Mesačný náklad na seniora v zariadení je 1900 eur.
- Ľudia na Slovensku žijú stále o štyri roky kratšie ako je priemer v EÚ.
- Počet dlhovekých rastie však aj u nás. V roku 2060 by storočných mohlo byť 5200.
- V najvyspelejších krajinách sté narodeniny predpovedajú až tretine dnešných novorodencov.
- Aby sa nezmenil počet dôchodcov, vek odchodu do dôchodku by sa do roku 2060 musel zvýšiť z dnešných 62 až na 75 rokov.
BRATISLAVA. Primátor Nitry Jozef Dvonč zablahoželal bývalému vodičovi k stým narodeninám, informovali v septembri miestne médiá.
Storočnica je dnes raritou atraktívnou pre politikov i médiá, no už čoskoro nám môže zovšednieť.
Viac svetových štúdií prognózuje, že vo vyspelých krajinách sa storočnice dožije každý tretí či dokonca druhý dnešný novorodenec.
Hoci na Slovensku podobné analýzy chýbajú, dlhovekosť bude častejšia aj u nás.
Aj napriek tomu, že dnes má v Európskej únii menej 99-ročných ľudí na počet obyvateľov iba Bulharsko a Rumunsko.
Muži získajú desaťročie
Na Slovensku dnes žije podľa údajov Sociálnej poisťovne 222 ľudí, ktorí už oslávili sté narodeniny, z toho je len 43 mužov.
„V roku 2060 by sa mohol počet viac ako storočných zvýšiť až na tritisíc,“ odhaduje situáciu demografická expertka poisťovne Allianz Michaela Grimm.
Prognóza Výskumného demografického centra predpokladá v roku 2060 až 5200 storočných. Priemerný vek muža by sa mal zvýšiť o celé desaťročie až na 82,5 roka a u žien o sedem a pol roka na 87 rokov.
K predlžovaniu dĺžky života však bude na Slovensku dochádzať v procese klesajúcej pôrodnosti a celkového starnutia populácie. Dlhovekosť tak nebude iba dôvodom na oslavy.
Demograf Branislav Šprocha upozorňuje, že kým dnes dôchodok poberá zhruba milión ľudí, v roku 2060 by to pri zachovaní dnešného veku odchodu do dôchodku boli takmer dva milióny. „Váha tejto vekovej skupiny sa zvýši zo súčasných necelých 17 na takmer 37 percent.“
Aby podiel dôchodcov zostal podobný ako dnes, musel by sa do roku 2060 zvýšiť vek odchodu do dôchodku z dnešných 62 rokov až na 75.
Dlhé dožívanie
Šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková upozorňuje, že dôsledky demografického vývoja môžu byť pre náš sociálny a zdravotnícky systém zničujúce.
„Na jednej strane sme radi, že si predlžujeme život, na druhej strane sa nezdá, že by sa rovnakým tempom darilo zlepšovať aj kvalitu života,“ hovorí.
U väčšiny ľudí starších ako 65 rokov sa podľa nej už nedarí choroby liečiť a liekmi sa iba utlmujú.
„Ľudia neodchádzajú na ochorenia ako v minulosti a tieto choroby iba potlačíme. Ich dôsledkom však vzniká imobilita, zníženie duševných schopností a mnohé demencie.“
Takíto ľudia sú v drvivej väčšine prípadov odkázaní na ústavnú starostlivosť.
Mesačné náklady na jedného klienta v zariadeniach poskytujúcich sociálnu aj zdravotnú starostlivosť sa dnes podľa Dobrotkovej pohybujú okolo 1900 eur. V záujme štátu by preto podľa nej mala byť čo najväčšia podpora opatrovateľstva starých a chorých ľudí v domácich podmienkach.
Šprocha však upozorňuje, že dôsledky demografického vývoja pocítime aj v ďalších oblastiach.
„Bude sa znižovať počet detí v materských školách, klesať počet záujemcov o vysoké školy, nedostatok sa prejaví aj na trhu práce, starnutie spotrebiteľov so sebou prinesie aj zmenu dopytu po tovaroch a službách,“ hovorí.
Storočnica nebude výnimočná
Vlády čaká vážny problém: ľudia starnú a novorodencov je málo.
BRATISLAVA. Ľudí, ktorí sa dožijú stovky, v posledných rokoch výrazne pribúda. Kým v roku 1950 bolo podľa odhadov OSN na celom svete len 23-tisíc storočných, v roku 2012 ich bolo 316-tisíc.
Do roku 2050 sa má toto číslo zvýšiť desaťnásobne. Navyše počet ľudí nad 60 rokov má v tom istom roku stúpnuť na viac ako dve miliardy a prevýši tak obyvateľstvo v produktívnom veku.
Zníženie pôrodnosti a zvýšenie priemernej dĺžky života bude viesť k výraznému celosvetovému starnutiu populácie. Vlády zatiaľ presne nevedia, ako sa s tým vyrovnať.
Vysoký počet storočných žije aj v Európe či v USA. Vo Francúzsku je ich vyše 20-tisíc, v Nemecku o dvetisíc menej, v Česku 1143.
Stovku predpovedajú tretine
Podľa demografov sa má vďaka lepšiemu zdravotníctvu a vedeckému pokroku priemerná dĺžka života v najbližších desaťročiach výrazne zvyšovať.
Posledná britská štúdia tvrdí, že z detí narodených v roku 2011 sa takmer 30 percent dožije sto a viac rokov, oproti 0,7 percenta narodených v roku 1911.
„Veľká rýchlosť, ktorou sa mení priemerná dĺžka života, znamená, že musíme radikálne zmeniť naše predstavy o starobe. Nemôžeme sa pozerať na skúsenosť našich prarodičov ako model pre nás samých,“ reagoval na štúdiu Steve Webb, britský minister pre dôchodky.
Najväčšej výzve čelia Japonci
Zvyšovanie priemernej dĺžky života prináša vládam veľké výzvy.
Zrejme najväčšou je vymyslieť, ako sa finančne postarať o dôchodcov v situácii, keď starne celá populácia a klesá počet ľudí v produktívnom veku. Problémom rozvinutých krajín je nízka pôrodnosť, ktorá vedie k vymieraniu obyvateľstva.
V Japonsku, kde je tento problém pre odmietanie imigrantov najaktuálnejší, sa má do roku 2040 znížiť počet ľudí v produktívnom veku z 81 na 57 miliónov. Celkovo má počet obyvateľov krajiny klesnúť do roku 2040 zo 127 na 106 miliónov. Výdavky na sociálne programy sa len do roku 2025 majú zvýšiť o 50 percent.
Denis Dobrovoda
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
