BRATISLAVA. Je jedna popoludní a štyridsiatnik Imrich rozmieňa ďalšiu bankovku.
Do ruky si berie plechovku piva a mince hádže do výherného automatu, ktorý je hlavným zdrojom svetla v herni na bratislavskej autobusovej stanici.
„Je to blbosť, akurát by som šiel hrať inam. Mali by to nechať, nech to rieši trh,“ reaguje vyučený kuchár na informáciu o zákaze hracích automatov v Brne.
Mestskí poslanci tam minulý týždeň automaty vykázali z 23 mestských častí, vo zvyšných šiestich ich povolili iba vo vyhradených uliciach.
Odborníci odhadujú, že od hrania je závislých jedno až tri percentá ľudí. Naše mestá zatiaľ nechávajú hazardu zväčša voľný priebeh.
Z väčších miest nereguluje automaty žiadne, odvolávajú sa pritom na prísny zákon.
Je to na ľuďoch
Ten dnes samosprávam umožňuje vykázať automaty zo svojho územia, len ak to v petícii podporí aspoň 30 percent obyvateľov starších ako 18 rokov.
To sa zatiaľ podarilo v Beluši, Podolínci či Sabinove, v prípade veľkých miest by však petíciu museli podpísať desaťtisíce ľudí.
„Keďže mestu nebola takáto petícia doručená, nemohlo prijať zákaz prevádzkovania hazardných hier,“ vraví hovorkyňa trenčianskej radnice Erika Ságová. V meste je 78 automatov, samospráve prinášajú vyše 121-tisíc eur ročne.
Mestá poukazujú aj na to, že automaty čoraz väčšmi vytláčajú internetové hry, videolotérie či kurzové stávky.
„Počet výherných prístrojov u nás klesol od roku 2009 zo 484 na 102 kusov, z čoho vidno, že ekonomický trh sám reguluje hazardné hry,“ povedala hovorkyňa Prešova Veronika Kmetóny Gazdová.
Podobne argumentuje aj Bratislava, kde za štyri roky ubudlo 162 automatov a dnes ich je v meste 225, v Banskej Bystrici hovoria o asi päťdesiatpercentnom poklese.
Psychiater Ludvik Nábělek upozorňuje, že mestá by nemali pred následkami gamblerstva zatvárať oči.
„Až štvrtina pacientov prichádza na liečbu po neúspešnom pokuse o samovraždu, ďalší ju dokonali,“ varuje.
S patologickými hráčmi spravidla trpí celá rodina a tento problém sa tak dotýka stoviek tisíc ľudí.
Závažná otázka
„Náš zákon bol zrejme aj pod lobistickým tlakom formulovaný tak, aby regulácia automatov skôr nešla, ako šla,“ myslí si psychiater.
Ministerstvo financií 30-percentné petičné kvórum obhajuje. Tvrdí, že v občianskej spoločnosti je obvyklé využívať na vyjadrenie sa k závažným otázkam života obce inštitút petície.
Výška kvóra podľa nich kopíruje prax pri petíciách na vyhlásenie miestneho referenda či na iniciovanie odvolávania starostu, ktoré tiež musí podporiť aspoň 30 percent voličov.
Igor Vicel z Asociácie zábavy a hier tvrdí, že väčšia regulácia by priniesla rozmach čiernych herní.
„Každý kto si prestane kontrolovať svoju vášeň, je tým postihnutý. To sa však týka napríklad aj alkoholu a počuli ste, že by sa zamedzovalo otváranie pohostinstiev,“ pýta sa.
Nábělek upozorňuje, že zákon komplikuje regulovanie hazardu aj tým, že mestá ho môžu zakázať iba na celom území.
„Rozumnejšie je sústrediť hazard na jedno, najlepšie vzdialenejšie miesto, aby ľudia museli vyvinúť úsilie, keď sa chcú zúčastňovať na rizikových aktivitách.“
Hazard by sa tak dal vylúčiť aj z chudobnejších lokalít, ktorých obyvatelia sú gamblerstvom najohrozenejší.
Vicel oponuje, že by sa tým otvoril priestor na korupciu. „Na princípe kto viac dá, tomu herňa zostane.“
Beata
Balogová
