FIGEĽ: Závery summitu EÚ sú pre SR potvrdením dôveryhodnosti

BRATISLAVA 25. októbra (SITA) - Hlavný vyjednávač Slovenska s Európskou úniou Ján Figeľ oceňuje, že európska pätnástka bola schopná dohodnúť sa na financovaní rozšírenia, pretože bez celkovej dohody na strane únie by nebolo možné očakávať predloženie spol

očných v plánovanom termíne najneskôr začiatkom novembra. Týmto summitom je podľa jeho slov vytvorený predpoklad pre ďalší progres v rokovaniach. "Najdôležitejším politickým rozhodnutím je, že únia počíta s rozšírením o desať kandidátskych krajín schopných byť pripravených na členstvo v roku 2004, vrátane Slovenska," uviedol pre agentúru SITA. Pre Slovensko je to zároveň potvrdenie dôveryhodnosti ako reálneho kandidáta na vstup. O záveroch summitu budú kandidátske krajiny rokovať na úrovni predsedov vlád v pondelok na minisummite, ktorý organizuje predsednícka krajina EÚ, Dánsko.
Ako ďalej Figeľ povedal, najdôležitejšie finančné rozhodnutie pätnástky je potvrdením, že "po vstupe sa nové členské krajiny nedostanú do negatívnej finančnej pozície nie s nedefinovaným obdobím, ale s predvstupovým stavom, za ktorý pokladáme rok 2003". Dohoda o priamych platbách vychádza z návrhu Európskej komisie a je spojená s francúzsko-nemeckým kompromisom. Ten je kombináciou nábehu priamych platieb na strane budúcich členských krajín a postupného poklesu podpory pre terajšie členské krajiny, keďže zmrazenie a pohyb celkového objemu prostriedkov bude reflektovať iba mieru inflácie. "Kombinácia týchto dvoch javov za stabilného finančného rámca vlastne znamená možnosť vyrovnania úrovne priamych platieb v únii skôr ako sa predpokladalo," uviedol Figeľ. "Náš záujem je samozrejme taký, aby budúci finančný plán únie po roku 2006 bol vynegociovaný a rozhodnutý budúcimi členmi, medzi ktorými chceme byť," dodal.
Slovensko zároveň kriticky vníma zníženie prostriedkov na zníženie štrukturálnych operácií oproti pôvodnému návrhu, "čo však môže vytvárať istý negociačný priestor, ktorý by bol daný dôsledným využitím celkového finančného objemu pripraveného pre rozšírenie na základe berlínskeho finančného plánu z roku 1999". EÚ sa dohodla, že na štrukturálne akcie venuje na prvé tri roky po rozšírení pre kandidátske krajiny 23 miliárd eur čo je o 2,5 miliardy menej ako pôvodne navrhovala Európska komisia, ale viac oproti 21,4 miliardám, ktoré navrhovalo Nemecko.

ll