Narodil sa v Rakúsko-Uhorsku, zažil dve vojny, socializmus a dve demokracie. O niekoľko mesiacov bude mať Jozef Daniška z Novák 105 rokov. Žije so synom.
NOVÁKY. Daniškovci, starší aj mladší, sedia za stolom a popíjajú kávu. Keď sa takmer 105-ročného muža niečo opýtate, mierne sa nakloní, priloží si ruku k uchu, druhou vás pevne stisne a bez problémov odpovedá.
Hovorí o detstve, vojne, živote. S rokmi, menami, pamätá si značky áut, na ktorých jazdil.
Lekári sa s ním fotia
Bez niekoľkých mesiacov 105-ročný muž vyšiel pred rodinný dom bez palice. „Takto, lážoplážo,“ hovorí si pre seba a kráča do mierneho stúpania.
S manželkou žili vyše 75 rokov, teraz sa stará syn. Jozef Daniška mladší hovorí, že otec je sebestačný. Keď mu je dlho, zatelefonuje mu a zisťuje, čo sa deje. Číslo vie naspamäť. Voľby nevynecháva. Žiadna prenosná urna, po vlastných do volebnej miestnosti.
Daniškovci majú dlhovekosť v rodine. Manželka sa dožila 97 rokov a strýko vyše 90. Syn Jozef má vyše 80 rokov, ale nevyzerá na to. Keď hľadá dokumenty o otcovi, vyskočí na stoličku.
Aký je život takmer stopäťročného človeka? „Zo dňa na deň človek hynie, nedá sa nič robiť. Ale rozum mi funguje. Najem sa, vyspím, normálne môžem debatovať, ale už nie veľa, lebo potom sa mi hlava krúti.“
Ráno vstane, ustelie si posteľ, každý deň sa oholí, pomodlí sa, dá si pol litra kávy a pol vianočky. A večer si dá za kalištek drienkovice. Problém je, že nebol dobrý rok a málo napálili.
„Ak má človek žiť pod mieru, v biede alebo v chorobe, umrieť je krajšie. Ešte sa mám rád, ale niekedy ma to tak dostihne. Nemám nejaké ťažkosti. Mal som šťastie v živote, že som takmer nebol chorý,“ reaguje na otázku, koľko by sa chcel dožiť. Chodí k lekárom na pravidelné prehliadky.
„Prekontrolujú ma od palca až po uši. Primár ma zoberie pod pazuchu a prevedie ma po ordinácii.“ Pri odchode mu nedávno dali fľašu šampanského, od sestry dostal kvety, ešte sa s ním aj odfotili.
Život dvoch starých ľudí nie je ľahký. Jozef Daniška mladší hovorí, že ledva stíhajú všetko platiť. Takmer 300 eur ide na inkaso a približne za rovnakú sumu žijú mesiac. Z toho ešte vyše 50 eur minú na lieky.
Telefón na syna vie naspamäť.
FOTO - SME – JÁN KROŠLÁK
Z chudoby do Prahy
Pochádza z Čiernej Lehoty pri Bánovciach nad Bebravou. „Prvú rybu som jedol na vojne. Žili sme vo veľkej chudobe,“ dodáva a pri spomienke na maďarské školy prehodí pár viet po maďarsky.
Pred druhou svetovou vojnou išiel za prácou do Čiech. Poľnohospodársky robotník prešiel Brno, Opavu a skončil v Prahe. Naučil sa tam hrať na krídlovku.
V Prahe zaplatil 150 korún za vodičský preukaz a pracoval vo veľkej Vodkolkovej pekárni. „Já mám holku od Vodkolkú, tá má očká ako šmolku, to je holka vzdelaná, pro Danišku delaná,“ zaspieva. „Keď som mal osemnásť, Praha už bola moja. Aj frajerku som mal. Mali ma radi,“ usmieva sa.
Pri vyhlasovaní slovenského štátu stál s kapelou na námestí pod tribúnou a hral na krídlovke. „Tam ho vidím (Jozefa Tisa), keď išiel po schodoch. Pamätám sa, ako povedal, Česi sa nám smejú, že sa nevychováme, ale nás vychová Žitný ostrov.“
V druhej svetovej vojne nebojoval, ale bol blízko. Súkromník, u ktorého pracoval ako vodič, zorganizoval jednotku dobrovoľníkov a smerovali na Ukrajinu na starých nákladiakoch.
„Prišli sme na Ukrajinu a nejaký dôstojník nás zastavil. Vrátil nás domov. Tri dni sme išli. Tie autá boli také staré pekáče. Prišli by sme tam o krk,“ hovorí.
Po vojne si otvoril autodopravu a presťahoval sa do Novák. Komunisti mu autá zoštátnili a až do dôchodku robil zájazdového šoféra. Bol na piatich prezidentských pohreboch. Na Masarykovom ešte súkromne, ostatným už ako šofér.
„Ešte toto musím povedať. Mladým, čo prídu po mne, prajem úspechy v škole, veľa zdravia, politike nech dajú pokoj a všetko nech riešia s úsmevom a zdravým rozumom. Vtedy budú mať úspech. A ešte, aby sa dožili konca dobrého života, tak ako ja.“
Recept majú Japonci
Seniori sa zdravo stravujú, sú aktívni a spoločnosť si ich váži.
TOKIO. BRATISLAVA. Najväčšiu šancu dožiť sa sto rokov majú obyvatelia Japonska, kde žije šestina všetkých svetových storočných.
Za hlavný dôvod dlhovekosti vedci považujú stravovacie návyky - japonská kuchyňa je založená na obilninách, rybách a zelenine.
Väčšina najstarších žije na vidieku, v ústraní bez veľkomestského stresu. V Japonsku sa starí ľudia tešia úcte a ostávajú spoločensky aj športovo aktívni.
Niektorí vedci vyzdvihujú tradičnú spiritualitu, ktorá ľudí upokojuje a znižuje obavy zo životných problémov.
Denis Dobrovoda
