Bratislava 26. októbra (TASR) - V nedeľu 27. októbra sa letný čas zmení na zimný a ľudia si tak budú môcť pospať o hodinu dlhšie. Úderom tretej hodiny letného času sa hodiny vo väčšine častí sveta posunú na druhú hodinu stredoeurópskeho času.
Vyplýva to z nariadenia vlády z 13. decembra 2001 o zavedení letného času, podľa ktorého si budú Slováci prestavovať hodinky až do roku 2006. K letnému času sa vrátime 30. marca 2003.
Myšlienka zmeny času, alebo tzv. času, ktorý by šetril denným svetlom, sa po prvý raz objavila v článku Benjamina Franklina z roku 1784. Kľúčovým argumentom na striedanie časov v súčasnosti sú ekonomické dôvody. Odporcovia však poukazujú na poruchy spánku, únavu a s tým spojené rôzne telesné a psychické problémy.
V susednej Českej republike sa pekár a dlhoročný odporca letného času Stanislav Pecka zo Sobětuch v Chrudimskom kraji usiluje už niekoľko rokov o zrušenie letného času. Dokonca presviedča českú vládu, aby ho zrušila, a podporu hľadal na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Pecka argumentuje, že letný čas je protiprávny a škodí ľudskému zdraviu.
Dvojitý zimný a letný čas (odklon od GMT) zaviedli v druhej svetovej vojne. Počas leta je čas odklonený od GMT o 2 hodiny a v zime o 1 hodinu dopredu.
Na území našej krajiny letný a zimný čas po prvý raz zaviedli počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916 a potom až v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa zavádza každoročne. Až do roku 1995 trval šesť mesiacov. Od roku 1996, keď bola jeho dĺžka v Slovenskej republike zosúladená so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, bol letný čas predĺžený na sedem mesiacov.
Zmenu času používa väčšina členských štátov Európskej únie (EÚ), USA, Rusko a iné krajiny sveta.
*ms jm na
NNNN
