Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Vzdelávanie sa podľa predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Petra Mihóka stáva brzdou ďalšieho rozvoja slovenskej ekonomiky.
Uviedol to v sobotňajšej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.
"Malo by vychovávať odborníkov, ktorí nás posunú dopredu, ale generuje nezamestnaných ľudí," podčiarkol.
Vyzval vládu na urýchlené zmeny, keďže ich účinok sa prejaví za 10 až 15 rokov.
"Môže sa stať, že príde očakávané oživenie, ale jeho efekt sa bude minimalizovať, lebo nebudeme mať pracovnú silu, ktorú by firmy mohli využiť na rast sily na Slovensku," avizoval Mihók.
Prezident Zväzu strojárskeho priemyslu Alexej Beljajev povedal, že ľudia, ktorých momentálne ponúka voľný trh práce, sú nepoužiteľní pre strojárske profesie.
"Školstvo je najväčší problém tohto štátu. Problém je, že v priemyselnom štáte vychovávame humanitnú spoločnosť. Je potrebné zadefinovať si potreby," podčiarkol s tým, že by rozhodne prospelo spojenie školy s praxou tak, ako to funguje v iných vyspelých štátoch.
Dodal však, že vzdelávanie nie je úlohou súkromných firiem.
Čaplovič chce duálne vzdelávanie
Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) súhlasí s potrebou vrátenia duálneho vzdelávania a pripravuje zákon o odbornom vzdelávaní.
Teoretickú prípravu bude zabezpečovať štát a praktickú výchovu konkrétna firma.
Jeho predchodca vo funkcii Martin Fronc (KDH) zase vidí cestu v tom, že absolvent školy musí mať perspektívu zamestnania, slušného zárobku, pričom k vyštudovaniu požadovaného odboru ho majú motivovať napríklad štipendiá.
"Kľúčom sú motivačné nástroje v tom, že to, čo štát chce, tak to podporuje. Priemysel hovorí, že náš školský systém je ten, ktorý produkuje nezamestnaných. Ale aj firmy musia niečo spraviť. Všetko sa hádže na školu, ministra školstva a vzdelávací systém. Ale trh práce nerobí nič. Aj zamestnávatelia sú na vine, a nielen školstvo," povedal Fronc.
Jurzyca: Odmeňovať podľa kvality len vysoké školy
Zhoršenie výsledkov slovenských detí v medzinárodných hodnoteniach je podľa bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ) varovaním, pretože podľa viacerých štúdií je medzi výsledkami žiakov v PISA a dlhodobým hospodárskym rastom priama súvislosť.
"To znamená, že nás nečakajú svetlé zajtrajšky - aj ten hospodársky rast sa v budúcnosti spomalí, ak so školstvom niečo neurobíme. To nehovorím o ďalších efektoch, ktoré vzdelaní majú, to znamená, že vzdelaní ľudia sú viac zdraví, žijú dlhšie, majú nižšie sklony porušovať zákony, atď.," upozornil exminister.
Školskému systému u nás podľa Jurzycu chýba kvalitatívny parameter. Navrhuje "prispôsobiť peniaze a riadenie rezortu výsledkom, ktoré sú školy schopné poskytnúť." Podľa neho treba brať do úvahy, ktoré školy vzdelávajú lepšie a ktoré horšie.
S odmeňovaním na princípe kvality by súhlasil v prípade vysokých škôl. Na základných a stredných školách by mali všetky deti dostať rovnaké šance. "Čiže zistiť, ktoré školy sú kvalitnejšie a ktoré menej kvalitné a napríklad z tých kvalitnejších škôl posielať povedzme cez eurofondy na polročné alebo ročné pobyty do tých slabších škôl," vysvetlil Jurzyca. Tak by sa dobré praktiky šírili aj do ďalších škôl.
