Komunistom nikdy neveril, skončil v uránových baniach

Sprievodcom v příbramskom pamätníku a múzeu je 83-ročný František Zahrádka. Sám tu prežil niekoľko rokov.

František Zahradka ako sprievodca v Příbrami.(Zdroj: Post Bellum)

Sprievodcom v příbramskom pamätníku a múzeu 3. odboja je 83-ročný František Zahrádka. Sám tu prežil niekoľko rokov, keď ho ako politického väzňa komunisti odsúdili.

Drevené lágrové baraky v Příbrame v stredných Čechách sú tie isté, v ktorých žili politickí väzni. František Zahrádka zažil hrôzy tábora na vlastnej koži. Komunisti ho väznili 13 rokov.

Strhujúci výklad prednesie ako sprievodca v „diere“, v tzv. korekcii: „Tieto nápisy nad vami, to sú originály a väzni si aj takto krátili čas. Sú z asfaltu, ktorý kvapkal zo stropu,“ vysvetľuje.

Návštevníci sa rozosmejú, keď nahlas prečítajú: „Buď vítán, kdo s dobrým úmyslem vcházíš!“

Zahrádka sedel za to, že v roku 1949 previedol cez západné hranice jedenásť ľudí a vydával protikomunistické letáky a časopis Za pravdu.

Rodičov zatkli nacisti

Počúvajte a čítajte
Príbehy 20. storočia vysiela:
  • 1. februára o 21.00 h Rádio Slovensko, relácia sa vysiela pravidelne každú nepárnu sobotu na Rádiu Slovensko,
  • vychádzajú aj v časopise Týždeň.

František Zahrádka sa narodil 30. októbra 1930 v Děčíne. Jeho matka Kristýna pochádzala z ôsmich detí a pracovala ako pomocná robotníčka.

Otec František Zahrádka bojoval v légiách v Taliansku a často musel za prácou dochádzať, počas nacistickej okupácie nastúpil na nútené práce.

Hneď na začiatku vojny sa rodina musela vysťahovať z pohraničia. Istý čas bývali na železničnej stanici.

zamlada.jpgStala sa však tragédia. Mladší brat Luděk sa ťažko zranil, zrazilo ho auto, lekári mu už nedávali skoro žiadnu nádej, matka sa psychicky zrútila a odviezli ju do nemocnice.

Osemročný František zostal sám. Posteľ si urobil z vane, ktorú niekde našiel a dotiahol ju do opusteného odstaveného vagóna.

Ľudia mu tam nosili jedlo. Najčastejšie ho navštevovali miestni skauti. V oddiele sa zoznámil s o niečo starším Karlom Peckom, tiež neskorším politickým väzňom a neskôr známym spisovateľom.

Františkovi rodičia sa zapojili do protinacistického odboja a oboch zatklo gestapo. Na slobodu sa dostali až na konci vojny. Otca pustili po päťmesačnom väznení, matku, ktorá nosila jedlo partizánom, oslobodila až Červená armáda 5. mája 1945.

„Nikdy nezabudnem na to, ako sme vítali sovietskych vojakov generála Malinovského. Ľudia ich nosili na pleciach. Pamätám si, ako ukrajinskí vojaci hovorili: Dnes jasáte, o rok budete nariekať!,“ spomína na májové oslavy Zahrádka.

Po vojne sa začal angažovať v obnovenom skautingu. S českobudějovickými junákmi chodil na rôzne tábory. Objavovali málo známe pohraničné cestičky, poznávali jaskyne a skrýše, čo sa mu neskôr hodilo.

Komunisti sa v Československu postupne chopili moci, no skauti ich slovám neverili už dávno predtým.

„Ani náhodou. Pamätám si, že sme nikdy neverili verzii o samovražde Jana Masaryka. Krčmaňská aféra, pokus o atentát na Drtinu, znárodňovanie a mnoho ďalších vecí, to všetko nás presvedčilo, že komunistom sa nedá veriť. Že táto spoločnosť zasa stráca svoju slobodu,“ vysvetľuje František Zahrádka, prečo začal prevádzať ľudí cez hranice.

Kto Zahrádku udal, sa nevie

Raz sa museli pre prestrelku na hranici vydať s dôstojníkmi, ktorých prevádzal, až do utečeneckého tábora v Bavorsku. Mohol zostať, ale pretože jeho brat Luděk už emigroval, vrátil sa, aby starí rodičia nezostali sami.

V Nemecku sa nechal naverbovať americkou CIC a do Československa sa vracal so spravodajskými úlohami: koho má previesť, aké informácie má zistiť a podobne. Ako agent chodec vystupoval pod krycím menom Josef.

V roku 1949 ho navštívil priateľ zo skautingu Karel Pecka. František sa pripojil do jeho skupiny Za pravdu, kde vystupoval pod menom Pavel. Vydávali a kolportovali letáky a samizdatový časopis.

V jednej skupine sa však našiel udavač, v druhej zase pôsobil vojak, ktorého sledovali agenti komunistického Obranného spravodajstva.

Zahrádku zatkli 3. septembra 1949. Kto ho tesne pred jeho útekom do zahraničia udal, sa dodnes nevie. V tej chvíli totiž už mnohí zo skupiny Za pravdu vypovedali vo vyšetrovni Štátnej bezpečnosti.

Neviniatko práve nebol, spomína kamarát

tera.jpgKarel Pecka v jednom z rozhovorov pred svojou smrťou v roku 1997 povedal: „Ako môžete vzdorovať, keď máte zviazané ruky, sedíte nahý na stoličke a neviete, odkiaľ dostanete ranu. Vybavia sa vám všetky tie opisy výsluchov gestapa a hovoríte si: ,Nikto po vás už ani neštekne.‘ Takže človek si volil menšie zlo a po niekoľkých hodinách priznal aspoň niečo, samozrejme, v neistote, či to bude stačiť.“

Poriadny výprask dostal aj Zahrádka a skončil na tri mesiace v pankráckej samotke. Na súde dostal dvadsať rokov za špionáž.

Prešiel jedenástimi väznicami a tábormi, najviac času strávil v pracovných lágroch v uránových baniach. „No, zasa až také neviniatko nebol, robil problémy, ale na to sme tam boli! Každú chvíľu bol v korekcii,“ spomína na Zahrádku jeho spoluväzeň Petr Vymyslický.

Po prepustení v roku 1962 si Zahrádka nezohnal prácu a vrátil sa naspäť do příbramských baní.

V roku 1966 sa oženil s Máriou Voldřichovou, s ktorou prežil 33 rokov až do jej smrti. Deti už nemali.

V roku 1990 založil Konfederáciou politických väzňov v Příbrame.

V roku 2012 získal František Zahrádka Cenu Pamäti národa, ktorú mu udelila nezisková organizácia Post Bellum.

Príbeh Františka Zahrádku zmapovali dokumentaristi z Post Bellum.

Príbehy 20. storočia

Nie sú vám tieto osudy ľahostajné?

Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).

Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!

Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.

Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 131
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 018
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 147
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 307
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 928
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 259
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 065
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 597
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 800
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 637

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Neprehliadnite tiež

Zmeny vo fungovaní zdravotnej služby môžu podľa Slovak Business Agency ušetriť milióny

Úprava legislatívy má znížiť náklady malým a stredným podnikateľom vrátane živnostníkov so zamestnancami v prvej a druhej kategórii prác.

Na Slovensku študuje cudzí jazyk takmer 98 percent stredoškolákov

Najpopulárnejším cudzím jazykom je angličtina, nasleduje nemecký jazyk.

V Národnej rade otvorili výstavu fotografií zdravotne postihnutých z Auschwitzu

Cieľom je poukázať na živú hrozbu vyplývajúcu z ignorovania hrôz holokaustu, s poukázaním na rastúci extrémizmus a radikalizmus.

Smer vyzýva verejnosť, aby si vypočula nahrávku. Matoviča má usvedčiť z klamstva

Matovič sa na brífingu dňa 14. februára tohto roka ohradil voči tvrdeniam, že by sa mal vulgárne vyjadrovať v parlamente.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop