BRATISLAVA. Ako dlho majú školy na dejepise preberať holokaust, štát neprikazuje.
Učitelia sa tak môžu rozhodnúť, či masové vyvražďovanie najmä Židov spomenú iba ako súčasť druhej svetovej vojny, alebo mu venujú niekoľko hodín.
Kým na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca preberajú tretiaci holokaust päť hodín, študenti Strednej odbornej školy stavebnej Emila Belluša v Trenčíne iba jednu, s diskusiou aj dve.
Základné školy sa holokaustu venujú necelú hodinu, aj to iba okrajovo, vraví učiteľ zo základnej školy Svinia Matúš Baňas. „Je to citlivá téma, žiaci to ešte tak nevnímajú.“
Exkurzie pomáhajú
„Najúčinnejšou výučbou o holokauste je návšteva koncentračného tábora,“ hovorí riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Viliam Kratochvíl. Takéto exkurzie robí Gymnázium Jura Hronca každý rok.
Dejepisár Tomáš Slezák vraví, že to na žiakoch zanechá dojem. „Uvedomia si tú obludnosť. Cestou späť z exkurzie panuje v autobuse hrobové ticho.“
Hoci to nie je bežné, Baňas hovorí, že návštevu koncentračného tábora zvládli aj deviataci jeho kolegu. „Diskutovali aj s rabínom, ktorý tam bol.“
Konkrétne príklady
Žiaci si holokaust lepšie predstavia práve na konkrétnych prípadoch, zhodujú sa učitelia aj pedagogický ústav.
Podľa Slezáka je pre šudentov problém predstaviť si, koľko ľudí počas holokaustu zahynulo.
„Treba to dať do konkrétneho príbehu nejakej rodiny. Potom si môžu uvedomiť, že sa to môže stať komukoľvek.“
Štúdium holokaustu má podľa Baňasa naučiť žiakov tolerancii. Slezák si vie predstaviť, že by sa o holokauste v našich školách učilo aj viac, dôležitá je však podľa neho kvalita.
„No netreba to preháňať, aby sa študenti nepresýtili.“ Viac ako desať hodín iba o holokauste je podľa neho veľa.
Beata
Balogová
