Európski populisti a extrémisti sa líšia, no spája ich strach o prácu, kritika tradičných politických strán a obavy o stratu národnej identity.
1.80. roky
Fakty
Euroskeptické strany
- Nezávislá strana V. Británie
- Švédski demokrati
- Alternatíva pre Nemecko
- Strana Fínov
- talianske Hnutie piatich hviezd a Liga severu
- maďarský Jobbik
- rakúski Slobodní
- francúzsky Národný front
- holandská Strana slobody
Populistické a krajne pravicové strany v Európe sa objavujú v 80. rokoch hlavne ako protestné strany, ktoré kritizujú pomery doma.
Začína sa éra francúzskeho populistu Jeana Marie Le Pena, Taliana Umberta Bossiho či Rakúšana Jörga Haidera.
Najviac využívajú strach a obavy z toho, čo prinesie pád komunizmu v Európe v roku 1989 a otvorenie hraníc východnému bloku.
Populisti oslovujú tých, ktorí sa boja o prácu, plat, postavenie, uznanie, o vzdelanie.
2.Islamofóbi
Po útoku na americké dvojičky v roku 2001 sa pridáva strach z moslimov a islamu.
Ten podľa prieskumu univerzity v Bielefelde považuje až 50 percent ľudí v ôsmich európskych krajinách za netolerantné náboženstvo, ktoré spájajú s násilím a terorizmom.
3.Rozširovanie Únie
V roku 2004 vstupuje do Európskej únie desať krajín bývalého socialistického bloku, niektoré krajiny im otvárajú pracovný trh a ponúkajú rovnaké príležitosti a práva ako vlastným občanom.
„Starí“ Európania sa boja, že prídu o prácu a dobrú plácu. Krajne pravicové a populistické strany sa postupne dostávajú do regionálnych a národných parlamentov.
4.Prichádza kríza
V roku 2009 sa začína prejavovať najväčšia ekonomická kríza v Európe a eurozóne, pribúda krachujúcich krajín, ktoré sa snaží Brusel zachrániť.
Úniu označujú populisti za dôvod problémov obyčajných ľudí, v roku 2009 sa do europarlamentu dostáva 29 poslancov z krajne pravicových strán.
5.Radikáli vs. systém
Krajne pravicové a populistické strany bojujú za lepšie sociálne postavenie, proti tradičnej elite, menšinám a za homogénnu spoločnosť.
Okrem strachu o prácu a kritiky politikov či korupcie šíria v čase globalizácie obavy zo straty národnej identity. Tretina Európanov si myslí, že je v poriadku, keď sa dodržuje hierarchia medzi etnikami.


Beata
Balogová
