SME

Kandidát Behýl: Porevoluční politici zabili viac ľudí ako komunisti

Kandidát Behýl: Porevoluční politici zabili viac ľudí ako komunisti

Zatiaľ nič konkrétne nepoviem, lebo iní kandidáti mi kradnú myšlienky, tvrdí Jozef Behýl.

[content type="longread-pos" pos="full"]

Zatiaľ vám nič konkrétne nepoviem, lebo iní kandidáti a strany mi kradnú myšlienky, tvrdí Jozef Behýl.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/8/54/5454248/5454248.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]

Narodil sa v roku 1957 v Trnave. Vyštudoval Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského. Pracoval v Okresnom osvetovom stredisku Trnava, v Osvetovej besede v Chtelnici, v rokoch 1982 až 1989 bol zamestnaný v Slovenskom ústrednom výbore Socialistického zväzu mládeže. V roku 1990 založil celoslovenskú organizáciu Zväz záujmových združení s 32-tisíc členmi. Od roku 1992 podniká v oblasti obchodu a realít, zároveň sa angažuje v treťom sektore, dištancuje sa však od Grémia tretieho sektora. Založil združenia Národný inštitút rozvoja práce a sociálnej komunikácie, Stálu konferenciu organizácií tretieho sektora a Občiansky parlament. Bol pri vzniku strany Smer, po troch rokoch z nej vystúpil. Aktuálne kandiduje ako občiansky kandidát na prezidenta Slovenskej republiky. Je ženatý, má jednu dcéru.

[/content]

[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]Komunisti vášmu otcovi znárodnili obchod a skončil vo väzení. Vaša mama zomrela, keď ste mali sedem rokov. Zrazil ju opitý motorkár, ktorý vyviazol bez trestu. Uvedomuje si človek, ako ho ovplyvňujú takéto traumy?

Našťastie som neostal sám. Mal som sestry a aj otec vedel, čo v tejto situácii urobiť. Bolesť vždy ostáva, poznačí každého, v tomto prípade však najviac poznačila otca a sestry, lebo na seba museli prevziať zodpovednosť.

Mne mamu istým spôsobom nahradila sestra, zároveň som však bol donútený stať sa samostatnejšou jednotkou. To mi ostalo dodnes. Nikdy som od nikoho nič nežiadal, som zvyknutý postarať sa o seba sám.

Ovplyvnilo zatvorenie otca váš postoj k režimu?

Ak narážate na to, že som bol členom strany, tak sa nemám za čo hanbiť. Samozrejme, že v roku 1968, keď som mal 11 rokov, sme boli všetci za Dubčeka a Svobodu, dokonca sme maľovali šípky, ktoré Sovietom ukazovali smer Moskva.

Otec zažil vojnový slovenský štát a ako obchodník hovoril, že nikdy nebolo lepšie. Nielen obchodníkom, ale ani roľníkom, samostatne hospodáriacim a ďalším. Ľudia dostávali rôzne podpory, stroje a jednoducho mohli podnikať.

Bolo to vykúpené arizáciami a transportmi či smrťou iných.

Počkajte, ja len vravím, ako na to ľudia spomínajú. Všetko však bolo založené len na ľudskej zlobe. Vlastnú skúsenosť s tým má aj otec – robotníci z trnavskej Coburgovej kolónie u neho nakupovali, aj keď nemali peniaze, a tak si otec ich dlhy, logicky, zapisoval do knihy.

Samozrejme, po roku 1948 sa z robotníkov stali najväčší komunisti a otec bol zrazu vydriduch a úžerník. A keďže nechceli zaplatiť, tak udávali. Celé je to teda o ľudskej zlobe a týka sa to tak arizácií, ako aj toho, že niekto si povedal, že teraz tých Židov niekam odvezieme. Dnes sú tu pritom takí istí vagabundi, ako aj predtým. A ešte horší.

Ak niekto vie, že jeho otca zavreli komunisti, akú má motiváciu vstúpiť do strany?

Ešte raz opakujem, že sa nemám za čo hanbiť. Nemohol som sa dostať na gymnázium, lebo som mal rodinu v Amerike, podarilo sa mi to až na odvolania. Potom ma pre zlý kádrový profil nevzali na dve vysoké školy, o ktoré som mal záujem, skončil som teda na pedagogike, kde mi bolo povedané, že sa musím stať kandidátom strany, lebo „veď vieme, kto bol tvoj otec.“

Sám otec mi vtedy hovoril, nech to urobím tak, aby ma nevyhodili, lebo štúdium je potrebnejšie než čokoľvek iné. Vďaka tej pozícii som navyše mohol brániť práva študentov.

Do strany ste teda vstúpili, aby ste doštudovali?

Nielen preto, ale aby som vôbec mohol niečo robiť. Bez toho sa nedalo realizovať. V konečnom dôsledku sa na to nesťažujem, lebo to pre mňa bola skúsenosť.

[content type="citation"]Bol som v KSČ, ale nemám sa za čo hanbiť[/content]

Na webe kritizujete médiá za to, aké otázky dávajú kandidátom na prezidenta vrátane registrovaných partnerstiev, legalizácie ľahkých drog, členstva v KSČ či spolupráce s ŠtB. Neprekáža vám to preto, lebo vaše meno je v zväzkoch vedené ako kandidát tajnej spolupráce?

Vôbec nie. Tie otázky mi prekážajú, lebo sú pre určitú skupinu ľudí, ktorých zaujímajú len klebety, a nie podstata toho, čo v tejto spoločnosti treba robiť. Tí, čo tu po roku 1989 bačovali s naším štátom, s ľuďmi a ich charaktermi, sú horší ako komunisti. Zabili dokonca viac ľudí než oni v 50. rokoch. A práve s tým súvisí moja výhrada k otázkam tohto charakteru.

Rozumiem, že kandidáti dostávajú aj hlúpe otázky, ale tie, čo spomínam, sú legitímne. Ak tu žije isté percento homosexuálov, majú právo vedieť, čo čakať. V sekulárnom štáte je tiež legitímne pýtať sa trebárs na interrupcie, keďže tu existuje iniciatíva, ktorá ich chce zakázať. Vy ste však tých, čo sa na to pýtajú vrátane členstva v strane či ŠtB, nazvali zakomplexovanými jedincami.

Lenže pýtajú sa ma aj na to, aké mám auto, koľko je na ňom najazdených kilometrov, aké nosím číslo topánok, aké šperky nosí moja manželka či koľko mám hodiniek.

To na webe nemáte, vymedzujete sa voči otázkam, ktoré som menoval vyššie.

Šperky sú tam.

Nevidím ich. Je tam päť odrážok, šperky tam spomenuté nie sú.

Nie ste jediná redakcia, ktorá sa pýta. Niektoré mi poslali také otázky, až je to úplne smiešne. Nie je to o vašich, ale o iných otázkach.

Ak niekto nepozná váš hodnotový svet, je prirodzené sa naň pýtať. Ja poznám vaše názory z televízie aj vašej stránky, ale je tu aj kritická masa voličov, ktorí ani netušia, že vôbec máte web.

V poriadku, ale myslím si, že pri voľbe hlavy štátu ľudí nemajú zaujímať povrchnosti. Pod zakomplexovanými mám na mysli tých, ktorých zaujímajú.

Pamätáte sa, čo hlásal Fico, keď mal Smer prvú predvolebnú kampaň? Že všetci tí, čo sú v Smotánke, patria do basy. Zrazu sú v nej Glváč, Kaliňák, Flašíková aj iní. Čo také sa na tej Smotánke zrazu zmenilo?

Neuzavreli sme, ako ste sa ocitli v zväzkoch ŠtB na pozícii kandidáta tajnej spolupráce.

Pre mňa je to dodnes záhada. Dozvedel som sa to, až keď vyšli Cibulkove zoznamy.

Nepátrali ste po tom?

Nie, ani ma to nezaujíma, nikdy som nič zlé neurobil. Možno som tam vďaka tomu, že som bol vedúcim oddelenia kultúry a športu Slovenského ústredného výboru SZM. Organizoval som všetky možné, a aj veľké, podujatia, z ktorých bolo treba vypracovať záverečné správy. Vždy tam boli aj ľudia z XII. správy (správa kontrarozviedky, pozn. autora), ktorí boli poverení istými úlohami, teda niečo podobné ako dnešná SIS.

Viete, ako sa volala funkcia tých, čo sme pracovali v Slovenskom ústrednom výbore SZM? Politický pracovník. Napriek tomu som sa ženil v kostole, dcéru som dal pokrstiť a otcovi dal vystrojiť cirkevný pohreb. Nikto mi na to napriek mojej pozícii nepovedal ani mäkké f.

Je mi teda úplne jedno, čo kto o mne napíše, svoju pravdu poznám a vedia ju aj tí, čo ma poznajú. Prehlasujem, že ak niekto nájde človeka, ktorému som ublížil ako člen SZM, KSČ alebo ako osoba, ktorá ani nevedela, že je v zväzkoch ŠtB, dám dole klobúk a zverejním to.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/54/5454251/5454251.jpeg?rev=2" author=""]Fico Smer nikdy neriadil, možno aj preto kandiduje na prezidenta.[/content]

[content type="citation"]Prečo som v zväzkoch ŠtB, je záhada[/content]

Prečo ste vstúpili do Smeru a po troch rokoch vystúpili?

Lebo na začiatku bol program Smeru naozaj sociálny a pre ľudí. Zdalo sa mi, že sa tam pre nich bude dať voľačo urobiť. Tú mašinériu, kto to financuje a podobne, hneď neodhalíte, veľa vecí sa ukázalo až po prvej predvolebnej kampani.

Fico Smer nikdy neriadil, robili to ľudia, ktorí boli na začiatku vo funkciách podpredsedov. Fico bol a stále je nad vecou, Smer ho k sebe nikdy nestiahol, akurát je postavený na jeho mene. Strana si pritom žije svojím vlastným životom. Možno aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý sa rozhodol kandidovať na prezidenta.

Prečo kandidujete vy, keď ste outsider?

To sa veľmi mýlite. Keby ste si nalistovali moju facebookovú stránku, tak by ste videli.

Videl som ju.

Mám tam 8,81 percenta od agentúry, ktorá robila internetový prieskum v asi desiatich mestách Slovenska. Som na piatom mieste. Realizovala ho agentúra D.A.K.

To nie je relevantná agentúra.

Tiež ju nepoznám, ale sú tam vymenované mestá, v ktorých to robila. Fico tam má 24 percent, na druhom mieste je Mezenská, na treťom Procházka, na štvrtom Kiska a na piatom ja. Ak to robili na vzorke viac ako 10-tisíc obyvateľov, tak to asi nebolo hotové za dva dni.

Má to asi takú výpovednú hodnotu ako ankety pre čitateľov na Sme.sk – v nich by Fico vždy prehral s pravicovým kandidátom.

V novembri 2013 som mal 3,1 percenta aj v prieskume agentúry Vítězslava Paláska, ktorá pracuje pre Ministerstvo vnútra. Robil sa pritom na objednávku strany Nova, s ktorou nemám nič spoločné.

Ja sa na prieskumy nespolieham, v politike je však možné všetko. Všetko s tým, že aj posledný môže byť prvý a prvý zase posledný.

Floskula.

Je to floskula, ale všetky prieskumy sú kúpené. Chcete povedať, že nie? Každá agentúra, ktorá robí takéto prieskumy, je na smiech.

Naozaj si myslíte, že máte na to, aby ste porazili niekoho z prvej šestky?

Určite áno.

Z čoho vychádzate? Keď sa ľudí, čo sedia v tomto podniku, opýtam na vaše meno, stavím sa, že vás nebude poznať ani jeden.

Vy na mňa pôsobíte ako v tej historke, kde veľký cigán kúpil malému cigánovi husle s tým, aby sa na nich naučil hrať. Malý hovorí: Ale tato, veď tie husle nemajú struny.“ On mu odpovedá: „Struny ti kúpim, až keď sa naučíš hrať.“

Práve toto je to falošné v spoločnosti – že ak je niekto úplne neznámy, musí byť aj totálne blbý a morálne absolútne skazený.

To predsa netvrdím.

Ale tvrdia to ľudia aj agentúry. A inak, myslíte si, že Čarnogurského, Hrušovského či Fica ľudia poznajú len preto, že sú každý deň v televízii? Ich skutočné morálne hodnoty nepoznajú. Nevedia, čo naozaj chcú urobiť pre ľudí.

Ich postoje poznajú viac ako vaše.

Je to otázka toho, kto môže a nemôže vystupovať v médiách. Za posledných päť rokov som zvolal možno 50 tlačových konferencií a neodvysielalo sa z nich ani slovo. Ako ma potom môžu ľudia poznať?

Médiá sú falošné ako politici, spôsobujú rovnakú krízu v spoločnosti, vyvolávajú duchov. Akoby boli presne dohodnuté, ktorého človeka zavrhnú, delia tým celú našu spoločnosť. Politici a médiá by mali stáť proti sebe, ale vôbec to tak nie je. Ľudia z pozadia určujú, čo bude médium robiť a ako bude zamerané. Načo má niekto vlastné noviny? Naozaj je to len podnikateľská záležitosť?

Nechoďme do konšpiračných teórií.

Do akých konšpiračných teórií? Nie všetky médiá zaujíma len biznis. Prečo ma Sme nikdy neoslovilo, aby som v ňom prezentoval myšlienky nášho združenia Občiansky parlament? To je také nezaujímavé?

Rôzne myšlienky v ňom pritom prezentujem už roky, koniec koncov do občianskych aktivít som šiel práve preto, aby som mohol otvorene hovoriť o pomeroch v spoločnosti. Mnohé iné treťosektorové organizácie, ktoré dostávajú priestor, tu pritom presadzujú iba záujmy zahraničných donorov miesto záujmov občanov Slovenska.

Teraz vám dávame obrovský priestor.

Teším sa a dúfam, že ma vďaka tomu spozná viac ľudí.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/54/5454253/5454253.jpeg?rev=2" author=""]Novinári sa ma pýtajú hlúposti typu aké mám auto, koľko je na ňom najazdených kilometrov, aké nosím číslo topánok, aké šperky nosí moja manželka či koľko mám hodiniek.[/content]

[content type="citation"]Médiá sú falošné ako politici[/content]

Vaša kampaň akoby bola cielená len na starších ľudí, na akciách s vami vystupuje spevák Peter Stašák. Príde mi to ako Ficove oslavy MDŽ.

Možno ste si nevšimli, koľkokrát som bol medzi mladými ľuďmi, koľkokrát som vystúpil na vysokých školách a koľko stretnutí na nich mám ešte pripravených. Idem tiež organizovať medzinárodnú konferenciu o sociálnom investovaní, kde bude veľmi veľa mladých ľudí.

Viete, ako si ich získavam? Máme napríklad stránku verejnyzaujem.sk, kde sa hovorí o konci vlády politických strán a finančných skupín, o petícii, zmene volebného systému a znížení počtu poslancov. Na petícii pritom robí 200 mladých ľudí.

Vytáčajú vás prakticky všetci ponovembroví politici, hovoríte dokonca, že sú ešte horší ako ich predchodcovia. Dôvod?

Stále od nich z médií počujeme, že potrebujú pokoj. Politici však nikdy nemôžu mať pokoj, ale musia strihať šunkami. Pokoj potrebujú ľudia, nie oni. Potrebujú ho na prácu a na to, aby mohli začať normálnejšie a kultivovanejšie žiť. Politici musia mať dennodenne napäté nervy z toho, ako riadiť tento štát tak, aby všetko klapalo. A ja im ten pokoj nedoprajem rovnako, ako ho nedoprajem sebe.

Konkrétne veci vám bez problémov poviem v druhej polovici februára. Záleží však na médiách. Ak chcem niečo povedať, tak len rovno a na detail, nie tak, že sa natočí relácia a 35-krát bude skreslená zostrihom, pričom sa zverejní len malá časť.

Žiadne médium vám nezverejní trojhodinovú debatu.

Dokážem to povedať za 20 minút, stačí mi na to 40-minútová relácia s protikandidátom. Viete, čo sa udialo v Markíze? Keď ešte Kňažko oficiálne nekandidoval, táto televízia zverejnila mená 10 kandidátov vrátane jeho. Mňa tam vôbec nedali, hoci som už bol kandidátom.

Šiel som sa teda spýtať šéfredaktora spravodajstva, ako je to možné. Viete, čo povedal? Že na mňa zabudli. V tom čase som mal pritom vyzbieraných 30-tisíc podpisov a predtým boli na dvoch mojich tlačovkách. A toto je odpoveď americkej televízie!

A do toho naraz zistíte, že redaktor spravodajstva chodí s dcérou jedného veľmi váženého, priam najváženejšieho človeka z Grémia tretieho sektora, s ktorým máme názorové rozpory. Mám teda pocit, že dôvod, pre ktorý ma tam nedali, je práve tento.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/54/5454254/5454254.jpeg?rev=2" author=""]Markíza ma ignoruje možno preto, lebo redaktor jej spravodajstva chodí s dcérou človeka z Grémia tretieho sektora, s ktorým máme názorové rozpory.[/content]

[content type="citation"]Ľudia len sedia za pecou[/content]

V programe máte lepší život pre rodiny, novú koncepciu spolupráce rodiny so školami, boj proti chudobe, lieky zdarma pre deti a dôchodcov, podporu podnikania, menej poslancov a podobne. Nebolo by logickejšie ísť do parlamentných miesto prezidentských volieb?

Prezident by mal mať právomoc predkladať zákony. To je zmysel toho celého, hovorím o tom už minimálne sedem rokov. Ústavní činitelia musia byť vyrovnaní, nemôžu tu byť dvaja lumeni a jeden outsider.

Ako to chcete dosiahnuť?

Veľmi jednoducho – referendom.

Ďalším neúspešným? Myslíte si, že právo na predkladanie zákonov prezidentom by ľudí pritiahlo k urnám?

Čudovali by ste sa. Za tri mesiace máme viac ako 57-tisíc podpisov. Prečo si myslíte, že by to bolo neúspešné?

Neobávam sa, že nevyzbierate dosť podpisov na vyhlásenie referenda, ale o účasť v ňom. Koľko už takých bolo? Úspešné bolo jediné – o vstupe do EÚ.

Podľa vás to bolo úspešné referendum?

V porovnaní s ostatnými áno.

Keby ste mohli napísať pravdu, tak by ste museli napísať pravdu.

Nech sa páči.

To referendum, a vôbec to nie je konšpirácia, muselo byť úspešné. To je celé.

Hovoríme o inom. Prečo si myslíte, že ľudia by šli k urnám, aby dali prezidentovi právomoc navyše?

Referendum by bolo určite úspešné, lebo politici jednoducho musia pochopiť, že majú slúžiť, a tými, čo rozhodujú, sú občania.

Váš prezidentský program sa dá vlastne realizovať až po ňom. Čo dovtedy?

Referendum môže byť do troch mesiacov, čo sa stanem prezidentom. Aký problém? Nie je predsa normálne, že ľudia stále sedia za pecou a nerobia to, čo majú, teda nepresadzujú veci v rámci priamej demokracie.

Ako chcete zmeniť zápecníctvo ľudí?

Nik nemá čarovný prútik, aby niečo zmenil zo dňa na deň. Čo bolo napriek právomociam prezidentského úradu roky zanedbávané, tiež nie. Prezident má byť aktívny, nie byť odložený ako kredenc. Jednou z jeho úloh podľa ústavy je, aby zabezpečil riadny chod ústavných orgánov. A práve na to by som sa riadne pozrel.

Konkrétne?

V prvom rade si zavolám predsedu parlamentu s predsedom vlády a spýtam sa ich, ako si vysvetľujú tento článok ústavy. Som mimoriadne zvedavý, čo by odpovedali. A trval by som na tom, že sa s tým niečo musí robiť, inak dám všetkým obyvateľom prostredníctvom všetkých možných kanálov vedieť, že porušujú ústavu.

Stále je to nekonkrétne.

Urobím to, čo mi zákon dovoľuje. Nie som ústavný právnik, musel by som sa poradiť s nimi, lebo je to odborná záležitosť. Presne však viem, že ústavu musia dodržiavať rovnako ako ja. Čo viac sa dá urobiť v prvej fáze bez ďalšej analýzy?

Myslel som si, že ak chcete naprávať chod ústavných orgánov, tak ho už máte zanalyzovaný.

Povedal by som, čo presne urobím, ale teraz nechcem, je na to priskoro. Opýtajte sa ma v druhej polovici februára a poviem vám presne. Ešte na to nie je vhodný čas.

Prečo?

Veľa mojich programových myšlienok mi ukradli nielen politické strany, ale dokonca aj niektorí kandidáti.

Konkrétne?

Napríklad KDH mi ukradlo myšlienku rodinných podnikov. So všetkým teda vyjdem až v pravý čas.

Rozhovor bol autorizovaný, Jozef Behýl v prepise nič nezmenil.

Medzititulky: redakcia

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu