BRATISLAVA. Ukrajinu trápi veľká korupcia aj v školstve, tituly sa kupujú, zhodujú sa ukrajinskí študenti, ktorí prišli za vzdelaním na Slovensko.
V piatok prijali pozvanie nezávislého prezidentského kandidáta Radoslava Procházku, aby diskutovali o dianí v ich vlasti.
Domov sa študenti vracajú dvakrát za rok, naposledy tam boli na Vianoce. Viacerí sa zúčastnili na protestoch na majdane.
Či sa vrátia domov natrvalo, povedať nevedia. Hovoria, že záleží, či padne prezident Viktor Janukovyč.
[content type="avizo-clanok" id="7077522" url-type="sme-article" title="Prečítajte si komentár editora The Economist"][/content]
Možno sa nevrátia
„Určite sa nevrátim, keď sa nič nezmení a budú tam politici ako Janukovyč. Nebudú tam žiadne možnosti,“ vraví študentka politológie na Univerzite Komenského Julianna Pavlykovská. O odchode podľa nej snívajú hlavne mladí.
Diktátorské zákony a policajný štát, to študentom prekáža najviac. Študentka politológie upozorňuje, že nestačí len vymeniť prezidenta. „Treba hlbšie zmeny.“ Teraz sa študenti obávajú výnimočného stavu, vtedy by vláda napríklad odpojila internet a televíziu.
Z domu majú informácie, že medzi policajtmi sa nájdu aj takí, ktorých vydieraním nútia ísť proti demonštrantom, aj keď v skutočnosti Janukovyča neznášajú.
Ukrajinská polícia vyvoláva atmosféru strachu a neplatí to len na miestach, kde prebiehajú protesty.
„Keď tam večer zbadáte policajtov, radšej idete preč. Ak vás chcú kontrolovať v aute, nechcete im zastaviť, lebo môžu robiť, čo chcú,“ vraví študentka. Na našu políciu sa podľa nich dá spoľahnúť viac.
Študenti teraz čakajú pomoc od Európskej únie. Pavlykovská by privítala, aby Únia potrestala ich vládnych politikov. Ukrajinci by tak podľa nej pochopili, že im Únia dokáže pomôcť.
Odísť je problém
Vycestovať na Západ je pre študentov problém. „Víza sú zadarmo, ale ak nemáte od niekoho z Únie pozvánku, von sa dostanete len na pár dní cez cestovnú kanceláriu,“ opisuje peripetie s cestovaním a poznávaním Pavlykovská.
Jej aj ďalším siedmim študentom, ktorí boli na piatkovom stretnutí, sa podarilo získať štipendium pre zahraničných študentov.
Keď bola Yulianna s mamou na hranici, museli ich pasovej kontrole ukázať aj to, či majú so sebou dosť peňazí.
Študentka tvrdí, že je to bežné a ich štát tak bráni úteku z krajiny za prácou. „Chcú od vás aj doklady, že pracujete a nechcete za zamestnaním emigrovať.“
Keby bolo možné víza získať jednoduchšie, ľudia by Úniu mohli spoznať a zmeniť na ňu názor. „Najmä u nás na východe si myslia, že je veľmi zlá,“ vraví Pavlykovská.
Učitelia píšu diplomovky
Na Slovensko ich okrem menšej korupcie zlákala aj vyššia životná úroveň a väčšia sloboda či úroveň škôl, ktorú považujú za európsku.
Artem Polosuchin z STU vraví, že zatiaľ čo on sa na Ukrajine poctivo pripravoval, jeho kamarát iba zaplatil a spravil skúšku.
„Netreba tam nič vedieť, platíte si učiteľov, ktorí vám napíšu diplomovky. Tu naozaj študujeme, učia nás rozmýšľať,“ hovorí Pavlykovská.
Vysokoškolský titul na Ukrajine prácu nezaručuje. „Nezaujíma ich, či ste vzdelaný, ak nemáte známosti, prácu nedostanete.“
Zamestnanie často podmieňujú úplatkom, podľa Pavlykovskej pýtajú až dvetisíc dolárov.
[content type="avizo-clanok" img-db="galis" id="7078746" url-type="sme-article"]Čo si počať s Ukrajinou? pýta sa Tomáš Gális[/content]
Beata
Balogová
