Odborníci varujú, že zákon je nejednoznačný a oslabí vnímanie hrozby prísneho trestu.
BRATISLAVA. Maľovanie hákových krížov či hajlovanie na verejnosti už nemusí byť ako doteraz trestným činom. Od soboty 1. februára budú policajti posudzovať, s akým zámerom človek skutok robí.
Ak zdvihnutej pravici prisúdia policajti úmysel propagovať hnutie, ktoré násilím potláča práva iných, môže ísť človek na jeden až päť rokov do väzenia.
Ak sa rozhodnú, že človek nehajloval s týmto úmyslom, bude stačiť pokuta do päťsto eur, prípadne len pokarhanie.
Zmenu zavádza novela zákona o priestupkoch, ktorú poslanci prijali minulý rok, keď sprísňovali pravidlá proti chuligánom na štadiónoch.
Kotlebu netrestali
Štatistika 2012
v roku 2012 evidovali 104 trestných činov extrémizmu,
najčastejšie šlo o nosenie odznakov a nášiviek či vytetované extrémistické symboly.
Policajti vysvetľujú, že jedným cieľom novely je potrestať aj tie skutky, ktoré doteraz končili bez trestu, teda odmietnutím trestného konania z dôvodu, že sa nenaplnili znaky trestného činu.
„Z pohľadu verejného záujmu o potláčanie prejavov extrémizmu je dôležité, aby ani tieto protiprávne konania neboli tolerované,“ vraví hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
Príkladom je rozhodnutie prokuratúry z roku 2009, ktoré zastavilo stíhanie Mariana Kotlebu za pozdrav „Na stráž!“.
Prokurátorka ho obhajovala tým, že Kotleba pri pozdrave nezdvihol pravú ruku do výšky pleca a nespojil dva prsty na úroveň oka.
„Nemožno obvinenému dostatočne preukázať to, či jeho úmysel smeroval k prejavovaniu sympatií k hnutiam, ktoré propagujú potláčanie základných práv iných,“ napísala v rozhodnutí.
Nechcú kriminalizovať
Druhým cieľom zmeny je vyhnúť sa príliš prísnym postihom pri skutkoch, ktoré v skutočnosti nie sú také závažné. To oceňujú aj odborníci na extrémizmus, ktorých denník SME oslovil.
Ako príklad uvádzajú 15-ročného študenta, ktorý v triede na tabuľu nakreslí hákový kríž, aby sa ukázal ako rebel pred spolužiakmi. Skončí so záznamom v registri, no po novom by mu hrozila maximálne pokuta.
Právnička Jana Rojčeková dodáva, že nové pravidlá povedú k nejednoznačnosti, lebo formulácie v Trestnom zákone a zákone o priestupkoch sa až tak nelíšia. Bude teda záležať na policajtoch, ako jednotlivé skutky posúdia.
„Keď nedokážu úmysel, alebo ho nebudú chcieť dokázať, človek záznam do trestného registra nedostane,“ pripomína. „Môže hroziť, že tam, kde budú kontakty, sa aj trestné činy budú posudzovať ako priestupky.“
Ďalší zase varujú, že zavedením extrémistických priestupkov sa môže stratiť odstrašujúci účinok starej normy. Ľudia už nebudú hajlovanie považovať za niečo prísne nezákonné.
Prokurátor: Ukáže prax
Spoluautor nových zákonov Peter Sepéši z Generálnej prokuratúry sa neobáva, že by pre nové pravidlá extrémisti častejšie vyviazli s ľahšími trestmi. Priznáva, že policajti si môžu zákony vysvetľovať rôzne.
„Ľudia sú omylní, majú často odlišný spôsob vnímania a posudzovania závažnosti tej istej situácie,“ vraví Sepéši.
Aplikácia nových pravidiel sa podľa neho postupne zjednotí. Verí, že pomôže prax, rozhodnutia súdov o opravných prostriedkoch či dozor prokuratúry, ktorá môže metodicky policajtov usmerňovať.
„Pri priestupkoch je možný aj súdny prieskum rozhodnutí,“ dodáva prokurátor s tým, že žiadne rozhodnutie policajta nebude neopraviteľné.
„Toto platí pri akejkoľvek novej právnej úprave. Duch zákona je jednoznačne vysvetlený v dôvodovej správe a veríme, že sa ustáli praxou a judikatúrou, ktorá výklad zákona spresní až s odstupom času po jeho prijatí.“
Susedia bez priestupkov
Český politológ Miroslav Mareš hovorí, že európske krajiny riešia prípady hajlovania či hákových krížov rôzne.
„V niektorých krajinách to nie je vôbec trestné, ak tam nie je úmysel, inde je to trestný čin.“
S extrémistickými priestupkami bude Slovensko medzi susedmi skôr výnimkou.
„Takto ponímaná kategória priestupkov v Česku neexistuje, v Maďarsku a Poľsku pokiaľ viem, tiež nie,“ dodáva Mareš.
