BRATISLAVA. Fajčil Milan Kňažko, ktorý kandiduje za prezidenta, marihuanu? Kým v ankete, ktorú denník SME zverejnil minulú sobotu, odpovedal nie, v článku o marihuane z roku 2002 uverejnenom v rovnakom denníku sa k jej fajčeniu priznal, hoci chýba jeho priama citácia.
Na rozpor v Kňažkových vyjadreniach cez víkend upozornili viacerí ľudia na Facebooku.
Nie marihuana, ale hašiš
Milan Kňažko
- narodil sa 28. augusta 1945 v Horných Plachtinciach,
- v roku 1968 ukončil Hereckú fakultu VŠMU v Bratislave,
- potom získal dvojročné štipendium na Medzinárodnej divadelnej akadémii v Nancy (Francúzsko),
- po návrate v roku 1970 bol členom rôznych divadiel: Korzo, Nová scéna, SND,
- podpísal výzvu Niekoľko viet a v roku 1989 vrátil titul Zaslúžilý umelec,
- bol jednou z kľúčových postáv nežnej revolúcie,
- zakladal VPN, z ktorého odišiel s Vladimírom Mečiarom do HZDS,
- neskôr zakladal DÚ a potom SDKÚ,
- v prvej vláde Mikuláša Dzurindu bol ministrom kultúry
- od roku 2003 do roku 2007 šéfoval televízii Joj.
„Nevieme presne, ako znela v roku 2002 otázka, ale Milan Kňažko aj v iných rozhovoroch v priebehu rokov viackrát povedal, že vyskúšal hašiš. Nikdy sa s tým netajil,“ reaguje na polemiku šéf Kňažkovej volebnej kampane Martin Lengyel.
Hašiš podľa neho fajčil v roku 1969 v Španielsku.
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica vysvetľuje, že marihuana a hašiš sú veľmi podobné drogy. Obe pochádzajú z konope.
„Rozdiel je v tom, ako sa potom vyrábajú,“ vysvetľuje odborník.
V závislosti od množstva môžu mať podľa neho obe drogy podobné účinky, aj keď hašiš je silnejšia droga.
Okrem hašiša sa Kňažko priznal aj k experimentu s LSD. Vyskúšal ho vraj raz pod dozorom kamaráta psychiatra.
„Bol to nejaký špeciálny liek s prvkami LSD, ale nepamätá si po 45 rokoch podrobnosti,“ vraví Lengyel.
Z významnejších prezidentských kandidátov sa k marihuane priznal len Radoslav Procházka v minulotýždňovej ankete denníka SME.
„Ochutnal som to asi pred dvadsiatimi rokmi v partii na vandri v Strážovských vrchoch, ale neurobilo mi to dobre a už to skúšať nepotrebujem,“ odpovedal. „Na rozdiel od Billa Clintona som totiž aj šlukoval.“
Amnestie pre užívateľov
Prezidentskí kandidáti nemajú k drobným užívateľom ľahkých drog rovnaký postoj. Niektorí by ich v jednotlivých prípadoch ako prezidenti omilostili, ak by sa za ne dostali do väzenia, iní nie.
„Prezident by nemal amnestovať užívateľov drog,“ myslí si kandidát SMK Gyula Bárdos.
Podobne striktný názor má aj kandidát KDH, Mosta-Hídu a SDKÚ Pavol Hrušovský. „Je nezodpovedné zahrávať sa s inštitútom milosti, každý musí byť zodpovedný za svoje skutky a niesť zodpovednosť za protiprávne konanie,“ vraví.
Prezidentskí kandidáti Andrej Kiska, Radoslav Procházka a Ján Čarnogurský tvrdia, že by amnestie neudeľovali. Procházka ich považuje za prežitok. On aj Čarnogurský pripúšťajú len individuálne milosti.
Kiska si myslí, že individuálne užitie drogy by malo byť najskôr brané ako priestupok.
„Až v prípade opakovaného používania by to mal byť trestný čin a proti obchodníkom s marihuanou by sa malo tvrdo zakročiť,“ vysvetľuje.
Aj Kňažko je presvedčený, že „nie je normálne, aby mladí ľudia mali zničený život pre jednu cigaretu marihuany“. Podobne ako Kiska by odporúčal tvrdý postoj proti dílerom a výrobcom drog a nie študentom s pol gramom marihuany vo vrecku.
Mezenská verí v nápravu
Špecifický postoj k amnestovaniu drobných užívateľov ľahkých drog má občianska kandidátka na prezidenta a poslankyňa za OĽaNO Helena Mezenská.
„Keby sa zaviazali, že to nebudú ďalej šíriť a robiť tomu nejakú propagáciu a boli pripravení urobiť nápravu, tak určite by som sa nad tou amnestiou zamyslela,“ hovorí.
Predseda Smeru Robert Fico, ktorý kandiduje za prezidenta, na otázku SME opäť neodpovedal.
