekoľkými desiatkami rokov robili v obci geologický prieskum. Dokumentácia sa však záhadne stratila.

„Mne nikto nič nepovedal, nikto ma na nič neupozornil. Lokality, kde hrozia zosuvy, by mali byť súčasťou územného plánu každej obce. Po tej katastrofe je u nás v časti dediny stavebná uzávera. Žiaľ, neskoro,“ hovorí Karol.

Glajcovci žijú od pohromy u svokrovcov. Deviati pod jednou strechou.

Karol je rozhodnutý pustiť sa do novej stavby. Pravda, na inom mieste. Pozemok, na ktorom stál ich dom, je nielen nebezpečný, ale aj bezcenný. A tak po okrajoch vysadil hrušky, slivky, čerešne, jablone.

„Zvarím ešte futbalové bránky, uprostred bude ihrisko. Aspoň si s príbuznými zahráme futbal...“

Ulica (bez)nádeje

Nešťastie v Nižnej Myšli zmobilizovalo celé Slovensko. Mesto Košice darovalo ťažko skúšanej obci pätnásť nových kontajnerových bytov za symbolické euro. Obytný dom z kontajnerov samospráva postavila na Luniku IX pre obyvateľov paneláka, ktorý museli po ničivom požiari zbúrať. Nakoniec atypická bytovka za viac ako 330-tisíc eur ostala prázdna. Vysoké nájomné odradilo budúcich nájomníkov od sťahovania.

„Pomaly tu už nikoho nenájdete,“ hovorí Stanislav Nagy, jeden z posledných obyvateľov narýchlo postaveného sídliska v lokalite Kopanice.

S manželkou Annou strávil v kontajnerovom byte štvrté Vianoce a Nový rok. Aj oni prišli o dom. Väčšina susedov z Ulice nádeje, ako ktosi spontánne nazval novú štvrť, sa rozpŕchla po okolitých obciach, žijú u príbuzných, kúpili si staršie rodinné domy, ktoré rekonštruujú, poniektorí sa pustili do výstavby nových.

„My už stavať nebudeme. Máme svoje roky,“ rezignovane vraví 58-ročný muž. V januári minulého roku, pár rokov pred dôchodkom, prišiel o prácu.

Sedíme v obývačke spojenej s kuchynkou, vedľa je spálňa, z predsiene sa vchádza do kúpeľne s toaletou a sprchovacím kútom. Nagyovci platia mesačne vyše dvesto eur. Kúrenie, ohrev vody a varenie je na elektrinu.

„V lete je tu horúco, v zime zima. Keď chceme byt vykúriť, lezie to poriadne do peňazí.“ Nagyovci zatiaľ márne čakajú na pridelenie nájomného bytu v novej bytovke. Obec ju začala stavať vlani v septembri. Strihať pásku by mali na jeseň tohto roku.

„Neviem, či sa toho dočkáme. Prinajhoršom dožijeme tu,“ rozmýšľa Stanislav Nagy. A v smutných očiach sa mu zračí beznádej.

n.-mysla---dom-k.-glajca_r5950_res.jpg

Karol Glajc pred už kolaudovať nový dom nestihol. FOTO – TOMÁŠ JESENSKÝ

Stavebná uzávera

V zasadačke obecného úradu visí nová geologická mapa obce. Červenou farbou sú vyznačené lokality postihnuté aktívnymi zosuvmi, žltou rizikové oblasti so svahovými deformáciami. Dohromady tvoria takmer polovicu obce.

„V časti s aktívnymi zosuvmi platí stavebná uzávera,“ vysvetľuje starosta Ľudovít Grega. „Tam nevydáme povolenie ani len na malú stavbu. V potenciálne ohrozených územiach bude musieť žiadateľ doložiť geologický a statický posudok.“

Svah v lokalite Pod cintorínom akoby rozryli ťažké buldozéry. Mohutný zosuv je stále v pohybe, ohrozuje aj základnú školu.

„Pred pár rokmi sa tu deti sánkovali. Dnes je to nemysliteľné. A to tu mali stáť rodinné domy!“ krúti hlavou starosta.

Podľa územného plánu obce, ktorý bol schválený len dva roky pred živelnou pohromou, práve táto časť bola určená na individuálnu bytovú výstavbu. Informácie o nebezpečnom kopci v ňom nie sú: „Všetko by ľahlo. Sodoma a Gomora.“

Podľa novely geologického zákona, ktorá platí od 1. októbra minulého roku, sú samosprávy miest a obcí povinné zakomponovať do územných plánov výsledky geologických prieskumov svahových deformácií s rizikom zosuvov. Stavebné úrady by mali konečne kvalifikovane rozhodovať.

„Je to tá najlepšia prevencia. Keby zákon platil skôr, tragédia sa nemusela stať,“ myslí si starosta.

Hromozvod

Aj tri a pol roka po najväčšom zosuve pôdy na Slovensku za posledné roky starostu naďalej najviac zamestnávajú dôsledky tragédie.

Treba sanovať nebezpečné svahy, dokončiť bytovku pre poškodených, porozmýšľať nad využitím prázdnych kontajnerových bytov, vyrovnať pozemky, na ktorých stoja a kde by mohla pokračovať výstavba. Aj vzťahy medzi ľuďmi sa zhoršili.

„Solidarita medzi ľuďmi trvala tak tri dni. Závisť a klebety urobili svoje. Keby sme chceli kontajnery predať, stále by sa niekto cítil ukrivdený. Keby som z nich urobil byty pre Rómov, hnali by ma, že pomáham len Cigánom. Aj keby sme mali sto riešení, dobré medzi nimi nenájdeme.“

Mikuláš Jesenský

V Handlovej sa pohla celá hora

Obrovské handlovské zosuvy pôdy v rokoch 1960 a 1961 pripravil takmer tisíc ľudí o domy.

Rok 1960 patrí v histórii Handlovej k najtragickejším. Zosuvy pôdy vtedy pripravili o strechu nad hlavou stovky ľudí. Masy zeme zničili takmer dvesto domov.

Zosuvy našťastie neprišli náhle, pohyb pôdy naznačovali popraskané múry či vykrivené okná a dvere. Ľudí včas evakuovali, preto nikto pri katastrofe nezahynul.

Hobľovanie nepomohlo

Prírodný živel, s ktorým sa Handlová vyrovnávala dlhé roky, prišiel nenápadne až prozaicky. Jozef Juríček bol v roku 1960 tajomníkom mestského národného výboru. Blížili sa Vianoce, aj keď počasie tomu nenasvedčovalo. Snehu nebolo, naopak, neustále pršalo.

„V polovici decembra mi zatelefonoval kamarát Jozef Štrbík, ktorý býval na hornom konci Handlovej. Posťažoval sa, že sa mu nedajú zatvoriť okná, že ich má vykrútené. Vysmial som ho, či si s tým nevie poradiť. Navrhol som mu, nech ich ohobľuje a všetko bude v poriadku,“ zaspomínal si pri polstoročnom smutnom výročí zosuvov Juríček.

Kamarát, ktorému radil, sa mu hneď na druhý deň ozval, že ohobľovanie nepomohlo, situácia sa dokonca ešte zhoršila. Vybral sa k nemu a zistil, že je zle. Nielen dom, ale už aj záhradu mal zničenú. Pôda sa dala do pohybu.

Zalarmoval geológa a úrady. Vyšetrovanie ukázalo, že pôda v hore nad mestom je už popraskaná. Zasadali rôzne komisie, odborníci sa medzi sebou radili.

Začali evakuovať ľudí. Mnohí s bolesťou v srdci opúšťali domovy, v ktorých roky žili.

„Bolo tesne pred Vianocami, niektorí už mali ozdobené aj stromčeky. Nevedeli, čo ich čaká. Bolo to kruté," neubráni sa slzám pri spomienkach Juríček.

Ubytovanie v Handlovej dostávali hlavne aktívni baníci, aby mohli ďalej fárať. Prechodné ubytovanie poskytli ľuďom aj Prievidza, Žiar nad Hronom, ale aj vzdialenejšia Žilina či dokonca Bratislava.

zosuv3_r9671_res.jpg

Zosuvy trvali niekoľko mesiacov, domy padali jeden za druhým. FOTO - ARCHÍV

Nikto nezahynul

Celkovo pre zosuv pôdy opustilo stoosemdesiatdeväť domov približne deväťsto ľudí. Niektorí sa do Handlovej nikdy viac nevrátili. Škoda na budovách bola odhadnutá na osem a pol milióna vtedajších korún. Zničená však bola aj hlavná cesta smerom na Žiar nad Hronom, pôda ohrozovala banskú štôlňu. Pri nešťastí našťastie nikto nezahynul ani sa nezranil.

Zosuvy trvali niekoľko mesiacov, až do júna roku 1961.

Na búranie domov, sanačné práce, geologický prieskum či sťahovanie ľudí sa vtedy minulo takmer tridsať miliónov korún. Na ohrozených miestach sa neustále striedali stráže, pomáhali študenti z miestnych stredných škôl, o nešťastie sa zaujímala aj vtedajšia vláda. Nešťastie ľudí zomklo.

Dôvodom zosuvov nebolo len dlhotrvajúce daždivé počasie. Juríček pripomenul, že „na hornom konci Handlovej žili kedysi Nemci. Mali malé políčka a medzi nimi si vytvorili rigoly, ktoré odvádzali vodu. Po vojne vznikol štátny majetok, pôda sa spojila, rigoly boli rozorané a voda nemala kadiaľ odtekať. Výsledkom bol zosuv."

Zastaviť sa ho podarilo navezením veľkého množstva kamenia a zeminy z bane. Ochranný násyp budovali až do začiatku deväťdesiatych rokov.

Uvažujú o golfe

V súčasnosti je územie, postihnuté pred päťdesiatimi štyrmi rokmi, neobývané, zarastené trávou, kríkmi a stromami.

Stabilizačný násyp v roku 2007 získalo mesto od ministerstva životného prostredia.

„Tvar násypu sa neustále tvorí, neuskutočnila sa jeho technická a biologická rekultivácia,“ povedala hovorkyňa Handlovej Jana Paulínyová.

Mesto už pred pár rokmi chcelo územie upraviť, aby mohlo byť využívané na voľnočasové aktivity. Spomínalo sa napríklad budovanie golfového ihriska.

„Na násype možno stavať v budúcnosti len ľahké jednoposchodové stavby. Ani myšlienka jeho využitia na golf ešte nie je zabudnutá,“ zdôraznila Paulínyová.

Jedna dobrá správa pre Handlovčanov je, že na území, kde sa v roku 1960 zosypala zemina, už v súčasnosti zosuvy nehrozia. Banícke mesto má však ďalšie miesta, kde sa zem môže dať do pohybu.

„Územie Handlovej je v súčasnosti podmienečne stabilné,“ hovorí Jozef Čaplár, vedúci odboru výstavby a územného plánu Mestského úradu v Handlovej.

Lokálne zosuvy, ktoré nemajú plošný charakter, evidujú v Handlovej na hornom konci mesta, na Žiarskej, Ciglianskej ulici a na Starej ceste.

Územia monitorujú

Do roku 2012 šesťkrát do roka robil monitoring všetkých problémových oblastí odborník, ktorý mal zmluvu s mestom. Pre samosprávu to bolo finančne náročné.

„V súčasti robia monitoring pravidelne zamestnanci mesta obhliadkou veľmi dôležitých monitorovacích šácht, ktorých je v Handlovej osem, a na stabilizačnom násype sú monitorované vertikálne vrty a šachty, ktorých je takmer štyridsať,“ zdôraznil Čaplár.

Dodal, že „všetky doteraz aktivované zosuvy sú zabezpečené odvodnením a priťažením päty svahu. Intravilán Handlovej je v podstate z dvoch tretín v oblasti aktívnych alebo pasívnych zosuvov“.

Súčasnú stabilizovanú situáciu s pohybmi zeme v Handlovej môžu narušiť neúmerné zrážky, neodvodňovanie svahov alebo zmena hydrogeologických pomerov. Negatívne môžu pôsobiť aj ľudia, pokiaľ budú robiť geologické práce bez odborných posudkov.

„Akúkoľvek stavebnú aktivitu v Handlovej musia obyvatelia konzultovať s odborne spôsobilým geológom, pretože neodborné zásahy sú zväčša najväčším ohrozením a iniciujú svahové deformácie,“ dodal Čaplár.

Marián Kucman

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  7. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  2. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  7. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 10 109
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 966
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 3 760
  4. Moskva alebo Petrohrad? 3 648
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 149
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 542
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 326
  8. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 220
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 953
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 664

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Haagsky tribunál trestal najmä Srbov, po Mladičovi končí

Miloševič počas procesu zomrel, srbského extrémistu zase oslobodili. Teraz sedí v parlamente.

SVET

Najskôr cukríky, potom zabíjanie. Balkánskeho mäsiara odsúdili

Niektorí Mladiča považujú za vojnového hrdinu.

KOMENTÁRE

Bezdôsledkový Smer nám zahral komédiu

Smer je len napodobenina s niekoľkými vonkajšími znakmi politickej strany.

KOŠICE KORZÁR

Bratov Paškovcov odsúdili za bitku v centre Košíc

Dvaja dostali podmienku, jeden peňažný trest.

Neprehliadnite tiež

Domov

Plavčan radí na ministerstve ďalej, polícia sa pri eurofondoch nepohla

Exminister školstva Peter Plavčan by mal novej ministerke radiť do konca tohto roka.

Domov

Bratislavská nemocnica zrušila zmluvu s firmou na platené parkoviská

Parkoviská sú zatiaľ naďalej spoplatnené.

Domov

Ochranári kritizujú fungovanie Štatnej ochrany prírody

Slovenský ochranársky snem tvrdí, že situácia v inštitúcii je dlhodobo neudržateľná.

Domov

Slovensko nadviaže spoluprácu v oblasti školstva s Južnou Kóreou

Ministerka školstva podpísala v Soule memorandum o vzájomnej spolupráci.